Spojí sa krajná pravica? Smer Patriotov vylúčil, Pellegriniho lobing môže zabrať. Fica bude zaujímať blokujúca menšina

Hnutie Republika zatiaľ pred novou frakciou uprednostňuje vlastenecké subjekty a pomôcť by mohol aj ohrozenej Identite a demokracii (ID), do ktorej chcela patriť aj SNS Andreja Danka. Keďže Patriotom sa nedarí získať sedem členských krajín, zrejme sa nakoniec spoja s ID.

Väčšou hrozbou než spájanie frakcií je však radikalizácia rétoriky kedysi štandardných konzervatívnych či sociálnodemokratických strán vrátane Smeru. Podľa odborníka môže byť problémom aj potenciálne zloženie Rady Európskej únie (EÚ) po voľbách v Česku a Rakúsku.

Smer a Hlas chcú patriť k socialistom

Vznik novej frakcie Patrioti pre Európu (Patriots for Europe) oznámili vo Viedni Orbán, Babiš a šéf pravicovo-populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbert Kickl. Tri zakladajúce formácie majú už teraz minimálny počet potrebný na vznik novej frakcie – 23 europoslancov. Okrem Orbánovho Fideszu prispela jedným mandátom aj maďarská Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP). Nová frakcia však musí splniť aj druhú podmienku – členmi musia byť europoslanci z minimálne siedmich krajín.

Čítajte viac Nové trendy v EÚ? Krajná pravica silnie, darí sa aj Republike. Štandardné strany upadajú, zo Smeru je vlastenecká ľavica

Zakladajúcim „patriotom“ sa prispela jedným mandátom aj krajne pravicová, populistická Chega z Portugalska. V piatok oznámili pripojenie k Patriotom ďalšie dve strany – z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov sa k Orbánovi pridá španielska strana Vox a holandská Strana slobody Geerta Wildersa, oba krajne pravicové subjekty získali po šesť mandátov. Patrioti tak majú aktuálne podporu 38 poslancov, zo šiestich krajín a chýba im jedna. Čo sa týka Slovenska, špekulovalo sa o možnosti, že sa k Orbánovi pridá Smer alebo Hlas. Obom stranám vedenie Strany európskych socialistov (PES) po parlamentných voľbách pozastavilo členstvo. Dôvodom bol odklon šéfa Smeru a premiéra Roberta Fica od hodnôt európskych socialistov a tiež kvôli spojeniu so SNS, ktorú považujú za radikálne pravicovú.

Prezident Peter Pellegrini však na summite v Bruseli, na ktorom sa rokovalo aj o menách vo vedení európskych inštitúcií, neváhal a za Hlas, ale aj Smer loboval. Postoj Slovenska ku kandidátovi na predsedu Európskej rady Antóniovi Costovi totiž podmienil tým, ako sa tento portugalský socialistický politik postaví k dvom vládnym stranám: Smeru a Hlasu po vylúčení z frakcie, v ktorej je aj Costa.

Smer aj Hlas sa chcú znova stať súčasťou frakcie Socialistov a demokratov (S&D), Smer dokonca odmietol aj rokovania s Patriotmi „Snahou strany Hlas – SD je byť súčasťou frakcie Socialisti a demokrati,“ uviedla hovorkyňa Hlasu Karolína Ducká. „Smer – SSD rokuje výlučne o členstve v sociálnodemokratickej frakcii, žiadne iné rokovania neprebiehajú a vedenie strany ani na iné rokovania nedalo odporúčanie. Budúci týždeň oznámime všetko ostatné,“ reagovala pre Pravdu hovorkyňa Smeru Ľubica Končálová. Je však otázne, či pre Smer je ešte táto cesta otvorená.

Analytik portálu Euractiv Radovan Geist si nemyslí, že kvôli pár mandátom si budú socialisti kaziť európsky imidž. „Raz povedali, že nesmiete spolupracovať s krajnou pravicou a potom zoberú naspäť stranu, ktorá mala krajne pravicový, populistický program vo voľbách do EP a na národnej úrovni narúša právny štát? Smer v zásade nie je sociálne demokratickou stranou, takže nevidím dôvod, prečo by ich brali späť,“ myslí si.

