Fico je späť, vláda zrejme pritvrdí. Postaví hrádzu s KDH? Právnik: Máme najslabšie chránenú ústavu v EÚ

Premiér a šéf strany Robert Fico sa po viac ako 55 dňoch vrátil v takmer plnej sile do práce. V piatok rečnil na pódiu medzi svojimi bez verejnosti a novinárov, v pondelok si pri príležitosti žatvy v Slovenskej Novej Vsi spravil fotku v obilí, skontroloval žatvu a deň na to už úradoval v kresle premiéra. Aj keď niektorí očakávali zmierlivý návrat, Ficove vyjadrenia zatiaľ svedčia o opaku. Vládna mašinéria bude postupovať zrejme ešte tvrdšie. Svedčia o tom aj slová o budovaní hrádze voči liberalizmu či progresivizmu, aj keď pred pár rokmi budoval Fico inú hrádzu.

09.07.2024 13:00
rokovanie vlády, Robert Fico, Foto: ,
Predseda vlády Robert Fico počas rokovania vlády.
debata (216)

Premiér Fico dodržal to, čo povedal v prvom videu po atentáte a začiatkom júla sa vrátil do práce, aj keď ešte nevydrží dlho stáť. Už prvé slová však načrtli, akým smerom sa bude vláda uberať.

Fico na Devíne: Musíme postaviť obrovskú hrádzu proti liberalizmu a progresivizmu
Video

Návrat na pódiu a v poli

Písal sa 26. júl roku 2016, keď sa Fico preslávil svojím výrokom „neotravujte, tu sme pri žatve“ po rozhovore s roľníkmi na poli pri Bratislave. „Majte aspoň trošku úcty k týmto ľuďom, ktorí sa na rozdiel od vás narobia ako hovädá,“ reagoval vtedy na otázku, čo hovorí na kritiku vtedajšieho europoslanca za Smer Borisa Zalu, ktorý sa dva dni predtým vyjadril, že Smer opúšťa ľavicovú časť politického spektra a je čas na zmenu vedenia.

Predseda vlády Robert Fico počas Žatevného dňa... Foto: SITA, Milan Illík
Robert Fico, žatva, Smer, Voderady, Predseda vlády Robert Fico počas Žatevného dňa 2024 so zástupcami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) a miestnymi farmármi z Poľnohospodárskeho družstva Agro Voderady.

Po atentáte z 15. mája tohto roka sa do práce vrátil tiež v priestoroch podniku Agro Voderady počas žatvy. Do areálu, kde ho čakali zástupcovia poľnohospodárov aj minister pôdohospodárstva, prišiel s pomocou jednej barly. Avizoval nižšie výnosy z úrody a skonštatoval, že skorý začiatok žatvy dokazuje, že klimatická zmena je realitou. Od volieb sa Slovensko vybralo správnou cestou, čo podľa neho dokazuje aj hospodársky rast či rast reálnych miezd. Problémy s vyplácaním priamych platieb poľnohospodárom pripísal bývalej vláde. „Pozdravujem babrákov z minulej vlády za to, že nám takéto dedičstvo zanechali,“ povedal.

Po zhruba štvrťhodinke oznámil, že si chce spraviť tradičnú fotku v poli a potom sa poberie preč, lebo stále nevydrží dlho stáť. „Ja chcem fotku v žite, mne to nepríde smiešne. Ja som z vidieka, mne obilie vždy voňalo, mne pole vždy voňalo,“ povedal na konci brífingu, na ktorom novinári svoje otázky nepoložili. Podobne tomu bolo aj v tretej Ficovej vláde po roku 2016 práve počas onoho „žatevného“ času, kedy sa premiér po kauze Bašternák otázkach vyhýbal a miesto konferencií zaviedol vyhlásenia. V utorok prišiel prvýkrát po atentáte aj na rokovanie vlády. Pred víkendom avizoval budovanie obrovskej hrádze, ktorú už raz staval, len mal iného nepriateľa.

