Náprava tendra nejde podľa avizovaného plánu. Verejné obstarávanie na nákup radarov a softvéru na ich obsluhu a prevádzku v sume 72,7 milióna eur bolo zrušené koncom januára. Verejnú súťaž vlani spustila úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, súčasný minister vnútra Šutaj Eštok však s jej podmienkami nebol spokojný. Označil ju za „mačkopsa“, lebo zákazka bola podľa neho neprehľadná a rezort pri nej evidoval stovky pripomienok od uchádzačov.
Rezort tiež vysvetľoval, že zákazku chce rozšíriť o ďalšie technologické možnosti a zaobstarať takzvané úsekové radary. „Je to štandard, ktorý dnes v rámci Európy je, a preto sme to doplnili do súťaže,“ vysvetľoval Šutaj Eštok. Nový tender však ministerstvo doteraz nevyhlásilo, hoci podľa pôvodného plánu malo ešte v apríli zazmluvniť dodávateľa a v decembri rozbehnúť inštalovanie radarov popri cestách.
Ministerstvo vnútra pre Pravdu uviedlo, že prípravy nového verejného obstarávania sú vo finálnej fáze a rezort avizuje spustiť súťaž do konca júla. Zo stanoviska rezortu tiež vyplýva, že cena nového tendra bude o necelých päť miliónov nižšia v porovnaní so zrušeným, hoci počet radarov a analytických kamier má zostať rovnaký. „Predpokladaná hodnota zákazky je stanovená na 68 miliónov eur bez DPH (81,6 milióna eur s DPH). V tejto sume je zarátané obstaranie cestných rýchlomerov, analytických kamier, zdrojov energie, transakčný modul, dopravné značenie, profylaxia, údržba, servis a rozvoj, prenos súborov a taktiež opcia,“ informoval rezort.
Polovica tejto sumy by mala byť uhradená z prostriedkov plánu obnovy, ministerstvo vnútra má na nákup vyčlenených okolo 30 miliónov eur. Zvyšok sumy, teda necelých 40 miliónov eur, by mal rezort hľadať v štátnej pokladnici. Tieto prostriedky by boli potrebné len v prípade, že štát sa rozhodne využiť opciu, teda možnosť zaobstarať od vysúťaženého dodávateľa ďalšie radary, vysvetlilo pre Pravdu ministerstvo.
Plnenie míľnika z plánu obnovy je síce v oneskorení, no zatiaľ neohrozuje príchod peňazí z Bruselu. Radary a kamery by totiž mali byť uvedené do prevádzky v prvom polroku 2026, informovala sekcia plánu obnovy Úradu vlády SR s tým, že neeviduje zvýšené riziko nesplnenia cieľa. Zámerom automatizácie celého systému na odhaľovanie „cestných pirátov“ je zavedenie efektívnejších kontrol na slovenských cestách.
„Vďaka automatizácii systému sa výrazne zjednoduší spracovanie dôkazov a záznamov o priestupkoch a zároveň sa vytvorí priestor na opatrenia, vďaka ktorým sa zmenší priestor pre ovplyvňovanie a pozmeňovanie záznamov a výstupov v konaniach, čo prispeje k obmedzeniu možností pre korupciu. Zároveň sa výrazne znížia až eliminujú možnosti chybovosti zapríčinenej ľudským faktorom,“ píše vláda o dopadoch zavedenia radarov a automatického spracovávania pokút.
Radary sú len jedným prvkom väčšieho systému, ktorý štát chce zaviesť. Ďalším prvkom by mali byť analytické kamery, ktoré dokážu čítať evidenčné čísla prechádzajúcich vozidiel. Ak niektoré prekročí rýchlosť, radar o tom odošle informáciu do systému ministerstva vnútra a v rámci neho sa preverí, či dané vozidlo nemá výnimku. Systém následne zistí majiteľa vozidla. Na základe výšky prekročenej rýchlosti dokáže k priestupku priradiť príslušnú sankciu, ktorú zaznamená do vopred nastaveného formulára. Rozhodnutie o uložení sankcie potom príde majiteľovi vozidla v rámci objektívnej zodpovednosti domov poštou.

Treba riešiť bezpečnosť
Analytici však upozorňujú, že viac ako korupciu pri vypisovaní pokút treba riešiť zvýšenie bezpečnosti na cestách. Ministerstvo vnútra vlani informovalo, že chce umiestniť radary a kamery na tých miestach, ktoré vyberú dopravní policajti na základe nehodovosti. Najviac ich malo byť inštalovaných na cestách prvej triedy, kde sa stáva najviac tragických nehôd. Podľa štúdie Medzinárodného dopravného fóra má inštalácia radarov potenciál znížiť nehodovosť o 13 až 70 percent v závislosti od typu radaru, naznačili v analýze odborníci Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií.
„Prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti je druhou najčastejšou príčinou ťažkých dopravných nehôd na Slovensku. Automatizácia kontroly rešpektovania maximálnej povolenej rýchlosti má pozitívny vplyv na nehodovosť a vedie k menšiemu počtu úmrtí na cestách,“ konštatovali. Ako ďalej upozornili, Slovensku sa už dlhšie nedarí zlepšiť situáciu s úmrtiami na cestách, a to napriek celkovému poklesu nehodovosti.

