Balíček liekov na predpis by pacientom v Česku doručovali špeciálne vyškolení poslíčkovia na vopred určený čas. Výnimku by mali mať len návykové látky alebo lieky, ktoré si vyžadujú špecifické podmienky, ako je napríklad uloženie v chlade. Za dovozom liekov viazaných na predpis k dverám by vždy musela byť kamenná lekáreň, ktorá by dohliadla na to, či pacient liečivý prípravok vôbec môže dostať.
Český rezort zdravotníctva pod vedením Vlastimila Válka odôvodňuje opatrenie obrovským záujmom zo strany pacientov a odvoláva sa pritom na prieskum Národnej asociácie pacientskych organizácií. Vyplýva z neho, že zásielkový výdaj liekov na predpis by ocenilo dokonca 86 percent oslovených ľudí a 72 percent by ho podľa svojich slov skutočne využívalo.
S plošným pochopením sa však návrh nestretol. Z výdaju liekov na diaľku má podľa prieskumu obavy 28 percent opýtaných. Až 40 percent oslovených Čechov uviedlo, že by sa im v tejto súvislosti nepáčili náklady na dopravu a 28 percentám ľudí by chýbala možnosť osobne sa poradiť s lekárnikom.
Českí lekárnici upozornili, že zmena by mohla ohroziť prevádzku lekární v menších obciach. Zostali by totiž bez zákazníkov. Šéf Českej lekárnickej komory Aleš Krebs pre ČT24 pripomenul, že ak má pacient len menší zdravotný problém, sú to práve lekárne, kde má prvý kontakt so zdravotnou starostlivosťou. Podotkol, že ak by túto funkciu neplnili, niektorí pacienti buď svoje ochorenia zanedbajú, alebo s ním pôjdu priamo k lekárovi a do nemocnice.
Vzťah pacient–lekárnik je kľúčový
Na Slovensku je možný dovoz domov len pri voľnopredajných liekoch. Stačí pár klikov na stránke internetovej lekárne a pacient dostane lieky na bolesť, kŕčové žily, sirupy od kašľu, ale aj nosné spreje. Možnosť výberu je široká aj pri doručovaní. Lieky si vie nechať priviezť na najbližšiu poštu, samoobslužné výdajné miesto alebo priamo k dverám domu. Ak by si však chcel objednať antibiotiká, vyhľadávač ho buď upozorní, že ide o liek viazaný na predpis, alebo ho v zozname vôbec neeviduje.
Chýba legislatíva, ktorú pripravujú Česi aj u nás? Podľa informácií, ktoré Pravde poskytlo ministerstvo zdravotníctva sa na Slovensku k ničomu podobnému neschyľuje. „Ministerstvo zdravotníctva SR aktuálne neplánuje legislatívne zmeny v súvislosti s dodávaním humánnych liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis,“ uviedlo pre Pravdu.
Väčšina slovenských pacientov je podľa viceprezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Eleny Marušákovej spokojná s doterajšou úpravou a nemá problém s vyzdvihnutím lieku predpísaného na recept. „Je potrebné povedať, že doručenie liekov ne je to isté ako doručenie potravín. Napríklad pri výdaji generického alebo biologicky podobného lieku je lekárnik povinný informovať pacienta o alternatíve s najnižším doplatkom. Ďalej výdaj liekov na recept je nateraz viazaný len na kvalifikovanú osobu a má to svoj význam a to z pohľadu bezpečnosti pacienta,“ podotkla Marušáková.
Čítajte viac Závislí od nosných sprejov? Kupujeme ich na milióny. Dlhodobé užívanie je ako fajčenie, odborníci varujúVeľká časť pacientov má podľa nej svojho „komunitného“ lekárnika, ktorý je pre nich dôveryhodnou osobou s potrebnými odbornými vedomosťami. „Hlavne starší pacienti potrebujú zopakovať odborné informácie, alebo majú doplňujúce otázky, ktoré vie zodpovedne dať iba kvalifikovaná osoba,“ priblížila.
Dovoz liekov na predpis má svoje nevýhody aj podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu. Kontakt lekárnika a pacienta označuje za kľúčový a službou by sa ich vzťah a potenciálne usmernenie či rady mohli oslabiť. „Dopady slabšieho kontaktu môže byť nepochopenie dávkovania, či slabšia adherencia liečby (adherencia je stav, keď sa pacient aktívne zapája do procesu svojej liečby stanovenej lekárom, pozn. red.), čo môže mať negatívny dopad na celkový proces liečby,“ dodal Smatana.
Predseda Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ na margo českého návrhu konštatoval, že akékoľvek zásahy do existujúceho systému poskytovania zdravotnej starostlivosti musia vždy sledovať záujem dostupnosti a kvality liečby a tiež bezpečnosti pacienta. „Výdaj liekov na lekársky predpis, ale aj bez lekárskeho predpisu sú súčasti lekárenskej zdravotnej starostlivosti, v rámci ktorej sa napĺňa ústavné právo pacienta na ochranu zdravia. Ochrana zdravia je tak ústavný imperatív, ktorému sú podriadené všetky v rámci zdravotnej starostlivosti realizované procesy,“ uviedol pre Pravdu.