Ďalšia hrádza

Fico dal o sebe vedieť od atentátu celkovo štyrikrát, medzitým bol v kontakte s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer) a telefonicky bol prítomný aj na koaličnej rade. Po videu a fotografii na sociálnych sieťach sa objavil na cyrilo-metodských osláv na hrade Devín. Verejnosť a novinári ho sledovali len z diaľky a do areálu ich nepustili. V prejave odkazoval na to, že nesmieme ignorovať to, kto boli naši predkovia. „Kto nechce vidieť kontinuitu slovenských a slovanských dejín. Kto toto všetko nechce vidieť, tak nevie, čo má robiť so slovenským národom, so Slovenskom a musím povedať, že často nevie ani čo má robiť sám so sebou,“ hovoril.

koaličná rada, kaliňák, danko, šutaj eštok Čítajte viac Koaličné leto: napätie, odložené spory či ďalšia smršť zákonov. Politológ: Návrat Fica? Je ťažké predstaviť si tvrdší postup

Zdôraznil, že Ústava Slovenskej republiky (SR) nie je viazaná na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, no neznamená to, že treba byť „hluchý a slepý“ k minulosti. „Pre mňa a pre mojich kolegov kresťanstvo nie je dogma, ktorá by nás obmedzovala. My považujeme kresťanstvo za niečo, čo dáva tejto spoločnosti normálny rozmer,“ uviedol. „Chcem urobiť veľkú výzvu. Musíme všetci spoločne postaviť obrovskú hrádzu nezmyselným progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina. Sú to ideológie, ktoré poškodzujú túto krajinu,“ pokračoval.

Kvôli novým módnym trendom nechce zákony a ani ústavu meniť, napriek tomu avizuje zmeny, aj keď v inom duchu. „Ak budeme naďalej ohrozovaní ideológiami, ktoré vznikajú zo dňa na deň, ktoré sa šíria ako jed, ktoré sú v príkrom rozpore s tým, čo máme v Ústave SR napísané, možno budeme musieť hľadať zhodu na slovenskej politickej scéne v ďalších krokoch v úprave Ústavy SR, kedy by sme túto hrádzu proti liberálnym a progresivistickým ideológiám postavili ešte silnejšiu,“ dodal.

Predseda vlády Robert Fico počas rokovania vlády. Foto: Úrad vlády SR
Robert Fico, rokovanie vlády Predseda vlády Robert Fico počas rokovania vlády.

Ak by chcel Fico podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka presadiť dominanciu jedného náboženstva alebo ideológie, tak by musel najskôr zrušiť predmetný článok ústavy. „Podotýkam, že sme to tu už mali pred rokom 1989. Myslím, že ten jeho prejav boli pozlátané nezmysly určené na jednej strane pre voliča krajne pravicového Smeru a na strane druhej by to mohla byť stratégia, ako vyorať poriadnu brázdu medzi opozičnými stranami, teda PS a SaS na jednej a KDH na druhej strane,“ uviedol pre Pravdu.

Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek pripomína, že podobné myšlienku premiér prezentoval ešte v závere minulého roka. „Predpokladám, že by mohlo ísť o ústavné zakotvenie zákazu adopcií detí osobami rovnakého pohlavia. V súčasnosti si neviem predstaviť iné doplnenie ústavy, ktoré by sa mohlo týkať LGBTI+ agendy,“ zhodnotil.

Iniciatívy na zmenu ústavy zo strany politikov v tejto súvislosti podľa Řádeka slúžia skôr na účely politického marketingu. „Domáca verejnosť je v kultúrno-etických otázkach dlhodobo rozdelená na dve polovice. Keďže sú to otázky, ktoré polarizujú, politici vedia, že nimi zaujmú pozornosť širokej verejnosti. V súčasných výzvach časti vládnej koalície sa nateraz nedá uvažovať inak ako o politickom marketingu,“ ozrejmil.

Zmena ústavy je krajným riešením

Podľa bývalého podpredsedu Ústavného súdu SR (ÚS SR) Eduarda Bárányho je ústavnou hrádzou voči akejkoľvek ideológii vlastná hodnotová a ideová ukotvenosť ústavy. „K zákazu treba pristupovať zdržanlivo ako ku krajnému opatreniu. Zatiaľ nevieme, či vôbec, a ak áno, tak v akej podobe by sa pristúpilo k úprave ústavy,“ uviedol pre Pravdu s tým, že v tejto chvíli nemá zmysel špekulovať o podobách prípadnej novelizácie, ktorej posúdenie bude závisieť od samotného znenia. „Jej prijatiu však budú predchádzať rozsiahle rokovania, lebo vyžaduje širšiu podporu presahujúcu súčasnú vládnu koalíciu,“ zhodnotil.