Pri Hlase je to však otázne, keďže získali v eurovoľbách len jeden mandát. Geist si myslí, že by mohli nájsť napríklad formu individuálnej spolupráce. Ak by ich socialisti neprijali, mohli by ostať nezaradenými poslancami s obmedzeným vplyvom, alebo by rokovali o členstve v niektorých z nových frakcií a mohli by uprednostniť tzv. regionálny princíp. „Budú tvrdiť, že Patrioti nie sú krajne pravicovým subjektom, ale jednoducho frakciou, kde sú silné vlastenecké strany zo stredu Európy. Nájdu si iný spôsob, ako to nazvať tak, aby mohli stále svojim voličom tvrdiť, že sú sociálna demokracia slovenského typu,“ uviedol.

Čítajte viac Koniec éry RTVS, opozícia sa obráti na ÚS. Odborníci: Pellegrini ostal v tieni koalície, žiadny varovný prst nezdvihol

Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek konštatuje, že odkaz prezidenta Pellegriniho na samite EÚ európskym lídrom je signál, že slovenskí socialisti majú stále záujem o návrat do svojej európskej rodiny. „Európski socialisti to môžu vnímať ako prejav dobrej vôle a časom svoje rozhodnutie o pozastavení členstva a čakateľstva pre strany Smer a Hlas môžu prehodnotiť. V podobnej situácii bol Smer po roku 2006, keď vytvoril vládu s SNS. Aj vtedy európski socialisti časom svoje rozhodnutie prehodnotili. Predpokladám však, že vzhľadom na vážnosť súčasnej medzinárodno-politickej situácie toto rozhodnutie môže prísť o niečo neskôr ako v spomínanej minulosti,“ uviedol pre Pravdu.

Šance vstupu Smeru a Hlasu do novej frakcie sú 50 na 50. „Ak by sa napokon začlenili medzi Patriotov, vnímam to skôr ako politický problém týchto strán, pretože prostredníctvom tejto frakcie nebudú mať politický vplyv, ako ho mali s európskymi socialistami,“ myslí si Řádek. Ak by sa aj Smer a Hlas pridali k Patriotom, čo obe strany vylúčili, nič by sa tým nezmenilo, keďže frakcia by ako taká v EP nemala väčší vplyv. „Smer by sa tým ešte jednoznačnejšie onálepkoval voči svojim partnerom, prenesene by onálepkoval aj slovenskú vládu, keďže je tvorená krajne pravicovou SNS, Smerom, ktorý sa pridáva, povedzme, k euroskeptickým populistom, a Hlasom, ktorý možno tiež niekde takto skončí,“ myslí si Geist. Do akej miery Pellegriniho podmienka zaváži, sa ukáže už čoskoro.

Nová frakcia podobu EP nezmení

Posilnenie krajnej pravice naznačovali už predvolebné prieskumy a výsledky eurovolieb to len potvrdili. Ku krajne pravicovým a populistickým frakciám Identita a demokracia (ID) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR) by sa v prípade splnenia podmienok mohla pridať tretia – Patrioti. Podľa Geista by charakteristikou zapadla práve k tomuto ideovému krídlu. „Babiš je bývalý liberál, Orbánov Fidesz bol kedysi štandardne konzervatívny, portugalská Chega je nová krajne pravicová strana v rámci krajne pravicového populizmu, ktorý v Európe uspieva, no a FPÖ je v zásade veľmi tradičná krajná pravica, ktorú ešte po druhej svetovej vojne svojho času zakladal bývalý dôstojník SS, takže je to naozaj plnokrvná krajná pravica,“ uviedol.

Čítajte viac Čo chcú Babiš a Orbán v EÚ? A pridá sa k nim Fico? Vysvetľuje český politológ

„Vzhľadom na to, čo hovoria, budú Patrioti v širšej skupine euroskeptických strán, ktoré sú populistické a majú mnohé prvky krajnej pravice,“ zhodnotil analytik Euractivu. Politológ má vážne pochybnosti o politickej integrite Patriotov. „Viaceré z týchto politických strán, napr. české ANO, prešli od liberalizmu cez koketovanie so socializmom až ku konzervatívnym postojom, a to počas jedného desaťročia,“ uviedol Řádek. „Súčasne netreba zabúdať, že mnohé z týchto strán hovoria niečo iné svojmu domácemu publiku a inak sa správajú v Štrasburgu alebo Bruseli,“ uviedol politológ. Dvojtvárnosť platí aj pre stranu Smer.

