V rozhovore sa dozviete:
- čím je ázijský komár tigrovaný nebezpečný,
- prečo po vpichu komára zostáva štípanec,
- či komáre sajú len niektoré krvné skupiny,
- ako súvisí rozširovanie výstavby s komármi,
- akú úlohu majú komáre v prírode,
- prečo sa nám časté chemické postreky môžu vypomstiť.
Slovenská akadémia vied zverejnila krátko pred naším rozhovorom informáciu, že ázijský tigrovaný komár si vytvoril v Bratislave lokálnu populáciu. Je dôvod na paniku?
Určite nie je dôvod na paniku. Ide hlavne o to, že tento invázny komár sa množí v človekom vytvorených nádobkách, odpadkoch, kvetináči. Množí sa aj v blízkosti našich obydlí, čo sťažuje zásahy voči nemu, lebo ani štát, ani samospráva nevie zasahovať na súkromných pozemkoch. Je to viac-menej na nás obyvateľoch, či im budeme tvoriť podmienky na množenie a liahniská. Je naša úloha, aby sme ich eliminovali. Znamená to raz týždenne vylievať vodu z nádobiek a utrieť ich. Prípadne ošetriť BTI tabletami jazierka a sudy s vodou. V neposlednom rade netvoriť odpadky, a ak áno, tak ich pozbierať. Ukázalo sa aj v zahraničí, že ľudia vedia zregulovať počet komárov. Práve teraz na začiatku, keď ešte nie je populácia komára tigrovaného premnožená, je dôležité regulovať ten počet. Voči nemu sa totiž veľmi ťažko bojuje, dokonca aj chemickými postrekmi. Populácie, ktoré boli dovezené do Európy, sú dosť rezistentné. Opatrenia, ktoré som spomenula, sú to najefektívnejšie, čo vieme spraviť. Informovali sme o tom práve preto, aby ľudia vedeli, že sa množí aj u nás a je to na nás všetkých.
Čím je tento komár nebezpečný? Vieme jeho populáciu na Slovensku vyčísliť v kusoch?
V kusoch to neviem vyjadriť. Monitoring sa robil v spolupráci s bratislavským magistrátom tam, kde ho v Ružinove občania minulý rok zaznamenali. Videli sme, že zjavne sa tam množil, pretože populácia tam bola stabilná vyše troch mesiacov. Potrebovali sme overiť, či dokázal aj v našich podmienkach prezimovať. To sa potvrdilo a množí sa. Máme tam prítomné samičky a samčekov a našli sme aj čerstvo vyliahnuté vajíčka. Aká veľká populácia to je, nevieme povedať, na to by musel byť oveľa rozsiahlejší monitoring aj na súkromných pozemkoch a záhradách. Vieme povedať, že sa tu vie úspešne množiť a nič mu nebráni, aby sa ďalej rozmnožoval.
Čo spôsobí ázijský komár tigrovaný pri strete s ľudskou kožou?
Správa sa viac-menej rovnako ako naše komáre. Zaujímavé je, že štípe cez deň a nie pri súmraku ako naše druhy a je aj dosť agresívny. Viac ho cítime, opakovane štípe. Ľudia pociťujú diskomfort, ale potom sa správa už úplne rovnako. Začne cicať a to, akú reakciu máme – štípanec – závisí od každého imunity. Nie je to závislé od druhu komára, ako si ľudia veľakrát mylne myslia, ale od toho, ako naša imunita zareaguje na tú malú slinu, ktorú pustí do kože pri saní.
Stretávam sa s tvrdeniami, že komárom chutia niektoré krvné skupiny viac a niektoré menej. Je to mýtus alebo pravda?
Robili sa viaceré štúdie, ale dáta nie sú až také relevantné, aby sme vedeli určiť, ktorá skupina im chutí viac. Komár sa riadi tým, že deteguje CO2, teda oxid uhličitý, ktorý vydychujeme. To ich najviac láka. Druhoradý je ten pach, každý ho má individuálny, každý sa ináč potí, veľakrát do toho vstupujú aj parfumy. Majú radi napríklad sladké kvetinové vône. Citrusy a esenciálne oleje ich môžu skôr odpudzovať. Komár vopred nevie, akú krvnú skupinu má človek.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Jednou z rád, ktorá sa šíri v rámci ľudovej slovesnosti, je, že im menej chutíme, ak sme pili pivo. Ako sa na to pozerá veda?