Rizikom je bezpečnosť
Hlavným rizikom je podľa Marušákovej pri online výdaji práve bezpečnosť. Ako vysvetlila, pacient potrebuje podľa nej nielen poučenie, no lekárnik je zároveň aj jednou z osôb, ktorá je kompetentná na hlásenie nežiaducich účinkov liekov. „Prínosom by to mohlo byť pre pacientov s chronickými ochoreniami, ktorí sú podľa ich lekára oprávnení na predpis opakujúceho sa receptu. To všetko ale neznamená, že nemáme hľadať riešenia aj pre tých, ktorých je naozaj veľmi málo a majú zlú dostupnosť lekárne,“ uviedla.
V prvom rade je podľa nej potrebné spoločne s lekárnikmi nájsť riešenie, ako riziko nesprávneho užívania liekov, nezachytenia nežiaducich účinkov a ďalších bezpečnostných rizík minimalizovať. „V neposlednom rade okrem odbornej diskusie to bude vyžadovať aj následnú zmenu v zákonoch. Takáto zmena sa totižto dotýka aj ďalších procesov. Už v minulosti sa ukázalo, že zbrklé zmeny na konci viedli k poškodeniu pacientov,“ podotkla.
Prínos dištančného výdaja liekov na recept šéf lekárnikov vidí jedine vo zvýšení pohodlia pacienta. „Iné (odborné prínosy) identifikovať neviem; rád si ich nechám predkladateľmi návrhu vysvetliť,“ uviedol Sukeľ s tým, že, naopak, riziká diaľkového výdaja liekov na predpis sú popisované v odbornej literatúre už od roku 1999. Opiera sa pri tom aj o stanovisko WHO, ktoré v minulosti konštatovalo, že riziká pri získavaní liekov na recept cez internet prevažujú nad potenciálnymi výhodami.
Šéf lekárnikov tiež upozornil, že pri online zabezpečovaní liekov na recept sa pacient vystavuje viacerým rizikám vrátane možnosti dodávky falošných liekov, nedodržania skladovacích a manipulačných podmienok pri dodávke lieku či nesprávne podaných informácií o požiadavkách na užívanie, no aj nelegitímnemu subjektu, ktorý lieky ponúka.
Pomoc pre malé obce
Dostupnosť lekární na Slovensku považuje Sukeľ za dostačujúcu. V Európskej únii podľa neho pripadá na 100-tisíc obyvateľov 32 lekární a v Slovenskej republike je to 37 lekární. „Je však potrebné perspektívne sa zamyslieť nad geografickou distribúciou lekární, keďže polovica finančného objemu sa kumuluje v najľudnatejších regiónoch pokrývajúcich cca 30 % obyvateľstva – rovnaká polovica musí následne pokryť až 70% obyvateľov,“ doplnil.
Aj Smatana hovorí, že Slovensko sa radí medzi krajiny s najhustejšou sieťou lekární, a preto, až na výnimky niektorých oblastí nemáme problém s dostupnosťou lekárenskej starostlivosti. „Český návrh preto vnímam ako formu luxusu, čiže nadštandardnej služby, ktorá ak by sa mala zaviesť na Slovensku, tak by určite nemala byť hradená z verejných zdrojov, ale priamych platieb pacientov, ktorí takýto servis chcú využiť,“ myslí si analytik.
Komu by opatrenie mohlo na Slovensku pomôcť sú obce s nízkym počtom obyvateľov, kde nie je lekáreň alebo ju tam zrušili. Vlani na jeseň zostala bez lekárne napríklad obec Marianka v Bratislavskom kraji s necelými 2300 obyvateľmi. V susediacej mestskej časti Bratislava – Záhorská Bystrica otvárali lekáreň pri novovybudovanom supermarkete a tak tá na dedine s obľúbenou magistrou skončila. Situáciu sa však obci po niekoľkých mesiacoch podarilo zvrátiť.
„V obci Marianka bola zrušená lekáreň, no podarilo sa nám nájsť nového prevádzkovateľa, s ktorým sme koncom júna uzatvorili novú nájomnú zmluvu,“ potvrdila Pravde starostka Marianky Zuzana Iváková. Myslí si, že ak by bol u nás schválený zákon o dovoze liekov na predpis, veľmi by pomohol najmä starším a zdravotne ťažko postihnutým pacientom.
Aktuálne podľa nej v obci pracujú na povoľovacích procesoch pre novú lekáreň. Drobnými stavebnými úpravami prejdú pred jej otvorením aj priestory, keďže v nich bude aj laboratórium na prípravu liekov a mastí.
