VšZP v roku 2024 očakáva stratu vo výške 169 miliónov eur. Predseda ÚDZS Michal Palkovič to považuje za kritické číslo a požiadal ju preto o predloženie opatrení – takých, aby chýbajúce peniaze neohrozili zdravotnú starostlivosť pre pacientov. Nejde pritom o prvý prípad, VšZP vláda oddlžovala v minulosti opakovane, už od roku 2005. Tento trend sa opakuje skoro každý rok v lete. Pri oddlžovaní poisťovní štát naráža na to, že ak chce dať peniaze svojej VšZP, mal by podľa správnosti dať aj ostatným dvom súkromným poisťovniam. S týmto mal v minulosti problém expremiér a bývalý minister financií Igor Matovič (bývalé OĽaNO), ktorý argumentoval, že súkromné poisťovne by si mali byť schopné stratu pokryť z vlastných ziskov. „Štát je lepší hospodár ako súkromné zdravotné poisťovne,“ upozorňoval roku 2021.
Opakujúci sa problém s chýbajúcimi zdrojmi je podľa úradu čiastočne spôsobený aj nedostatkami pri tvorbe rozpočtu a regulačných rámcov, ktoré treba riešiť do budúcnosti. „Vec je naliehavá, ak sa neprijmú účinné protiopatrenia, môže dôjsť k nenaplneniu očakávaní na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Za úrad môžem povedať, že sme pripravení aktívne sa zúčastňovať na riešeniach, ktoré pomôžu celému sektoru,“ povedal predseda úradu Palkovič.
Čítajte viac VšZP bez štedrého štátu neprežije. Šetriť sa nedá, nie je z čoho
Pre VšZP nie je ozdravný plán žiadnou novinkou. Inštitúcia ho vypracúva prakticky každý rok a chýbajúce financie má kompenzovať škrtaním či už liekov na výnimku, alebo inými opatreniami na úkor pacientov. Zdravotné poisťovne však teraz žiadajú štát o dofinancovanie minimálne vo výške 300 miliónov eur, a to ešte tento rok. V opačnom prípade avizujú, že budú musieť pristúpiť k radikálnym obmedzeniam v dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
V praxi by to podľa Asociácie pre ochranu zdravia pacientov znamenalo, že ak by zdravotná poisťovňa nemala na výkony, pacienti by si museli liečbu hradiť zo svojho. Podľa analytika Martina Smatanu by očakávaná strata však nemala mať žiaden dosah na pacienta. „Rovnako ako minulé roky, ak sa potvrdí negatívny vývoj, ministerstvo zdravotníctva a financií zakročia a dofinancujú sektor alebo nastavia potrebné opatrenia tak, aby poisťovne zvládli rok a pacient a jeho starostlivosť nebola ohrozená,“ ozrejmil analytik.
„Na Slovensku je už pomaly tradíciou, že rozpočet na zdravotníctvo je od prvého momentu podhodnotený. Prakticky každý v sektore vie, že túto oblasť bude počas roka potrebné dofinancovať, keďže zdroje budú chýbať. Súčasná situácia tak nie je nejakým prekvapením,“ podotkol Matej Bárta, analytik inštitútu INESS.
Čítajte viac Minister Palkovič vymenoval za riaditeľku VšZP Hlinkovú. Tá žaluje poisťovňu a poisťovňa zase ju. Zamestnanci na protest s novým vedením spustili alarm
O stratách vedeli už vlani
Štátna poisťovňa sa netají tým, že peniaze v systéme chýbajú. „Pod zhoršujúcu sa prognózu sa podpisujú najmä zvyšujúce sa náklady na zdravotnú starostlivosť a lieky. VšZP je pripravená intenzívne komunikovať s ÚDZS a reflektovať jeho pripomienky,“ podotkla Ivana Linetová z komunikačného oddelenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Poisťovňa tvrdí, že upozorňovala na riziká už pri tvorbe rozpočtu pre zdravotníctvo. „Kontinuálne sa snažíme aplikovať zlepšenia na stabilizáciu situácie, rast spotreby liekov a zdravotníckych pomôcok však nevieme priamo ovplyvniť a ide o problém, s ktorým dnes zápasia všetky zdravotné poisťovne,“ poukázalo predstavenstvo VšZP. „Je pravda, že zdravotné poisťovne skončili za rok 2023 v zisku, ale len vďaka dofinancovaniu sektora, ku ktorému došlo v septembri 2023. V porovnaní s minulým rokom hospodári VšZP o 35 miliónov eur lepšie,“ dodalo predstavenstvo VšZP.
Dôvodom odhadovanej straty je najmä fakt, že náklady na zdravotnú starostlivosť narástli podľa prepočtov poisťovne o vyše 220 miliónov eur. Predpokladá tiež, že náklady na lieky a zdravotnícke pomôcky vzrastú o 78 miliónov eur, výdavky na ústavnú zdravotnú starostlivosť o 81 miliónov eur a na ambulantnú zdravotnú starostlivosť pôjdu nahor o 34 miliónov eur.