To je častá otázka, ale nie sú žiadne relevantné dáta, že to pomôže práve proti komárom. Nebudem odporúčať piť pivo, čo odporúčam, to sú klasické repelenty. Ak má niekto na ne alergické reakcie, existujú aj alternatívy, napríklad esenciálne oleje ako je eukalyptový, ktorým sa potrieme.
Akú úlohu má komár v prírode? Akým ďalším živočíšnym druhom slúži?
Sú potravou pre mnohé živočíchy. Larvy slúžia ako potrava pre obojživelníky, dospelé komáre, ktoré nás štípu, slúžia zase ako potrava pre netopiere a vtáky. To, čo pociťujeme v mestách, teda, že komáre nie sú regulované, je veľakrát tým, že si ničíme prírodu. Ničíme prostredie pre vtáky, netopiere, obojživelníky a tým, že nemáme zdravú biodiverzitu, bežná regulácia komárov nefunguje a oveľa častejšie musíme zasahovať my.
Keď zaútočí na človeka včela, zomrie, komár prežije. V čom sa líši ich útok na ľudskú kožu?
Komár má sosák, ktorým saje krv, ten prenikne do pokožky a pritom do nej preniká aj malá slinka, ktorá spôsobuje reakcie ako svrbenie, sčervenanie. Naša imunita tým na tú slinku reaguje. Potom saje krv. Je zaujímavé, že až niekoľkonásobne viac zväčší bruško, vie sa naozaj dobre „napapať“. Infikovaný nejakým vírusom je jeden komár z tisícov. Vírus prenáša slinou do tela hostiteľa. Krv cicajú iba samičky, pretože potrebujú krv na výživu a tvorbu vajíčok. Keď sú gravidné, tak cicajú nektár alebo rôzne cukrové šťavy. Samčekovia sa celý život živia nektárom.
Ako dlho komár žije?
Závisí to od druhu komára. Invázne komáre žijú maximálne mesiac až mesiac a pol, záplavové sa dožívajú maximálne dvoch mesiacov, domové komáre prezimovávajú ako dospelce a môžu sa dožiť aj niekoľko rokov. Majú aj rôzne stratégie ako žiť. Domové sa neliahnu až v takých veľkých množstvách ako záplavové, ktoré sa množia masovo, ale do dvoch mesiacov zomrú.
Pamätám si, že ľudia húfne vlani zdieľali fotografie svojich štípancov, opisovali skúsenosti a sťažovali sa na ich množstvo. Je to skôr „dojmológia“ alebo je v posledných rokoch komárov viac?
Nedá sa povedať, či ich máme viac. To by sme museli mať veľmi rozsiahly monitoring, ktorý na Slovensku chýba už niekoľko desiatok rokov. Nemáme ani s čím porovnávať aktuálne dáta. Ľudia pociťujú tie záplavové komáre, pretože sa masovo množia po záplave alebo po veľmi výdatnom daždi. Vyroja sa a vzniká takzvaná kalamita, ktorá je veľmi nepríjemná. Čo sa týka štípancov, závisia od reakcie imunity. Ak je aktívnejšia, môže oveľa viac reagovať ako u niekoho iného. Môžu mať opuchy, zápaly. Ide o to, že komáre nie sú čisté z toho prostredia, odkiaľ prišli. Majú na sebe rôzne baktérie alebo plesne a tie môžu zaniesť do rany, čo vyvolá reakciu. Napríklad komármi prenášané ochorenia či už vírusy alebo parazity sa neprejavujú na koži, ale sú to skôr horúčky, zimnica, bolesť kĺbov. Ak majú prejavy na koži, väčšinou vtedy komár zaniesol aj bakteriálnu infekciu, pleseň alebo si to ľudia rozškriabali a sami si tam zanesú infekciu.
Čiže si nemáme škriabať štípanec?
Určite neškriabať. Potom vzniká ranka a môže sa tam dostať baktéria, spôsobujeme si tým iba ďalšie komplikácie. Sú rôzne chladivé gély, ktoré sa dajú použiť.