Nová frakcia by podobu europarlamentu výrazne nezmenila, keďže sa mení sa len zatriedenie europoslancov do jednotlivých frakcií, nie ich počet. „Nepredpokladám, že do tej frakcie prejde ktokoľvek, kto je v jednej z tých veľkých frakcií, ktoré podporujú Ursulu von der Leyenovú, iba sa prerozdelia mandáty v rámci krajne pravicového tábora,“ skonštatoval Geist. „Ak by Patrioti pre Európu skutočne v EP vznikli, bola by to trochu paradoxná situácia, ktorá by čiastočne pripomínala, že Európa stále nie je jednotným kontinentom a stále sa delí na svoju západnú a východnú časť,“ ozrejmil politológ Řádek.

Strany vo frakcii Patrioti by síce patrili k menej významným, dokonca opozičným, subjektom v rámci EP, no k veľmi vplyvným, dokonca vládnym vo svojich krajinách. Na fungovanie EP a jeho radikalizáciu vplývajú podľa Geista tri faktory. Prvým je, či sa podarí najmä v kľúčových otázkach udržať jednotu centristickej koalície. „Tá dokáže de facto schváliť akékoľvek európske zákony bez ohľadu na to, čo hovorí krajná pravica. Ak sa podarí udržať túto jednotu, tak krajná pravica nemá mať prečo nejaký vplyv,“ uviedol Geist.

V EP však nefungujú klasické koalície ako ich vnímame v rámci parlamentných volieb. Frakcie nepodpisujú žiadnu „koaličnú zmluvu“, pred hlasovaním fungujú na báze rokovaní a dohôd, ktoré sa dejú pred ním. Oveľa kľúčovejšie býva to, či sa dokážu dohodnúť jednotlivé strany patriace do danej frakcie. Strany, ale aj jednotlivci, môžu hlasovať inak, ako káže ich strana či frakcia, no riskujú tým stratu dôvery v rámci svojho subjektu.

Druhým faktorom je, že niektoré krajne pravicové, prípadne celé frakcie, chcú získať nejakú formu akceptácie v únii. „Môžu preto oslabovať radikálnu rétoriku. Vidíme to vo frakcii ECR talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. V istom zmysle dokázala umlčať PiS (Právo a spravodlivosť, Poľsko), ktorý je omnoho euroskeptickejší. Keďže Meloniová chce byť súčasťou klubu tých, ktorí majú vplyv, tak radikálnosť ECR tlmí,“ konštatuje analytik s tým, že keďže chce byť akceptovanou partnerkou v EÚ, posúva sa viac do stredu.

Zachráni Uhríkova Republika frakciu ID alebo sa spoja s Patriotmi?

Všetky politické skupiny už za sebou majú ustanovujúce schôdze. Len tri z nich presunuli alebo odložili schôdze na neskorší termín. ECR už vo štvrtok oznámila svoju finálnu podobu a označila sa za stredopravú skupinu. Poľská opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS) nakoniec zostane súčasťou ECR a nepridá k Patriotom, vyplýva to z vyhlásenia frakcie po ustanovujúcom zjazde z 3. júla. „Ako správni patrioti to budeme aj naďalej obhajovať v Bruseli a som presvedčený, že v Európskom parlamente budeme účinným a presvedčivým hlasom,“ uviedlo novozvolený spolupredseda Joachim Brudziński zo strany PiS.

V rovnaký deň mala prebehnúť aj ustanovujúca schôdza Ľavice – Strany ľavice v EP (GUE/NGL). Poslednou frakciou, ktorá ešte nepozná finálnu podobu, je Identita a demokracia, ktorá vznikla v roku 2019 pod vedením šéfky francúzskeho Národného združenia Marine Le Penovej. Predsedom skupiny je Marco Zanni z talianskej strany Liga. Ustanovujúca schôdza by sa mala konať v pondelok 8. júla.

