Spotreba liekov vydaných bez lekárskeho predpisu sa v posledných rokoch kontinuálne zvyšuje. Výnimkou bol len pandemický rok 2020. „V roku 2022 dosiahla historické maximum a v roku 2023 zaznamenala medziročný pokles v počte balení o 5,6 % a nárast o 7,6 % v úhradách,“ priblížilo NCZI. Občania v lekárňach kúpili vlani až 43,6 milióna balení voľnopredajných liekov a v lekárňach za ne nechali 301,5 milióna eur. Pre porovnanie, v roku 2022 išlo o 46,2 miliónov balení za 280,2 milióna eur. Pred desiatimi rokmi sme za voľnopredajné lieky zaplatili celkovo 147,4 milióna eur pri počte 35,6 miliónoch balení.
„Pacienti najviac zaplatili za lieky na liečbu respiračného systému (95,8 mil. EUR), tráviaceho traktu a metabolizmu (61,1 mil. EUR) a muskuloskeletárneho systému (49,3 mil. EUR),“ ozrejmilo NCZI.
Čítajte viac Vedkyňa: Ázijský komár tigrovaný si hľadá obete cez deň. Chemickými postrekmi plytváme, môže sa nám to vypomstiť
Prepadli sme nosným sprejom?
Odráža to aj rebríček top desiatich najpredávanejších voľnopredajných liekov. Kraľuje mu Paralen, ktorého sme vykúpili vyše dva a pol milióna balíčkov. Zaujímavé je, že až štyri produkty z prvej desiatky tvorili nosné spreje ako Muconasal Plus, Olynth Ha, Olynth 0,1 % a mentolový Otrivin, ktorých sa predalo asi tri a pol milióna balení.
Foto: NCZI
To, že ide o pomerne „obľúbené“ lieky, potvrdila Pravde aj farmaceutka Viktória Smatana Agová. Nosné spreje patria k najpredávanejším liekom bez receptu aj u nich v lekárni na Bajkalskej ulici v Bratislave, kde pracuje. Zo svojej skúsenosti hovorí, že každý piaty až šiesty človek nakupuje nosné kvapky alebo spreje, zvyčajne viackrát za mesiac.
Farmaceutka hovorí, že sa ľudí zvykne pri kúpe spreja spýtať, či ho potrebujú kvôli prechladnutiu a alergii, alebo preventívne a upozorní ich na prípadné dôsledky. Spätná väzba však býva rôzna. „Tí, ktorí si uvedomujú, že už majú tú závislosť nereagujú veľmi pozitívne,“ opísala svoju skúsenosť.
Nosné spreje bežne obsahujú látky, ktoré zmierňujú opuch a prekrvenie nosovej sliznice, uvoľňujú upchatý nos a dutiny a znižujú aj nadmernú sekréciu z nosa. „Všetky patria medzi vazokonstrikčné, to znamená, že sťahujú sliznicu v nose. Sú v nich viaceré účinné látky, ako napríklad oxymetazolín, xylometazolín, nafasazolín, tramazolín,“ priblížila. Aj preto by sa spreje do nosa mali používať týždeň alebo najviac desať dní. Ak sa používajú dlhšie, vzniká na nich obdoba závislosti. „V skutočnosti tam prebieha to, že receptory, ktoré máme v nosnej sliznici sa stávajú menej citlivé na tú účinnú látku,“ vysvetlila farmaceutka.
Pri každom zo štyroch produktov je pritom v príbalovom letáku informácia o dobe užívania a upozornenie, že nadužívanie spreja môže viesť k chronického zápalu (a tým k upchatiu nosa ) a atrofii sliznice. „Tiež sa nesmie používať dlhodobo a nesprávnym spôsobom (napríklad zvyšovaním frekvencie používania či aplikovaného množstva). Dlhodobé prípravkov z tejto kategórie môže viesť k chronickej rinitíde a poškodeniam sliznice nosa,“ uvádza sa na jednom z príbalových letákov.
Spôsobuje to, že pacienti musia spreje používať častejšie, aby dosiahli očakávaný až slastný účinok. Farmaceutka pripomína, že zdanlivo neškodné vstrekovanie nosných sprejov mimo choroby, môže mať následky. „Pri dlhodobom užívaní, hovoríme o horizonte mesiacov až rokov, môže dôjsť postupne k perforácii nosnej priehradky,“ upozornila.
Podobné stavy ako u fajčiara
Podľa Lucie Balážikovej zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, pri nosných sprejoch a kvapkách nejde o typickú liekovú závislosť, o akej hovoríme pri užívaní liekov s obsahom návykových látok. „Spreje a kvapky do nosa sťahujú cievy v nose a pri ich dlhodobom používaní môže vzniknúť tzv. chronická lieková nádcha, ktorá vedie k poškodeniu tkanív, opuchom a dlhodobému „upchatiu“ nosa – a tieto príznaky majú za následok ďalšie nadužívanie sprejov,“ uviedla pre Pravdu.
S ľuďmi, ktorí neodolali a pokračovali v užívaní sprejov dlhšie, sa stretol v rámci svojej praxe aj riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave Ľubomír Okruhlica. Potreba streknúť si do nosa sprej funguje podľa neho podobne ako keď niekto fajčí. Musí ich užívať opakovane, aby si zabezpečil v centrách slasti príjemný pocit, pretože inak by mal abstinenčné príznaky. „Keď skončia nielenže majú upchatý nos, ale majú aj príznaky únavy, straty energie, neschopnosti sa sústrediť, straty záujmu o čokoľvek. Keď si to dajú tak znova ožijú,“ ozrejmil.