Minulý týždeň som sa zhovárala so starostom obce Vysoká pri Morave, ktorá sa nachádza hneď na brehu rieky. Hovoril, že hoci postrekovali záplavové územia, sú také veľké, že nedokázali ísť všade, navyše tam majú chránené územia. Nezabrali postreky vinou týchto dvoch faktorov?
Áno, sú to tieto dva faktory. V povodí Moravy je určite odporúčané zasahovať letecky s larvicídom BTI. Musíte zasiahnuť v čase, keď sa larvy vyliahnu a majú určitú veľkosť. Podľa toho sa delí aj efektivita. Po záplave treba – hneď ako sa vyliahnu – zasiahnuť. Je to limitujúce, najmä keď musíte ošetriť také obrovské územie. Zasahovať larvicídmi pozemne sa tam dá len na veľmi malých územiach, prípadne si pomáhať dronmi. Vysoká pri Morave je obklopená piatym stupňom ochrany, kde sa nedá zasahovať ničím. Tá príroda je krásna, ale praje aj komárom a obyvatelia sa momentálne nevedia brániť. Obec je taktiež na hranici s Rakúskom, ktoré napríklad tento rok skoro vôbec nezasahovalo. Záplavové komáre dolietavajú aj niekoľko kilometrov. Komáre nepoznajú hranice ani štátov, ani okresov, vedia doletieť dvadsať a dokonca s vetrom až päťdesiat kilometrov. Vedia sa rozšíriť do tohto územia. Keď jedna obec niečo spraví a druhá nie, efekt je veľmi krátkodobý, komáre sa tam dostanú znova. Ten istý problém má aj magistrát. Aj keby spravil všetky opatrenia sto percent, ale napríklad Záhorie a Rakúsko nezasiahnu, tak to má iba tretinový efekt. Ide vyslovene o spoluprácu. Zásahy by mali byť čo najviac koordinované a na čo najväčšom území, aké vedia spolu pokryť.
Nie je teda na mieste otázka, či by sa nemala v tomto prípade v chránenom území urobiť výnimka?
Či sa tam dá spraviť výnimka, je skôr otázka na orgány zodpovedné za ochranu prírody. Vedia lepšie posúdiť, aké živočíchy tam žijú, či by sa letecky mohlo zasiahnuť, aby sa nenarušilo hniezdenie vzácnych vtákov. Sú štáty, ktoré takúto výnimku dávajú, a sú štáty, ktoré v žiadnom prípade nezasahujú na týchto územiach. Dôležité je nájsť kompromis. Bolo by vhodné, aby začala otvorená diskusia so štátnou ochranou prírody, ministerstvom životného prostredia a verejným zdravotníctvom na túto tému.
Krajným riešením je chemický postrek. Aké škody spôsobuje na faune a flóre?
Tento postrek nie je selektívny ako BTI, ktorý zabíja larvy komárov a larvy simúlií, čo sú malé mušky, ktoré tiež „štípu“ a môžu prenášať rôzne patogény. BTI teda zabíja iba tieto dve skupiny, ale nezabíja prospešný hmyz ako sú včely. Chemické postreky nie sú selektívne, zabijú všetok hmyz, ktorý sa s nimi dostane do kontaktu. Bolo preukázané, že majú dosť škodlivý vplyv aj na stavovce, ako sú ryby. Bol robený výskum aj na potkanoch. Preukázala sa ich sterilita, keď boli vystavené týmto látkam. Ale od týchto látok sa, samozrejme, ustupuje nielen kvôli prírode, ale aj preto, že komáre si vytvárajú rezistenciu na ne a postrek nezaberá. Aj na Slovensku sme už preukázali, že máme takéto rezistentné komáre voči týmto dvom látkam, ktoré sa u nás používajú. Škodíme sami sebe tým, že nadmerne používame tieto postreky. Všetky zdravotnícke organizácie odporúčajú používať tieto chemické postreky len v prípade, ak hrozí epidemiologické riziko, teda ak je v lokalite v tom období výskyt komármi prenášaného ochorenia na človeka. My používame tieto postreky na to, aby sme zregulovali počet komárov, pretože nám spôsobujú diskomfort, ale nie preto, že ľuďom hrozí niečo z medicínskeho hľadiska. Vo Vysokej pri Morave aj v Bratislave nebol aktuálne preukázaný žiadny prípad komármi prenášaného ochorenia, napriek tomu starostovia zvažujú chemický postrek. Vytvárame si viac a viac rezistentné komáre.