Patrioti by však mohli nielen oslabiť pozíciu ID, s ktorou zdieľajú podobný pohľad na svet, ale priamo ohroziť aj jej existenciu. Aktuálne spĺňa ID jednu z podmienok len tesne. Na vznik a existenciu frakcie je potrebných 23 členov z minimálne siedmich krajín a poslanci nemôžu patriť do viac ako jednej politickej skupiny. V ID bolo minulé volebného obdobie osem krajne pravicových a euroskeptických strán – rakúske FPÖ, belgický Vlaams Belang, estónska EKRE, dánska DF, talianska Liga, francúzske Národné združenie, česká SPD a pôvodne aj Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Podľa talianskych médií by sa mohla k Patriotom pridať Liga Mattea Salviniho. Z ID odíde aj SPD Tomia Okamuru. Potvrdil to sám Okamura pre denník Echo24 s tým, že SPD sa stane súčasťou ďalšej novovznikajúcej frakcie Európa suverénnych národov (ESN). Šéf SPD okrem toho potvrdil, že súčasťou bude aj nemecká krajne pravicová AfD, ktorá sa zbavila problematického lídra kandidátky Maximiliana Kraha. Práve Krah a séria incidentov zahŕňajúcich zmierlivé vyjadrenia o príslušníkoch SS viedli k vylúčeniu AfD z frakcie ID v minulom volebnom období. AfD má byť nielen členom, ale podľa zdrojov nemeckého Euractivu aj zakladateľom novej frakcie.

Ak sa k Patriotom pridá aj Salvini, ID príde o dvoch členov. „Ak nejaká frakcia prestane spĺňať kritériá, tak zanikne. Jej členovia sa stávajú nezaradenými, ale môžu sa individuálne pridať do nejakej frakcie,“ uviedol pre Pravdu Štefan Hudec, tlačový atašé v EP. Situáciu by však mohli ešte zmeniť dva subjekty – holandská Strana slobody, ktorá už oznámila, že sa k Patriotom pridá, a slovenské hnutie Republika, ktoré budú v EP zastupovať Milan Uhrík a Milan Mazurek.

Republika hneď po voľbách uviedla, že rokuje s ID, no nevylučuje ani vznik novej frakcie. K akej sa pridá, nateraz jasné nie je. „Zámer vytvoriť frakciu, ktorú oznámil pán Babiš, je pomerne čerstvá správa. Analyzujeme aj túto možnosť, hoci naši preferovaní partneri sú skôr vlastenecké strany, s ktorými máme už dlhodobú osvedčenú spoluprácu,“ uviedlo pre Pravdu hnutie.

Aj keď odborníci nepredpokladali, že by sa Le Penová pridala k inej frakcii a vzdala sa dominancie v ID, bruselský Euractiv a vplyvné maďarské médiá v piatok uviedli, že ID sa v pondelok počas ustanovujúcej schôdze rozpadne a väčšina členov sa pripojí k Patriotom. Ak by sa pridala k Babišovi, Orbánovi, Kicklovi a ďalším nielen Le Penová, ale aj Salvini a hnutie Republika, Patrioti by spolu s ďalšími stranami, ktoré z pôvodnej zostavy patrili v minulom volebnom období k ID, mohli mať 83 členov, čo je o 26 viac ako vo voľbách získala pôvodná ID, a o 34 viac ako mala ID v minulom období. Nová spojená frakcia ID a Patriotov by mala o osem mandátov viac ako progresívno-liberálna Renew Europe, do ktorej patrí Progresívne Slovensko, a o päť viac ako Meloniovej frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

Analytik Geist však upozorňuje, že medzi krajne pravicovými a populistickými stranami je veľa názorových rozdielov aj osobných problémov. „V budúcom parlamente budú pravdepodobne existovať tri alebo aspoň na začiatku tri frakcie, ak sa im podarí tretiu poskladať,“ uviedol Geist. Treťou najsilnejšou frakciou bola práve ECR, čo po odchode španielskeho Voxu a po prípadnom spojení frakcií ID a Patrioti už platiť nebude. „Praktický termín na vznik skupiny je 15. júl 2024. Aj keď politické skupiny môžu byť vytvorené kedykoľvek počas volebného obdobia, je v ich záujme byť uznané pred ustanovujúcou schôdzou, ktorá sa začne 16. júla,“ uviedol Hudec.

Pre Smer by mohla byť zaujímavá „blokujúca menšina“

Europarlament v prípade vzniku novej frakcie nebude radikálnejší a podľa Geista v zásade nové frakcie nepredstavujú nejaké hrozby. „Krajne pravicové frakcie medzi sebou veľmi ťažko spolupracujú. Oni môžu v niektorých veciach nájsť spoločné slovo, ale aj keby sa všetky tri spojili, pokiaľ bude politické centrum jednotné, tak ho nedokážu prehlasovať. Môžu sa snažiť komplikovať prácu europarlamentu, ale nemajú teraz silu na to, aby zásadne zvrátili politický kurz Európskej únie,“ uviedol Geist.