NR SR / Parlament / Rokovanie / Čítajte viac Poslanci schválili lex atentát. KDH bude žiadať Pellegriniho veto

„Širšia diskusia o hodnotových a ideologických základoch Slovenska by však bola užitočná bez ohľadu na to, či na jej konci bude úprava ústavy,“ konštatuje bývalý sudca. Jedným z dôvodov súčasného rozštiepenia spoločnosti podľa Bárányho je, že politické prúdy dokážu kritizovať svojich oponentov, ale už menej formulujú a prezentujú vlastné ideologické východiská. „Slovo ideológia u nás nezaslúžene získalo negatívny nádych, ale v politike predstavuje ideológia širšie východisko koherentnosti a zrozumiteľnosti,“ hovorí.

Či by sa mala za každých okolností meniť aj ústava je otázne. Vlády na Slovensku často využívajú zmeny ústavy na to, aby „zabetónovali“ niektoré zo svojich priorít a sťažili tak ďalšej vláde možnosť zmeniť ich, keďže na zmenu je potrebných 90 hlasov. Aktuálne to platí napríklad pri zmene volebného systému, ktorú do ústavy zakotvilo niekdajšie hnutie OĽaNO a aj keď Hlas vyjadril snahu zmeniť volebný systém, zatiaľ nemá podporu ani z radov koalície. Iným príkladom je dôchodkový strop, ktorý do ústavy v roku 2019 zakotvila tretia vláda Roberta Fica, no vláde Igora Matoviča sa ho o tri roky neskôr podarilo zrušiť. „Možno oprávnene kritizovať niektoré novelizácie ústavy, ale samotná séria úprav zabezpečuje jej kontakt s vývojom spoločnosti a zabraňuje premene na irelevantný dokument,“ dodal Bárány.

Fico, oslavy Cyrila a Metoda Čítajte viac Šimečka: Premiér Fico stratil prehľad o tom, čo sa deje na Slovensku

Ústava bola dodnes novelizovaná bola celkovo 22-krát a raz do nej zasiahol aj ÚS SR. „Je to dôsledok skutočnosti, že naša ústava je najslabšie chránená v celej Európskej únii. Každý iný členský štát stanovuje prísnejšie podmienky na zmenu ústavy, kým u nás je možné ju zmeniť dokonca aj v priebehu štyroch hodín v skrátenom legislatívnom konaní tak, ako k tomu došlo na jeseň 2011, keď sa do ústavy dostala možnosť ďalšieho pôsobenia odvolanej vlády s obmedzenými právomocami,“ uviedol pre Pravdu ústavný právnik Vincent Bujňák.

„V minulosti bolo možné počuť, ako sa v ústave posilnila ochrana vody, pôdy, druhého piliera či hotovosti, no doteraz žiadny poslanec v akomkoľvek volebnom období ani len nenavrhol posilniť ochranu samotnej ústavy. Na tom by malo záležať každému občanovi, pretože ústava predstavuje deľbu moci v záujme ochrany základných práv jednotlivca, a ak sa do nej môže vstupovať jednoduchým spôsobom, v konečnom dôsledku to bude mať vplyv aj na vaše základné práva,“ uviedol Bujňák.

Slabá ochrana ústavy je podľa ústavného právnika najväčším problémom nášho ústavného systému. „Minimom, ktoré by bolo možné urobiť bez toho, že by si to žiadalo zvýšené finančné náklady, je ústavne vylúčiť skrátené legislatívne konanie pri jej zmenách a súčasne zdvihnúť kvórum potrebné na schválenie zmeny Ústavy, z doterajšej trojpätinovej väčšiny na dvojtretinovú väčšinu. To je štandard aj v iných štátoch s jednokomorovým parlamentom. Nebolo by to zázračné riešenie, ktoré by vyriešilo všetky nedomyslené zmeny, ale zachytilo by aspoň časť a mohla by sa ňom v parlamente nájsť zhoda,“ dodal.