Môže sa nám to vypomstiť?
Je otázka niekoľkých rokov, keď aj u nás budú epidémie spôsobené vírusmi prenášanými komármi. Napríklad takto to vidí Francúzsko a Taliansko v spojení s dengue vírusom a ázijským tigrovaným komárom. My tu máme aj západonílsky vírus, ktorý tu bežne cirkuluje a máme aj nejaké humánne prípady. Ako keby sa oberáme o možnosť v budúcnosti zakročiť. Keď príde epidémia, nebudeme sa vedieť nijak inak brániť voči dospelým infikovaným komárom ako tým chemickým postrekom. Keď teraz využijeme všetky zbrane a vytvoríme si rezistentné komáre, tak chemický postrek nebude účinkovať a naozaj sa nebudeme mať čím brániť. Toto je najdôležitejšie, čo by si ľudia mali uvedomiť, že to nie je otázka niekoľkých desiatok rokov, ale blízkej budúcnosti. Pri aktuálne rezidentných komároch je efektivita chemických postrekov už aj teraz nižšia.
Za aké časové obdobie dokáže komár získať imunitu?
Chemické postreky dlhodobo ostávajú v pôde, a dokonca v podzemných vodách, čiže komáre sú im vystavované, aj keď sa nestrieka, lebo už je kontaminované celé prostredie. Čím viacej ich striekame, tým viac si vytvárajú rezistenciu. Ako rýchlo veľakrát závisí od toho druhu. Nedá sa to úplne špecificky povedať, ale celá Európa rieši tento problém. Dokonca Európska zdravotnícka organizácia (ECDC) vydala brožúru, kde študovali v rámci Európy tieto rezistencie, a výsledky sú dosť hrozivé, pretože práve v Európe sa dosť zneužívajú tieto látky mimo zásahu z epidemiologického hľadiska.
Ako inak sa ešte ľudia môžu chrániť pred komármi?
Keď sa záplavové komáre vyliahnu, nevieme sa voči dospelcom efektívne a dlhodobo brániť, takže určite odporúčame larvicíd BTI, ktorý je pre obyvateľov dostupný vo forme tabliet. Pomôcť vedia aj ľudia tým, že monitorujú liahniská. Na Záhorí takto pomáhajú monitorovať dobrovoľníci. Je to oveľa efektívnejšie, pretože bez toho, aby sme vedeli, kde všade treba zasiahnuť, teda kde všade sú larvy, tak zásahy nikdy nebudú mať taký efekt. Čím väčšie územie a čím viacej liahnísk sa monitoruje, tým lepšie. Nabádam ich, aby sa zapojili. V druhom rade si chováme komáre často my v záhradách a vo svojom okolí. Napríklad si treba všímať aj otočený fúrik. Naprší doň a komáre sa môžu množiť. Dbať tiež treba na miesta, kde sa nám zadržiava zrážková voda, kde to vieme eliminovať. Na sudy sa dajú použiť rôzne siete podobné ako v oknách, ktoré si vieme sami doma vyrobiť. Prší cez ne dovnútra a komár sa dnu nedostane. Na sudy sa zvyknú používať aj plastové fľašky alebo kusy polystyrénu, aby sa samičke sťažovalo kladenie vajíčok.
Existujú aj špeciálne lapače, ktoré simulujú ľudské vydychovanie. Lapač vypúšťa CO2. Ten je napojený buď na tlakovú fľašu, alebo suchý ľad, ten využívame aj my v teréne. Je tam ventilátor, ktorý ich vtiahne dovnútra a už nevedia vyletieť. Je to veľmi selektívne, lebo láka iba hmyz, ktorý ide na CO2, teda už spomínané simúlie alebo komáre. UV veľmi nefunguje na komáre, za svetlom až tak nejdú. Na invázne komáre fungujú aj rôzne smradľavé atraktanty. Takto odchytávame komáre aj vo výskume. Je to štandardná metóda, ktorá sa používa niekoľko desiatky rokov. Preukázalo sa, že takto si ľudia vedia pomôcť aj v záhradkách. Čo sa týka biologických látok, tak môžeme odporúčať eukalyptový olej ako alternatívu k bežnému repelentu. Tiež napríklad klinčekový olej má repelentný účinok, ale zabíja aj larvy komárov. Vieme si spraviť domáci larvicíd tým, že použijeme klinčekový olej do suda s vodou alebo do rôznych kvetináčov.
