Teploty, ktorým čelíme v posledných dňoch nie sú podľa meteorológa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Norberta Polčáka na začiatok júla úplne bežné. Ako uviedol pre Pravdu, maximá teplôt vzduchu sú však pre 10. júl vyššie. „V Bratislave je rekord takmer 36 stupňov, v Hurbanove až takmer 38 stupňov. Dnes (v stredu, pozn. red.) až takáto vysoká teplota nebude dosiahnutá, ale hodnoty, ktoré máme, 35–36 stupňov, nie sú až také zvyčajné v tom ročnom období,“ spresnil meteorológ.
Polčák očakáva, že v ďalších dňoch bude prevládať veľmi teplé až mimoriadne teplé počasie, a to najmä v južných okresoch Slovenska, kde môže teplota vzduchu dosahovať cez deň 35 až 37 stupňov. Nedá sa ani vylúčiť, že na niektorých staniciach s kratším radom pozorovaní budú padať rekordy pripadajúce na daný deň.
Čítajte viac Vedkyňa: Ázijský komár tigrovaný si hľadá obete cez deň. Chemickými postrekmi plytváme, môže sa nám to vypomstiť
„Čo sa týka denných teplôt, charakter počasia bude nasledujúce tri až štyri dni naďalej veľmi horúci až do záveru týždňa. Potom by sa malo jemne ochladiť na krajnom západe, prípadne severe, ale do toho prídu ešte prehánky alebo búrky,“ uviedol meteorológ. Aký bude zvyšok leta však predpovedať nedokáže. Mapu s výstrahami museli meteorológovia SHMÚ prekresliť zo štandardnej zelenej na žltú a oranžovú aj vo štvrtok. Výstrahy prvého a druhého stupňa platia pre takmer celé Slovensko, výnimkou je len okres Sabinov.
Tropické noci nedajú ľuďom spávať
Predchádzajúce tropické noci nepriniesli spánok viacerým obyvateľom južného a západného Slovenska, nepomohlo ani okno otvorené priamo v spálni, ani zapnutý ventilátor. Výrazná úľava nepríde podľa Polčáka ani počas najbližších nocí. Dotkne sa to najmä lokalít na juhu Slovenska, na severe alebo v horských dolinách tropické noci v SHMÚ neočakávajú.
„Ochladenie počas noci je príjemnejšie najmä v horských dolinách a najmä v centrálnej a severnej časti Slovenska, kde teplota v noci klesá na 14 až 15 stupňov, zatiaľ čo v niektorých regiónoch južného Slovenska je tá teplota 23 až 25 stupňov. Nepríjemný pocit dusna v kombinácii s tropickou nocou je najmä na juhu nášho územia. V horských dolinách a kotlinách je príjemnejšie aspoň v noci,“ priblížil Polčák.
Prečo sa počas tropických nocí nedokáže vzduch výraznejšie ochladiť? „Je to preto, lebo vzduch je veľmi horúci a zemský povrch je výrazne prehriaty, to znamená, že aj nočné vychladzovanie horúceho povrchu je len pozvoľné. Je dôležité povedať, že okolo 10. júla, máme obdobie, kedy sú noci relatívne krátke, takmer najkratšie v celom roku, takže čas na vyžarovanie a únik tepla zo zemského povrchu je krátky. Slnko vychádza pomerne skoro a potom sa opätovne zemský povrch prehrieva,“ vysvetlil.
Ako sa prejavuje kolaps z tepla
Hoci odborníci upozorňujú, že počas letných dní treba mať na mysli pitný režim a vyhýbať sa slnku, teplotné peklo zmohlo desiatky ľudí. „Záchranári v stredu do 14:00 zasahovali v súvislosti s vysokými teplotami pri 59 kolapsových stavoch. Najviac, 13 zásahov, evidujeme v Nitrianskom kraji, najmenej v kraji Trnavskom, kde sme ambulanciu vyslali štyrikrát,“ uviedol pre Pravdu zástupca hovorkyne Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Richard Bolješik.
Od pondelka do stredy 14. hodiny štartovali záchranári celkovo k 347 kolapsovým stavom. „Najviac zásahov, spolu 60, evidujeme v Nitrianskom kraji, najmenej v kraji Trnavskom, kde sme od pondelka vyslali ambulanciu zatiaľ 20-krát,“ dodal Bolješik.
Ako uviedol pre Pravdu lekár a záchranár Július Pavčo, kolaps z tepla sa nedá predvídať. „Prichádza náhle, človek odpadne, v najhoršom prípade môže stratiť aj vedomie,“ priblížil. Organizmus skolabuje podľa lekára v dôsledku prehriatia, čo sa prejaví zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi a nevoľnosťou až zvracaním. Následkom môže byť až strata kontroly nad svojím telom. Odpadnutie býva preto neraz spojené s krátkodobou poruchou vedomia.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Kolaps z tepla zvláda podľa Pavča každé telo odlišne – inak vplýva na dieťa, inak na dospelého. „Organizmus zdravého človeka sa z kolapsu spamätá pomerne rýchlo. Pre malé dieťa, staršieho a chorého však môže mať vážne zdravotné následky, preto je nutná okamžitá pomoc s ambulantným ošetrením,“ ozrejmil.