Aj tento rok podľa policajných štatistík nehodovosť, ako aj počet obetí na cestách stúpli. Za prvý polrok zomrelo pri dopravných nehodách 125 ľudí, ťažko sa zranilo 353 osôb. Celkovo polícia eviduje za prvých šesť mesiacov 5 488 nehôd. „V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2023 je počet nehôd o niečo vyšší, vlani ich bolo 5 435. Nehody si tento rok vyžiadali tiež o 14 obetí viac,“ informovala polícia. Podľa analytikov po nasadení radarov by sa dal dosiahnuť pokles počtu nehôd o 10 až 25 percent.
Analytici ÚHP totiž rezortu vnútra odporúčali zaobstarať nielen stacionárne radary, ktoré merajú okamžitú rýchlosť vozidla, ale aj úsekové, ktoré vedia odhaliť priemernú rýchlosť. „Úsekové radary majú podľa medzinárodných štatistík vyšší vplyv na zníženie nehodovosti ako bodové radary a môžu byť preferovanou voľbou na nehodové úseky mimo obcí a tam, kde je nehodovosť rozptýlená na viacerých miestach. Naopak, bodové radary sú efektívne v znižovaní rýchlosti jazdy na rizikových alebo nehodových miestach – napríklad priechod pre chodcov, blízkosť školy,“ vysvetľovali experti. Taktiež rezortu vnútra odporúčali prehodnotiť prístup k analýze dát a rozhodovať o umiestnení radarov tak, aby reflektovali na primárnu príčinu nehodovosti na konkrétnom úseku cesty a nie na najčastejšie sa vyskytujúce priestupky.

Nasadenie rýchlomerov samo o sebe nezmení situáciu na cestách, napríklad nezabráni vodičom šoférovať pod vplyvom alkoholu, oponuje dopravný analytik Jozef Drahovský. Štát by tiež mal pri nákupe rozhodnúť, aký cieľ chce s radarmi dosiahnuť. „Dnešné technické zariadenia vedia nielen merať rýchlosť, ale aj bezpečný odstup medzi vozidlami, čo je častejšou príčinou nehôd ako samotná vyššia rýchlosť. Tiež vedia kontrolovať aj predpísané osvetlenie vozidla a viaceré parametre, vrátane zaplatenia povinného zmluvného poistenia. Preto viazať verejné obstarávanie len na meranie rýchlosti nie je šťastné,” poukazuje expert.
Najlepšie výsledky s pohľadu bezpečnosti premávky sa dosahujú vtedy, ak je najprv informatívny radar, ktorý upozorní vodiča ako rýchlo ide a až za nim je v primeranej vzdialenosti radar ktorý pokutuje. „Pri takomto riešení 90 percent vodičov upraví svoju rýchlosť a len asi 10% problematických vodičov pokračuje vysokou rýchlosťou ďalej,” uvádza príklad dobrej praxe Drahovský.
U susedov radary nemajú dobrú povesť
Minister Šutaj Eštok si názor analytikov všimol. Verejne totiž hovoril, že chce zaobstarať radary niekoľkých typov. „V rámci cestnej premávky je mojou absolútnou prioritou bezpečnosť na cestách, znižovanie nehodovosti a hlavne počtu fatálnych nehôd, ktoré majú za následok straty na ľudských životoch,“ uviedol v rozhovore pre agentúru SITA. Merače rýchlosti chce umiestniť na takzvané cesty smrti, aby vodič vedel, že jednoducho musí spomaliť. „Ak budeme my vopred informovať o tom, že sú tam radary umiestnené, tak vodič bude niesť zodpovednosť za to, že v danom úseku išiel rýchlo a pokutu zaplatí,“ myslí si šéf rezortu vnútra.

V susednom Česku sa však úsekové meranie rýchlosti veľmi neosvedčilo. Z celkového počtu 1 400 cestných radarov u susedov je viac ako tisíc úsekových. Domáci policajti aj šoféri ich však považujú za nástroj na zbieranie pokút. Cez úsekový radar síce drvivá väčšina vodičov ide podľa predpisov, no cestný pirát, ktorý preletí okolo prvého radaru dvojstovkou, sa môže pokute vyhnúť. „Vedomý si toho, že celkový čas prejazdu si musí nejako spomaliť, tak si odskočí, urobí si kratučkú prestávku,“ vysvetľuje dopravný odborník Alexander Štefuca. Polícia by preto mala takéto radary osádzať iba na miesta, kde si vodič nemôže zastaviť.
Aj keď medziročne počet radarov pri českých cestách stúpol, toto zatiaľ nemá veľký dosah na bezpečnosť premávky. Podľa českých policajných štatistík sa vlani v Česku stalo 95-tisíc dopravných nehôd, čo je pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom. No štatisticky narástol počet zranených a obetí.
Proti nákupu úsekových radarov v minulosti boli aj členovia súčasnej vládnej koalície. Podobný zámer totiž ešte roku 2016 predstavil vtedajší šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák (Smer). Megatender za 140 miliónov eur však musel zrušiť na naliehanie strany Andreja Danka, ktorá si to položila ako podmienku na vstup do vlády. „Jej výsledkom by bola skôr šikana na cestách,“ argumentoval vtedy predseda SNS Andrej Danko.