Rokovania so socialistami sa skončili
Beňová v utorok večer na sociálnej sieti uviedla, že rokovania v Európskom parlamente (EP) prebiehajú takým spôsobom, akoby dve najväčšie frakcie nepochopili výsledky júnových volieb. „EPP a S&D sa dohadujú, koho priberú medzi seba, aby mali potrebné hlasy na schválenie balíka Ursula von der Leyen, Roberta Metsola, Kaia Kallas a Antonio Costa a všetko ostatné vrátane priorít, programových téz, reforiem a návratu k silnej a zdravej Európe je úplne mimo akýchkoľvek debát. Je to len o miestach, osobách a obsadení. Veľké sklamanie,“ napísala.
Čítajte viac Fico je späť, vláda zrejme pritvrdí. Postaví hrádzu s KDH? Právnik: Máme najslabšie chránenú ústavu v EÚ
Kritizovala aj to, že Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) do vedenia frakcie nezvolila ani jedného zástupcu zo strednej či z východnej Európy. „Je to absolútne neprijateľné a dnes som kolegov zo Smer – SSD informovala, že ja už so socialistami ďalej rokovať nebudem,“ uviedla s tým, že považuje rokovania za nedôstojné a predstaviť chce iné riešenie. „Bude pre nás čestné a bude autentické najmä voči našim voličom,“ napísala.
Ešte minulý týždeň strana pre Pravdu uviedla, že rokujú výlučne o členstve v S&D. V pondelok bolo stanovisko iné. „Poslanci za Smer – SSD majú úplne jasne stanovené, že budú pôsobiť iba vo frakcii, ktorá bude rešpektovať priority, ktoré sme zadefinovali,“ napísala hovorkyňa strany Ľubica Končálová. Podľa politológa z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslava Řádeka sa Smeru komunikácia s európskymi socialistami, ktorí ich poslali na trestnú lavicu a svoje rozhodnutie o pozastavení členstva v PES nemenia, nedarí.
„Slovenskí socialisti dostali pocítiť, ako veľmi vážne je narušený ich vzťah s európskymi socialistami. Kreovanie Európskej komisie, ktoré spomína pani poslankyňa Beňová, bolo vždy primárne o personálnych nomináciách. Nepredpokladám, že zástupcovia strednej a východnej Európy zostanú bokom,“ myslí si. Politológ z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak sa nazdáva, že by vo vedení frakcie mal byť prítomný zástupca regiónu strednej a východnej Európy. „Práve preto, že situácia sociálnych demokratov v regióne nie je najlepšia,“ skonštatoval.
Marušiaka však Beňovej rozhodnutie neprekvapilo. „Keďže vedenie PES rozhodlo po parlamentných voľbách už druhý raz o pozastavení členstva Smeru a aj europoslanci za túto stranu na jeseň 2023 z frakcie PES vystúpili, dohoda o spolupráci sa javila od začiatku ako málo pravdepodobná,“ uviedol pre Pravdu. Prvýkrát strana pozastavila členstvo Smeru v roku 2006, keď po voľbách vznikla koalícia s HZDS a SNS, druhýkrát po voľbách v októbri 2023 kvôli odklonu od hodnôt sociálnej demokracie a koalícii so SNS, ktorú označili za krajne pravicovú.
Analytik portálu Euractiv Radovan Geist už pred pár dňami pre Pravdu uviedol, že si nemyslí, že kvôli pár mandátom si budú socialisti kaziť európsky imidž. „Raz povedali, že nesmiete spolupracovať s krajnou pravicou a potom zoberú naspäť stranu, ktorá mala krajne pravicový, populistický program vo voľbách do EP a na národnej úrovni narúša právny štát? Smer v zásade nie je sociálne demokratickou stranou, takže nevidím dôvod, prečo by ich brali späť,“ zhodnotil.
Čaká sa na Ficovo povolenie
Marušiak pripomína, že vzťahy medzi Smerom a PES boli napäté už dlho. „Smer a osobitne jeho predseda sa vo svojich vyjadreniach dlhodobo vymedzuje voči ‚bruselskejʻ sociálnej demokracii. Je však stále možná pragmatická spolupráca na neoficiálnom základe, napríklad pri personálnych nomináciách a pri hlasovaní o jednotlivých témach,“ povedal.
Beňová sa nevyjadrila, k akej frakcii sa nakoniec Smer pridá alebo či ostanú v EP pôsobiť ako nezaradení. Najprv sa chce rozprávať s kolegami, pričom finálne rozhodnutie by podľa nej mohlo padnúť v piatok. „Musíme na to ešte dostať súhlas od pána predsedu,“ povedala v rozhovore pre Slovenský rozhlas na margo ukončenia rokovaní a ďalšieho postupu.