Keď ste hovorili o tom vydychovaní, napadlo mi, ako sa tradovalo, že komáre odpudzuje aj cigaretový dym. Je to pravda?
Ťažko povedať, neviem na to úplne relevantne vedecky odpovedať. Ale áno, sú veci, ktoré im jednoducho smrdia.
Komármi sa zaoberáte už niekoľko rokov. Ste asi jediný človek, ktorý k nim má pozitívny vzťah. Čo vás na nich fascinuje?
Na Slovensku asi áno, ale vo svete je nás takýchto „šialených“ viac. Čo ma fascinuje, je ako si vytvárajú rezistencie, ako fungujú, že majú rôzne stratégie prežívania druhu. To, že saje samička a samček nemusí, že niektoré druhy doletia dvadsať kilometrov a žijú iba dva mesiace a musia sa veľmi rýchlo rozmnožiť. Je pre mňa veľmi fascinujúce, čo taký malý tvor, povieme si, že veľmi otravný, všetko dokáže a to už nehovorím o prenose patogénov. Je veľmi zaujímavé, že nie každý komár môže prenášať hocijaký patogén, ani nie každý komár prenáša patogény. Patogén s komárom sa musia spolu naučiť žiť, voláme to spoločná evolúcia. Vyvíjajú sa tak, aby sa vírus replikoval iba do takého množstva, aby neškodil komárovi, ale škodil definitívnemu hostiteľovi. Nie všetky komáre idú na človeka, niektoré sa živia iba na obojživelníkoch a niektoré iba na vtákoch. Je zaujímavé aj to, ako sa komáre vyvíjajú, aby sa bránili. Napríklad, keď sa parazitické červy dirofilarie (máme aj na Slovensku a škodia najmä domácim zvieratám, psom a mačkám) dostanú do komára, ktorých ich neprenáša, tak má v sosáku také ihličky, ktoré larvičky červov poškodia. Je zaujímavé, ako sa komáre vyvíjajú, aby sa bránili.
A ako to vyzerá, keď idete do terénu?
Keď idem do terénu, musím mať CO2 pascu. Je to neoddeliteľná súčasť. Venujeme sa komármi prenášaným vírusom, sme zameraní najmä na dospelé komáre. Zbierame dospelé samičky. Pascu dám napríklad večer na nejaké územie a na druhý deň ráno vezmem odtiaľ komáre. Keďže ide o vírusy a potrebujeme zachovať RNA, musia byť v čo najlepšom stave a treba ich čo najskôr doručiť do laboratória. Dávame ich do mínus 80 stupňov Celzia. Takto tie komáre zomrú. U každého jedného komára musíme určiť, o aký druh ide. Potom robíme rôzne analýzy, detegujeme rôzne vírusy pomocou RNA a hľadáme ich pomocou napríklad real-time PCR alebo sa snažíme vyizolovať ešte aktívne vírusy z tých komárov. Používame aj sekvenovanie novej generácie. Snažíme sa teraz nájsť aj rôzne metódy, ako zjednodušiť bežný monitoring pre úrady verejného zdravotníctva, pretože entomológov je veľmi málo nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Sú takpovediac nedostatkový tovar. Veda sa snaží nájsť rôzne alternatívy, aby ľudia nemuseli takto odchytávať každého jedného komára a potom ho určovať, a rovnako aj patogény určovať inými spôsobmi. Na tom momentálne pracujeme aj s Úradom verejného zdravotníctva. Budú sa dať veľmi pekne detegovať práve tie vírusy s tým, že nebudú musieť ani bežať so vzorkami hneď do mínus 80 stupňov Celzia, aby boli stabilné. Takto by sme vedeli monitorovať ochorenia oveľa viac plošne na Slovensku.