„Ako dlhodobý problém v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti VšZP vníma aj fakt, že na nemocničnú starostlivosť vynakladá viac, ako je jej skutočný podiel na liečených pacientoch. VšZP celkovo investuje do zdravotnej starostlivosti dlhodobo vyše 96 percent svojich príjmov, čo je najviac zo všetkých zdravotných poisťovní,“ dodala Linetová.
Čítajte viac Dolinková chce obmedziť benefity pre poistencov zdravotných poisťovní, VšZP upozorňuje na zákaz retroaktivity
Problémy nemá len štátna
Ostatné poisťovne by sa do konca roka mali tiež ocitnúť v mínuse, no ide o také sumy, ktoré neohrozia poistencov. Súkromná poisťovňa Dôvera avizuje stratu 70 miliónov eur a Union 17 miliónov eur. Podľa ÚDZS však majú dostatok prostriedkov na pokrytie všetkých nárokov poistencov i poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Podľa zdravotnej poisťovne Union tkvie problém v tom, že Slovensko dlhodobo vynakladá na zdravotníctvo v porovnaní s inými krajinami Európskej únie percentuálne menej z HDP, v sektore je teda objektívne málo prostriedkov. „Prejavuje sa to aj vo verejnom zdravotnom poistení, kde objem disponibilných zdrojov nedostatočne kryje výdavky spojené s uhrádzaním zdravotnej starostlivosti,“ ozrejmila hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union Kristína Balúchová. Problémom je podľa nej aj výpadok príjmov, spôsobený najmä nízkou platbou za tri milióny poistencov štátu, ktorá kryje len jednu štvrtinu všetkých nákladov na zdravotnú starostlivosť.
„Súčasný stav nie je spôsobený hospodárením našej zdravotnej poisťovne, keďže svoju činnosť vykonávame v maximálne možnej miere prevádzkovo efektívne a v tomto smere nevidíme žiadny priestor na vnútorné úspory,“ podotkla. Preto momentálne považuje za jediné riešenie dofinancovanie celého systému verejného zdravotného poistenia minimálne sumou 300 miliónov eur, a to na základe zvýšenia platby za poistencov štátu, v prospech všetkých občanov bez ohľadu na ich príslušnosť k zdravotnej poisťovni. „Z dlhodobého hľadiska odporúčame začať diskusie o viaczdrojovom zdravotníctve, napríklad prostredníctvom systému pripoistenia,“ uzavrela Balúchová.
Podľa hovorcu zdravotnej poisťovne Mateja Štepianskeho predbežné hospodárske výsledky všetkých zdravotných poisťovní len potvrdzujú, že rozpočet pre zdravotníctvo, rovnako ako po minulé roky, nie je dobre nastavený.
„Hospodársky výsledok Dôvery je aktuálna strata 23 miliónov eur. Rozpočtovanie na Slovensku je tragické. Dofinancovanie zdravotníctva bude nevyhnuté aj tohto roku. V opačnom prípade bude musieť dôjsť k radikálnym obmedzeniam v dostupnosti zdravotnej starostlivosti,“ spresnil.
Nebude to naposledy
Analytik Bárta zdôraznil, že ak k dofinancovaniu dôjde, nebude to prvý raz. Presné údaje o tom, koľkokrát k tomu došlo, bohužiaľ, nemám – dialo sa tak však opakovane a kumulatívna suma sa pohybuje v stámiliónoch eur.
„Dôležité je však pripomenúť aj to, že k dofinancovaniu nie vždy dochádzalo spravodlivo. Napríklad roku 2020 bolo imanie VšZP navýšené o 198 miliónov eur a roku 2022 o ďalších 160 miliónov eur. V systéme, v ktorom majú zdravotné poisťovne spolu súperiť, je takéto selektívne dofinancovanie neférové a kriví konkurenčné prostredie,“ upozornil. Napriek tomu dodal, že v krátkodobom horizonte treba VšZP dofinancovať, aby nebolo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
„Zároveň, aby bola situácia spravodlivá, mali by byť dofinancované aj dve súkromné poisťovne, Dôvera a Union. Dofinancovanie by však malo byť sprevádzané opatreniami na zabezpečenie toho, aby sme v dlhodobom horizonte dosiahli stav, v ktorom dofinancovanie nebude potrebné. K takémuto stavu by prispelo predovšetkým zreálnenie výšky očakávaných výdavkov pri tvorbe rozpočtu. A tomu by zase pomohlo lepšie rozpracovanie nároku pacienta,“ podotkol Bárta. Zdôraznil však, že táto opakujúca sa situácia zároveň opäť otvára otázku nutnosti existencie štátnej zdravotnej poisťovne.
„VšZP politický vplyv očividne neprospieva, zo všetkých zdravotných poisťovní dlhodobo preformuje najhoršie. Zároveň tu nie je tu možné použiť ani argument o kritickej infraštruktúre. Minimálne za diskusiu by tak stálo rozdelenie poisťovne a jej odpredaj, aj v kontexte toho, že VšZP stráca na hodnote, keďže v posledných rokoch prichádza o poistencov,“ upozornil.