Okruhlica si myslí, že aj na Slovensku je mnoho ľudí, ktorí majú rovnakú závislosť a nevedia s ňou skončiť. Aj preto podľa neho treba „kvapky“ používať len po taký čas, ako sa odporúča v príbalovom letáku. „Ak trvá upchatie nosa viac, tak to treba riešiť s lekárom,“ apeloval s tým, že doktor by mal pacientovi nájsť alternatívu, ktorá uvoľňuje priechod vzduchu nosom a plní úlohu sekrécie. Takisto by mal zistiť či ide alergickú reakciu, alebo o chronickú infekcie, ktorú treba preliečiť antibiotikami.
Pacientov, ktorí sú na fľaštičkách s roztokom závislí, podľa šéfa centra pre liečbu závislostí evidujú, no ide skôr o raritu. S niekoľkými sa stretol aj počas svojej praxe, no pomoc nevyhľadávajú tak ako iní závislí ľudia. „Občas sa objavia. Kedysi sa hovorilo, že sú to sanorinisti, lebo názov produktu bol Sanorin,“ priblížil.
Závislosť na kvapkách podľa neho vedie len zriedka k vážnym psychickým stavom, s ktorými by musel byť pacient hospitalizovaný. „Museli by to byť mega dávky,“ podotkol. Skôr ide podľa Okruhlicu o dlhotrvajúce, obťažujúce stavy, podobne ako u fajčiara, ktorý musí mať doma veľkú zásobu cigariet a dávkovať si nikotín.
Závislosť na nosných sprejoch nie je nezvratná. Vždy sú možnosti, ako sa jej zbaviť, no môže to potrvať. Dĺžka „odvykačky“ sa totiž odvíja od toho, ako dlho pacient spreje používal. „Funguje to tak, že buď si pacienti dávajú na noc detské nosné kvapky, ktoré majú polovičné množstvo účinnej látky, alebo si kúpia morskú vodu s eukalyptom. Tá tiež prináša pocit uvoľnenia nosu a striedajú si to – raz do jednej, raz do druhej nosnej dierky, ktorou potom dýchajú. Receptory a nosná sliznica si postupne na to zvykajú a obnovuje sa správna funkcia,“ opísala farmaceutka. Pomôcť môže aj naparovanie nad horúcou vodou s rozpustenou soľou, prípadne s pridaným éterickým olejom.
Mali by nosné spreje na lekársky predpis? Ako vysvetlila Balážiková, pri určovaní spôsobu výdaja liekov – voľnopredajné alebo viazané na lekársky prepis – je nutné brať do úvahy všetky pozitívne aj negatívne faktory. „Nádcha je veľmi časté ochorenie, ktoré je pacientmi ľahko identifikovateľné a vhodné na samoliečbu. Takáto zmena by obmedzila veľké množstvo pacientov, ktorí liek potrebujú a užívajú ho v súlade s príbalovým letákom. Zároveň by takýto krok vytvoril neúmerný tlak na zdravotnícky systém, pretože pacienti by pri každej jednej nádche boli nútení navštíviť lekára, aby im vystavil predpis,“ dodala.
Na lieky sme dali miliardy
Celkové dáta o spotrebe medikamentov na Slovensku hovoria, že v minulom roku sa spotrebovalo až 161 miliónov balení liekov, za ktoré či už samotní pacienti, alebo zdravotné poisťovne uhradili viac ako 2,2 miliardy eur, čo je oproti roku predtým nárast o šesť percent. Kým zdravotné poisťovne uhradili 1,6 miliardy, z peňaženiek samotných pacientov to bolo viac ako pol miliardy eur.
Spotreba liekov v počtoch balení však medziročne klesla. „Z tohto počtu najväčší podiel vydaných balení tvorili lieky plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia, a to 58,3 %. Podiel predaných balení voľnopredajných liekov tvoril z celkovej spotreby 27,1 % počtu balení,“ uviedlo v štatistike NCZI. Lieky vydané pre nemocnice a neštátne ambulancie tvorili necelých šesť percent a počet balení liekov vydaných na recept bez úhrady z verejného poistenia predstavoval takmer deväť percent z celkového počtu balení.
Najviac predpisovanými boli na päťmiliónovom Slovensku lieky na kardiovaskulárny systém, ktorých sa predalo vyše 26 miliónov balení. Nasledovali lieky na nervový systém, ktorých sa predalo vyše 14 miliónov balení. „Najčastejšie predpisovaným bol liek NEBILET na kardiovaskulárny systém, analgetikum NOVALGIN a liek MAGNOSOLV na tráviaci trakt,“ spresnilo centrum.
Čoraz viac ľudí je odkázaných na lieky na nervový systém. Lieky v skupine „Iné analgetiká a antipyretiká“ viac preplácali vlani aj poisťovne a viac si za ne doplácali aj pacienti, a to aj napriek tomu, že počet vydaných liekov klesol o takmer 10 percent. K medziročnému nárastu spotrebu prišlo podľa NCZI aj pri skupine Antidepresív, pri ktorých stúpol počet balení o tri a pol percenta.