Novozvolený europoslanec Erik Kaliňák na sociálnej sieti vo videu, v ktorom reagoval na nepravdivé tvrdenia hnutia Republika, nepriamo naznačil, že s Patriotmi sa zrejme nespoja. „V mnohých otázkach a hlasovaniach budú našimi prirodzenými spojencami, ale ako ľavicová sociálnodemokratická strana by sme v čisto pravicovej frakcii pôsobili úsmevne,“ uviedol. Beňová dodala, že S&D pre nich nie je jedinou sociálnodemokratickou možnosťou, napriek tomu sa viac hovorí o možnosti, že sa spoja s Orbánovými Patriotmi, pretože sú si hodnotovo blízki.
Čítajte viac Republika zakladá s nemeckou AfD v europarlamente novú frakciu. Podpredsedom tzv. suverenistov bude Uhrík
„Ak si chce Smer zachovať nádej, že bude relevantnou súčasťou európskych socialistov, nie je šťastné sa ani verbálne „zaplietať“ do spolkov Putinových európskych spojencov. Netuším, aké čestné a autentické riešenie pani poslankyňa Beňová myslí,“ hovorí Řádek. Ak to má byť pre Smer aj funkčné riešenie, musia si v strane podľa politológa uvedomiť jednu vec. „Doba, kedy sa v Európe akceptovala dvojtvárnosť Smeru – teda niečo iné hovoriť doma a inak sa reálne rozhodovať v Bruseli a Štrasburgu, sa skončila ruskou agresiou na Ukrajine,“ hovorí.
Patrioti však sú vo všeobecnosti aktuálne vnímaní ako „prezlečená ID“. „Krajná pravica zmenila značku. Ale ich poslanie zostáva rovnaké – ničiť európske hodnoty,“ uviedla na sieti X liberálna frakcia Obnova Európy, v ktorej v minulom volebnom období pôsobili poslanci za Babišovo ANO. Český premiér Petr Fiala (ODS, ECR) vyhlásil, že nová frakcia slúži vedome či nevedome záujmom Ruska, a ohrozuje tak bezpečnosť a slobodu Európy. Babiš to odmietol.
Foto: Profimedia
Ak by sa Smer nakoniec rozhodol s Patriotmi rokovať, bola by to otočka len z hľadiska doterajšej oficiálnej rétoriky. „Reálne vzťahy so stranami v tejto skupine sú podstatne užšie ako so sociálnymi demokratmi, osobitne s Fideszom a stranou ANO. Bolo by to teda len potvrdenie terajšieho stavu a zavŕšenie obratu Smeru k národným konzervatívcom,“ uviedol Marušiak. Podľa politológa by sa tak sťažila aj vyjednávacia pozícia Smeru vo vzťahu k väčšine európskych politických lídrov, ktorí sa k uvedeným frakciám nehlásia. „Na druhej strane, Smer môže viac získať v prípadnom pakte o neútočení so socialistami, než vo frakcii Patriotov, pretože tam už sa nazbieralo dosť poslancov a krajín, aby frakcia mohla fungovať aj bez Smeru,“ dodal. Do úvahy by ešte prichádzalo členstvo vo frakcii tzv. Ľavice, no politológ Řádek nepredpokladá, že by hľadal Smer útočisko práve tam. „Tá je veľmi okrajová. Nenapĺňala by politické ambície Smeru,“ myslí si.
Hlas vo frakcii a Smer nie?
V inej situácii je Hlas, ktorý bude mať v EP len jedného europoslanca – Branislava Ondruša, doterajšieho štátneho tajomníka rezortu práce. „Strana Hlas – sociálna demokracia naďalej uprednostňuje vstup do frakcie Socialisti a demokrati,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa Hlasu Karolína Ducká. Podľa informácií Pravdy Hlas o členstve v inej frakcii nerokoval a na stole nebola ani ponuka od Patriotov.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Skončiť by sa to teda mohlo aj tak, že europoslanci za Smer ostanú nezaradení, kým Hlas sa bude vedieť s frakciou S&D dohodnúť. Na koaličné nezhody medzi Smerom a Hlasom kvôli európskej politike politológ nevidí principiálny dôvod. „Pre Hlas európska politika nemusí predstavovať zásadnú prioritu – aj vzhľadom na to, že v EP majú len jeden mandát. A najmä – budúcnosť oboch strán aj tak stále vidím v ich integrácii a to ešte v rámci tohto volebného obdobia,“ hovorí Řádek.