Politický kurz únie môže podľa Geista zvrátiť práve tretí faktor – mnohé z pozícií a tém, o ktorých doteraz hovorila krajná pravica, preberajú mainstreamové strany – strany centra, najmä konzervatívci. Osobnosti krajnej pravice totiž posúvajú ich rétoriku a program. „Mnohí dnes hovoria napríklad o otázke migrácie alebo dokonca aj o Green Deale, o čom predtým hovorila len krajná pravica. Skôr ide o to, že sa radikalizujú pozície alebo k extrému sa posúvajú pozície v centre politického spektra,“ hodnotí analytik.

K štýlu politiky, ktorý je charakteristický pre populistické či krajne pravicové strany, sa posúva aj Smer. Novozvolený europoslanec Ľuboš Blaha počas hodnotenia výsledkov eurovolieb uviedol, že vyhrali eurokritické strany, poslanec Smeru Tibor Gašpar označil voľby za víťazstvo národno-konzervatívnych síl. „Strany, ktoré sú kritické k eurofederalizmu získali veľkú silu a preto Smer považuje tieto voľby za významný posun vpred k obhajobe mieru a národnej suverenity,“ pokračoval.

Neskôr otituloval Smer ako „vlasteneckú ľavicu“ so slovami, že sociálna demokracia v mnohých krajinách upadá. Na tlačovej konferencii po eurovoľbách rovnako nesúhlasil s označením krajnej pravice za nacionalistov, lebo to má „taký negatívny nános“. „My skôr hovoríme o vlasteneckých silách alebo silách, ktoré sú eurokritické. V EÚ to znamená, že v prípade práva veta, budú tieto strany hlasovať proti zrušeniu práva veta, na tom nie je nič v protiklade k slovenským záujmom,“ vysvetľoval Blaha. Tzv. vlastenecký manifest podpísali aj tri zakladajúce strany Patriotov.

Oveľa dôležitejšie bude zloženie Rady EÚ – najdôležitejšieho zákonodarného orgánu. Rada zastupuje hlas vlád krajín EÚ, prijíma právne predpisy a koordinuje politiky únie. Jej členmi sú ministri z každej krajiny podľa oblasti politiky. Ministri majú právomoc zaviazať svoje vlády, aby prijali dohodnuté opatrenia. V Rade EÚ sa rozlišujú dve hlasovania – pri návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v Rade EÚ je návrh prijatý, ak sa dosiahne kvalifikovaná väčšina. Pri nej platí postup označovaný aj ako „pravidlo dvojitej väčšiny“, to znamená, že na schválenie návrhov musí zahlasovať 55 percent všetkých členských štátov (15 z 27) a návrh musia podporiť členské štáty, ktoré zastupujú najmenej 65 percent celkového počtu obyvateľov.

Posilnená kvalifikovaná väčšina je potrebná pri hlasovaní o ostatných návrhoch, ktoré nepredložila Komisia alebo vysoký predstaviteľ. Za musí hlasovať 20 z 27 štátov EÚ, počet obyvateľov ostáva rovnaký. V Rade tak môže vzniknúť blokujúca menšina – tvoriť ju musia najmenej štyria členovia Rady. Za predpokladu, že v Českej republike vyhrá Babiš, v Rakúsku FPÖ, Orbán a Fico získajú dvoch zvyšných spojencov do partie. Svoju pozíciu pravdepodobne v nedeľných predčasných voľbách v druhom kole potvrdí aj Národné združenie Marine Le Penovej, ktorá má takisto blízko k Orbánovi.

Práve to by mohlo byť podľa analytika zaujímavé aj pre Fica, resp. kohokoľvek, kto bude v tom čase Smer viesť. „Ak najbližšie voľby v Rakúsku a Česku dopadnú tak, ako to vyzerá, tak môže existovať politická skupina, kde máte vládnu stranu z Rakúska, Česka, Maďarska a hypoteticky Slovenska, a to už by bola nie sila v EP, ale v Rade EÚ,“ uviedol Geist. Analytik však pochybuje, že nájdu spoločný názor na všetko, vrátane európskeho rozpočtu či podpory jadrovej energie. „Migrácia áno, postoj k Ukrajine možno áno, zamrazenie Green Dealu tiež. Budú tam však limity toho, čo dokážu spolu dosiahnuť práve preto, že nemajú spoločné názory na mnoho vecí,“ uviedol Geist.