Vycestovali do lekárne a liek nemali
Dovoz liekov na predpis až k pacientovi domov funguje na Slovensku zatiaľ len ako služba. Ako jediné ju poskytuje občianske združenie Medicamentum. Funguje po celom Slovensku a registrovaných má okrem starších ľudí, ktorých je najviac, aj matky s deťmi či ľudí v produktívnom veku.
Ako uviedla pre Pravdu Kristína Chabadová zo združenia, zakladali ho, aby zlepšili dostupnosť liekov na predpis, a zároveň vyriešili starosti s ich vyzdvihovaním a ušetrili čas pacientom. „Naša iniciatíva vznikla na základe osobnej skúsenosti, kedy starší členovia rodiny už neboli schopní zájsť po lieky do vedľajšej dediny a keď sa im to podarilo, často sa stávalo, že jednoducho predpísané lieky neboli v lekárni a museli sa objednávať, čo znamenalo ďalšiu cestu a náklady s tým spojené,“ ozrejmila.
Ak chcú pacienti ich služby využívať, musia sa registrovať do ich združenia a zadať osobné údaje ako meno a priezvisko, rodné číslo, adresu doručenia a tiež fotokópiu kartičky poistenca. „Naša služba funguje na základe splnomocnenia, ktoré nám pacient dáva pri registrácii. Zároveň je poskytovaná služba konzultovaná právnikmi a Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, aby sa neporušovala legislatíva,“ ozrejmila Chabadová.
Farmaceuti na základe rodného čísla sledujú predpísané recepty. Keď lekár predpíše pacientovi elektronický recept, v priebehu dňa sa mu ozvú a priamo s farmaceutmi sa pacient dohodne na doručení liekov domov. „Ak sa doručujú lieky, ktoré potrebujú špeciálny prevoz, používajú sa chladiarenské boxy, čiže sa nemusí pacient obávať ich znehodnoteniu,“ opísalo združenie.
Ohrozilo by to vidiecke lekárne
Podľa Sukeľa spoločenská objednávka modelu, ktorý chcú zaviesť v Česku, aktuálne na Slovensku neexistuje. Domnieva sa, že všetky návrhy vychádzajú z biznisových úvah konkrétnych hráčov s cieľom navyšovania trhového podielu na úkor reálnej dostupnosti farmaceutických služieb. Prikláňa sa teda k rovnakému názoru ako komora farmaceutov u susedov.
„Pre zdravotný systém tak predstavuje online výdaj liekov na lekársky predpis paradoxné riziko zníženia dostupnosti lekárenskej starostlivosti vyplývajúcej z nedostatočnej ekonomickej kondície menších, vidieckych lekární, v prípade kumulácie tohto trhového segmentu v rukách väčších hráčov,“ upozornil.
Argumentáciu o zlepšení dostupnosti liekov pre imobilných pacientov nepovažuje Sukeľ za relevantnú a podotkol, že je potrebné identifikovať skutočné potreby týchto pacientov a to, ako ich naplniť. Skôr ako donášky balíkov s liekmi poslíčkami by podľa neho potrebovali kvalitnú, dlhodobú a osobnú asistenciu.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (otázky a odpovede)
Umožňuje výdaj liekov na predpis priamo k pacientovi domov súčasná slovenská legislatíva?
ŠÚKL: Nie, súčasná legislatíva dovoz liekov na predpis k pacientom domov neumožňuje. Lieky viazané na lekársky predpis si môže pacient vyzdvihnúť len v kamenej lekárni a takéto lieky môže vydávať len osoba, ktorá dosiahla vysokoškolské vzdelanie v odbore farmácia. V prípade porušenia zákona je vypracovaný návrh na správne konanie.
Aké riziká by predstavovalo, ak by sa lieky viazané na predpis vozili až k pacientom domov? Mohlo by to napríklad ovplyvniť ich kvalitu?
ŠÚKL: Pri uchovávaní a transporte liekov sa vyžaduje prísna regulácia. V takomto prípade nevieme, ako bol liek uchovávaný a transportovaný. Z tohto dôvodu môže byť účinnosť a bezpečnosť lieku narušená. Ďalšie riziko, ktoré by mohlo vzniknúť, je vstup falšovaných liekov na trh. Falzifikáty predstavujú pre pacientov zdravotné riziká – napríklad nemusia obsahovať žiadnu účinnú látku a v horšom prípade jej môžu mať nadbytok. Okrem toho môžu obsahovať jedy, či rôzne prímesi.
Pre ktoré skupiny pacientov by mohlo byť prínosné, ak by sa im lieky na predpis vozili priamo domov?
ŠÚKL: Ako sme spomínali, naša legislatíva takýto dovoz k pacientom domov neumožňuje, preto sa k otázke nebudeme vyjadrovať. Na Slovensku máme viac než 2 200 lekární, ktoré môžu pacienti využiť.