„Koalícia vznikla na základe zhody na riešení domácich problémov i v oblasti zahraničnej politiky. Hlas bude musieť veľmi zvažovať, ako postupovať, aby ako strana prežil do nasledujúcich volieb, resp. aby sa aspoň uchytili jeho poprední členovia,“ dodal Marušiak. Patrioti sa však svojím silne euroskeptickým a konzervatívnym programom s populistickými a krajne pravicovými prvkami, ktorý ide priamo proti volaniam po posilnení kompetencií EÚ a väčšej ochrane ľudských práv v EÚ, zhodujú aj so Smerom.
Všetky strany alebo tzv. národno-konzervatívne sily, ako ich pomenoval poslanec Smeru Tibor Gašpar, sa hlásia k myšlienkam tzv. suverenity národov v EÚ. K frakcii sa teda pridali krajne pravicové a populistické strany z celkovo dvanástich krajín vrátane Francúzska, Talianska či Španielska a s 84 mandátmi sa Patrioti stali treťou najsilnejšou frakciou. Politici z konkurenčných parlamentných skupín tvrdia, že ide iba o zmenu názvu doterajšej frakcie Identita a demokracia (ID), krajne pravicová ideológia sa však podľa nich nemení.
Uhrík podpredsedom suverénistov
Vznik novej frakcie však oznámila aj Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorú ID vylúčilo po sérii incidentov zahŕňajúcich zmierlivé vyjadrenia o príslušníkoch SS už bývalého člena Maximiliana Kraha. Strana však našla vlastné riešenie – ďalšiu frakciu pod názvom Európa suverénnych národov (ESN) alebo tzv. suverénisti. Členom sa stane aj hnutie Republika s dvoma europoslancami Milanom Uhríkom a Milanom Mazurekom.
Kým Uhrík sa stal podpredsedom frakcie, Mazurek má podľa agentúry DPA ťažšiu pozíciu, keďže nová politická frakcia si pozorne vyberá svojich členov a má záujem iba o Uhríka, kým Milana Mazureka odmieta. Hnutie Republika to vníma inak. „Neprijali nie je správna formulácia. Len niektorí členovia AfD ho potrebujú najskôr osobne spoznať. A to sme už organizačne nestíhali, kvôli deadlinu na založenie frakcie. Budú ešte ďalšie kolá rozširovania frakcie, viacero poslancov/subjektov sa bude prijímať neskôr. Keby ho nechceli prijať, tak by to predseda hnutia neakceptoval,“ reagoval pre Pravdu hnutie. Do frakcie ESN sa okrem Slovenska pripojilo ďalších sedem krajín vrátane českej SPD Tomia Okamuru, ktorý bol v minulom období členom frakcie ID.
Foto: TASR, Henrich Mišovič
Program frakcie je podľa Okamuru ideálny. „Je to, samozrejme, proti Green Dealu aj proti migrácii, ale vyslovene aj proti islamizácii Európy. Je to aj o tom, že chceme, aby sa právomoci z Bruselu čo najviac vracali na národnú úroveň, aby rozhodovali národné štáty,“ priblížil program vznikajúcej frakcie šéf SPD. Patrioti podľa Okamuru naivne veria, že EÚ pôjde reformovať zvnútra, zatiaľ čo ich frakcia chce vrátiť Európu k spolupráci suverénnych národov, čo považuje za najväčší rozdiel.
Politológ SAV nepredpokladá, že by sa Smer pripojil k frakcii, v ktorej je aj Republika. „Nepredpokladám, že by si to v Smere želali, radi zdôrazňovali, že sa od Republiky odlišujú. Myslím, že by to nemusela bez problémov prijať ani časť členskej základne a voličov Smeru. Na druhej strane, je to zrejme najperspektívnejší koaličný partner Smeru po budúcich voľbách,“ dodal Marušiak.
Reálne takýto scenár nevidí ani politológ Řádek. „Hoci Republika a Smer v domácej politike majú krátku epizódu spolupráce pri organizácii referenda, Smer je pre Republiku momentálne vďačný terč politickej kritiky a nevyhovovalo by jej, ak by boli spolu v jednej frakcii,“ uviedol trenčiansky politológ. Ak by sa Smer nedohodol so žiadnou stranou ani frakciou, mohli by pôsobiť ako nezaradení europoslanci, čo však neprináša veľa výhod. „Bude to pozícia politických štatistov vo vzduchoprázdne. Budú sa môcť tešiť z európskych platov, ale zostanú bez skutočného politického vplyvu,“ uviedol Řádek.