Bude KDH nápomocné?

Pri potenciálnej zmene by však koalícii mohlo asistovať opozičné hnutie KDH. Či ide len o úvahy, alebo sa kreuje konkrétny zákon, zatiaľ nie je jasné. Smer na otázky Pravdy o potenciálnom zákone neodpovedal a nereagoval ani Úrad vlády SR. Minister práce Erik Tomáš však v relácii ta3 uviedol, že strana Hlas je pripravená diskutovať o možnej zmene ústavy, preferuje však, aby sa podobné otázky neotvárali. „My sme skôr za to, aby sa neotvárali kultúrno-etické a ideologické vojny. Môžu ešte viac prispieť k polarizácii spoločnosti,“ povedal.

Tomáš si uvedomuje, že na zmenu ústavy sú potrebné hlasy minimálne časti opozície. Líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka aj predseda SaS Branisla Gröhling kritizovali prirovnanie liberalizmu a progresivizmu k rakovine. „Takto asi vyzerá ten povestný zmier v jeho (Ficovom, pozn. red.) podaní,“ uviedol. „V podstate tak vyhlásil vojnu demokracii a slobodnej súťaži myšlienok a hodnôt,“ reagoval Gröhling. Hnutie KDH na sociálnej sieti uviedlo, že si miesto osláv na Devíne, kde podľa hnutia premiér pokračoval v rozdeľovaní spoločnosti, vybralo svätú omšu v Nitre. KDH Smeru vyčítalo, že chce budovať hrádzu proti progresivizmu, hoci bol roky súčasťou socialisticko-progresívnej koalície, „ktorá ideológiu pretláčala z Bruselu“. Hnutie tým zrejme naráža na frakciu S&D, teda Progresívnu alianciu socialistov a demokratov.

„Neevidujeme žiaden konkrétny návrh vlády na zmenu ústavy, preto nevidíme dôvod vyjadrovať sa, či ju podporíme. KDH je verné svojim hodnotám už od svojho vzniku a v parlamente hlasuje za návrhy zákonov, ktoré pomáhajú ľuďom a samosprávam v ich rozvoji,“ reagovalo KDH na otázky, či by zmenu podporili, resp. či podporujú myšlienky budovania hrádze proti týmto ideológiám.

Predseda vlády Robert Fico počas rokovania vlády. Foto: Úrad vlády SR
Robert Fico, rokovanie vlády Predseda vlády Robert Fico počas rokovania vlády.

„KDH v tomto volebnom období veľmi rýchlo pochopilo ako odolať konzervatívnym návnadám vládnej koalície. Práve vami zmienený výrok je ukážkou politickej taktiky KDH, ktorý tiež naznačuje, že Smer s podporou KDH rátať nemôže,“ myslí si politológ Řádek. „KDH je nielen kresťanské, ale rovnako demokratické. Toto stále prízvukuje súčasný predseda KDH. Na jednej strane im to môže byť sympatické, napokon autor myšlienky, že tu niekto musí poraziť liberalizmus, nie je Robert Fico, ale Ján Čarnogurský, teda bývalý šéf KDH. Predpokladám však, že to víťazstvo chcel dosiahnuť víťazstvom vo voľbách, nie príkazmi či zákazmi,“ zhodnotil Štefančík.

Pokusy o niektoré zmeny v kultúrno-etických témach sa objavili aj v súčasnom volebnom období. „Stroskotali však práve na neochote ku koalično-opozičnej spolupráci. Ak by vládna koalícia skutočne prišla do parlamentu s návrhom vyššie zmienenej ústavnej zmeny, dopadla by neúspešne,“ myslí si Řádek. Ak by však k zmene došlo, znamenalo by to podľa Štefančíka koniec demokracie na Slovensku. „Slovensko je súťaživou demokraciou, t. j. o priazeň voličov súťažia politické strany hlásiace sa k rôznym ideovým prúdom. Ak by chcel jeden zastaviť, znamenalo by to, že tento princíp porušuje,“ uviedol.