Ak sme svedkami kolapsu je podľa neho dôležité preniesť postihnutého do chladného prostredia alebo tieňa a uložiť ho do ležiacej alebo pololežiacej polohy a začať ho chladiť. Nie však hocijako. Lekár upozorňuje, že na ochladzovanie skolabovaného nie je vhodná studená voda, pretože spomaľuje vydávanie tepla kožou vyparovaním. Človeka, ktorého zmohlo teplo, treba začať potierať vlažnou vodou a ovievať a pomôže aj prikrytie postihnutého vlhkou plachtou. „V prípade, že sa stav nezlepšuje, mali by sme kontaktovať tiesňovú linku záchrannej zdravotnej služby 155,“ podotkol záchranár.
Kto je náchylnejší na úpal
Náchylnejší na tepelný úpal sú podľa záchranára Pavča najmä starší ľudia a deti. „Novorodenci a dojčatá nemajú vyvinuté termoregulačné mechanizmy, úpal im hrozí už po niekoľkých minútach! U seniorov sa môžu spolupodieľať na vzniku úpalu aj pridružené ochorenia, užívanie liekov, spomalená termoregulácia a slabšie sociálne zázemie,“ priblížil.
Hoci znejú rady a informácie o tom, čo nosiť a koľko vypiť počas horúčav už ako obohraná platňa, lekár opakuje, že rodičia by mali pravidelne kontrolovať, aby deti nosili vzdušný odev, pokrývku hlavy, slnečné okuliare a používali krémy s vysokým ochranným faktorom.
„Zvýšená fyzická námaha by sa mala prispôsobiť prostrediu, deti by si mali robiť častejšie prestávky v tieni a v čase medzi 11. – 15. hodinou sa nevystavovať slnečným lúčom, čo platí rovnako aj pre dospelých,“ apeluje záchranár.
Ľadové nápoje nie sú najlepší nápad
Rovnako ako pobyt na priamom slnku v čase najvyšších denných teplôt je rizikové aj nedodržiavanie pitného režimu. Podľa Pavča by mal dospelý človek počas dňa vypiť najmenej tri litre tekutín – ideálne vodu, prípadne ovocné šťavy a čaje. Bokom by mali ísť presladené nápoje s obsahom CO2, kofeínu, chinínu alebo alkoholu.
„Najviac ohrozenou skupinou sú seniori, ktorí často trpia zníženou citlivosťou k pocitu smädu. Piť treba pravidelne, nie veľmi studené nápoje. Odborníci odporúčajú aj konzumáciu zeleniny a ovocia s vysokým obsahom vody, ako sú napríklad uhorky, paradajky, melóny, broskyne a iné druhy,“ pokračoval.
Podľa všeobecnej lekárky pre dospelých Jany Bendovej je lepšie mať počas horúcich dní pri sebe viac tekutín, ako ich nemať poruke vôbec. Ako uviedla pred časom pre Pravdu, mnoho ľudí sa domnieva, že v teple sú vhodné ľadové nápoje, pretože sa im žiadajú a majú po nich pocit úľavy.
„Nie je to tak. Keď sa ľadový nápoj dostane do žalúdka, je to signál pre organizmus, že má produkovať ešte viac tepla. Nie je to užitočné,“ zvýraznila Bendová s tým, že človeku po kolapse by sme preto ľadové nápoje nemali vôbec ponúkať.
Rozdiel teplôt je pri „klíme“ dôležitý
Organizmus však môže zdolať nielen pobyt na horúcom slnku, no aj zdržiavanie sa v prehriatych miestnostiach. Na druhej strane, zdraviu neprospievajú ani veľké teplotné rozdiely medzi vonkajšími a vnútornými priestormi s klimatizáciou. Úrad verejného zdravotníctva v tejto súvislosti upozornil, že ak sa v interiéri konštantne udržiava nízka teplota, v horúcich dňoch môžeme pocítiť problémy ako bolesť hlavy, hrdla, prechladnutie i oslabenú imunitu.
„Chladný cirkulujúci vzduch môže vyvolávať dýchacie problémy, spôsobiť nachladnutie, angínové bolesti v krku, pocit upchatého nosa, bolesti dutín, hlavy, chrbtice, kĺbov, alebo vyvolať astmatický záchvat,“ uviedol úrad.
Chladný prúdiaci vzduch treba mať preto vhodne nasmerovaný. Ak je namierený do tváre, dochádza k vysušovaniu kože, očí, zápalom očí, uší, prínosových dutín, aj k bolestiam zubov a trojklaného nervu, spresnil úrad.
„Klimatizáciu je potrebné nastaviť tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5 maximálne 7 stupňov Celzia. Tiež je potrebné nasmerovať prúd vzduchu do priestoru a nie priamo na tvár a chrbát,“ ozrejmil.
Ako úrad vysvetlil, pri prechode z klimatizovanej miestnosti do vonkajšieho prostredia, potrebuje človek istý čas na prispôsobenie sa a spustenie termoregulácie. „Termoregulačné procesy súvisia s vekom, menej účinné sú u starých ľudí, malých detí, ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami, aj u ľudí s oslabeným imunitným systémom. Organizmus sa pri prechodoch do teplotne odlišného prostredia snaží prispôsobiť tak, že zapojí termoregulačné mechanizmy. Ak však zmeny trvajú dlhšie a sú časté, organizmus sa zbytočne vysiľuje,“ vystríhal úrad.