Hovorili ste, že nemáme zdravú biodiverzitu. Robíme chyby v tom, ako riešime infraštruktúru?
Určite áno, hlavne nemyslíme na to, ako poškodzujeme prírodu, čo má dôsledky a máme potom aj napríklad veľa komárov. Vyrubujeme stromy, potom nezadržiavajú vodu a tá spôsobuje záplavy na územiach, kde predtým neboli alebo sú oveľa masívnejšie. Veľakrát rozširujeme mestá na úkor prírody. Živočíchy odtiaľ nemajú kam ísť a majú špecifické patogény, s ktorými sme sa ale ešte nestretli. Takto sa dostávame s voľne žijúcou prírodou oveľa viac do kontaktu a teda aj so zvieracími patogénmi. To sú tie zoonotické ochorenia, ktoré majú pôvodne hostiteľa zviera. Dôsledkom je, že existuje oveľa častejší prienik do ľudských populácií.
Komáre si často prinesieme ako suveníry z dovolenky bez toho, aby sme o nich vedeli. Odkiaľ si najčastejšie nosíme hmyz?
Z dovolenky si často prinesieme invázne komáre, ak ideme autom. Taliansko, Chorvátsko – tam je týchto komárov veľa. Ten komár nám vletí do auta a vyletí, až keď zaparkujeme doma. Často sa šíria na miestach ako sú benzínky na diaľniciach, prístavy, kde sa vykladá tovar, alebo letiská. Môžu sa takto šíriť lokálne rôzne exotické patogény. Je to prípad malárie, ktorá bola síce v Európe, ale bola eradikovaná. Momentálne sa vyskytuje pri letiskách v niektorých európskych krajinách.
Foto: TASR, Miroslav Košírer
Aká je aktuálne situácia s horúčkou dengue na Slovensku?
U nás na Slovensku máme zatiaľ iba importované prípady. To znamená, že niekto išiel na dovolenku a tam bol infikovaný. Momentálne u nás tento vírus necirkuluje. Nie je ani predpoklad, že začne cirkulovať hneď zajtra. Vhodným prenášačom dengue vírusu nie sú naše bežné komáre, ale je to práve ázijský tigrovaný komár. Preto je také dôležité, aby sme populáciu, ktorá sa u nás vytvorila, čo najviac redukovali. Netreba podliehať panike. My máme šťastie, že máme príležitosť zasiahnuť.
Koľko druhov komárov máme na Slovensku?
Mám vyše 60 druhov komárov. Naše bežné druhy delíme do troch základných skupín – záplavové, domové a mokraďové komáre. A pribudli nám už aj tie invázne komáre.
V interiéroch domácností sa zvykneme chrániť aj elektrickými prístrojmi s tekutinou. Aký na ne máte pohľad ako vedkyňa?
Ťažko povedať. Tieto prípravky prešli reguláciou. Dôverujem tomu, že nemajú byť škodlivé. Samozrejme, je to nejaká chemická látka, ktorú takto možno zbytočne vdychujeme, čiže je to na zvážení asi každého z nás. Lepšie je zabrániť tomu, aby sa komár dovnútra dostal. Veľmi dobrá pomôcka je klimatizácia, pretože keď je pustená, komár v nej nevie lietať, takisto aj ventilátory. V krajinách, kde majú problém s komármi prenášanými ochoreniami, majú často klimatizáciu nad dverami alebo využívajú vzdušné clony. Poznáme to aj z nákupných centier. Keď vojdeme, tak cítime, že nás niečo ofúklo, komár sa cez to nedostane dovnútra. To by som viac odporúčala ako zariadenia, ktoré ste spomínali, ale určite nebudem spochybňovať ich neškodlivosť.
Viktória Čabanová
Foto: Pravda, Lubos Pilc
RNDr. Viktória Čabanová, PhD. pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Skúma komáre a patogény prenášané komármi. Jej hlavnou výskumnou témou je štúdium západonílskeho vírusu a vírusu Usutu a ich meniaceho sa správania.
V roku 2020 získala ocenenie Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, a to práve za jej výskum vírusu západného Nílu.