Fico už raz hrádzu staval

Nie je to však prvýkrát, čo premiér hovoril o stavaní akejsi hrádze proti ideológii. V januári roku 2017 zdôraznil, že v parlamente prvýkrát sedia extrémisti. Išlo o Ľudovú stranu Naše Slovensko (ĽS NS) Mariana Kotlebu, ktorá bola vtedy na výslní. „Najlepšou hrádzou proti extrémizmu a diletantom je, ak ľudia dôverujú vládnej štruktúre,“ hovoril Fico. S postupne padajúcimi preferenciami a nedostatkom potenciálnych koaličných partnerov padala aj hrádza proti extrémizmu. Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018 začal Smer preferenčne klesať.

Foto: Facebook (Robert Fico)
Robert Fico / Milan Uhrík /

Rok na to prešiel po dohode Smeru s extrémistami z ĽS NS dôchodkový strop, ktorý bol zakotvený v ústave. „Musím poďakovať aj poslancom z ĽSNS,“ povedal vtedy predseda Smeru. Hrádza začala padať oveľa viac v ďalšom volebnom období, kedy bol Smer v opozícii a spojil sa s odídencami od Kotlebu pod vedením Milana Uhríka (Republika) pri zbere podpisov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. So vznikom Republiky upadala ĽS NS a pred predčasnými voľbami sa práve o Uhríkovom hnutí hovorilo ako o potenciálnom partnerovi Smeru po voľbách.

Koalíciu s nimi však vtedy odmietal Peter Pellegrini ešte ako šéf Hlasu. Pri budovaní hrádze je však Štefančík pomerne skeptický. „Robert Fico kedysi hovoril o hrádzi proti extrémizmu, dnes má vo vedení strany minimálne jedného extrémizmu. Už toho nahovoril dosť, ale máločo splnil,“ uviedol politológ. Fico okrem toho ideológie liberalizmu a progresivizmu označuje za také, ktoré vznikli „zo dňa na deň“.

Matúš Šutaj Eštok, Andrej Danko, Boris Susko Čítajte viac Bude sa voliť inak? Hlas chce meniť „Mečiarov zákon“, SNS je proti. Odborníci varujú pred maďarským scenárom

Myšlienky liberalizmu sa začali formovať v 19. storočí, hoci ideológia ako taká má korene už v 17. storočí. Progresivizmus v dnešnom ponímaní je takisto známy z 19. storočia, no myšlienky pokroku sa objavovali už od 18. storočia. „Vďaka liberalizmu sa rozširovalo volebné právo, okrem iného, aj na pôvodne neprivilegované spoločenské vrstvy. Teda aj na takých, čo robia po nociach zvarky, ako aj tých, ktorí sa starajú o zber úrody. Nebyť liberalizmu, nemali by sme dnes demokraciu. Roberta Fica možno áno, ale demokraciu určite nie,“ hovorí Štefančík.

„Politické filozofie sú dedičstvom osvietenstva a od konca 18. storočia sa obsahovo vyvíjajú. Je pravda, že niektoré progresívne postoje sú relatívne čerstvé. To, čo ale na týchto výrokoch môže celkovo vyrušovať je ich antiliberálny a latentne autoritársky tón,“ konštatuje Řádek. Návrat Fica do práce, jeho rázna rétorika a stavanie ďalšie hrádze však naznačuje ešte tvrdí a ráznejší postup vládnej mašinérie, než tomu bolo doteraz.

„Po atentáte tu bola chvíľu nádej, že Robert Fico prejde nejakou sebareflexiou a uvedomí si chyby, ktoré urobil za posledné roky, tú spoluzodpovednosť za mimoriadne polarizovanú spoločnosť. Stačilo však jedno video, potom pár prejavov a my dnes máme pred sebou zradikalizovaného politika, ktorý sa oblúkom vracia presne tam, odkiaľ vzišiel. Zo strany, ktorá tu dlhé roky živila totalitný režim,“ dodáva politológ Štefančík. Řádek dodáva, že vnímať prvý politický atentát ako zásadný bod, od ktorého bude mnohé inak, bolo prirodzené. „Čím dlhšie od atentátu, tým ale viac nadobúdam dojem, že v našej spoločnosti ani medzi politikmi sa nič nezmenilo a že sme skôr všetci nastúpili do zvyčajných stereotypov,“ uviedol.

© Autorské práva vyhradené

216 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #KDH #koalícia #Ústava SR #atentát na Roberta Fica