Na bratislavských Kramároch ošetria približne každý týždeň dieťa s prejavmi toxického účinku kanabinoidov alebo derivátov HHC. Niektoré z nich nevedia presne povedať ani čo užili. „Táto informácia sa získava potom od rodičov alebo od polície. Pripúšťajú, že niečo jedli, žuli, pili, fajčili, vapovali,“ opísal Pravde primár Oddelenia urgentného príjmu NÚDCH Marcel Brenner. Na druhej strane sú podľa neho deti, ktoré užívanie HHC bez problémov priznávajú.
K HHC alebo HHC-P sa deti pritom dostávajú v automatoch, čo Brenner vníma ako problém. „Táto látka sa skúma z pohľadu rozvinutia návykovosti. Treba povedať, že takto dostupná a takto riziková látka by tu určite nemala byť,“ uviedol. Presné dáta o počte detí, ktoré drogu užili, nemáme. „Vzhľadom na to, že nevieme exaktne dokazovať túto látku u užívateľa, predpokladáme, že problém určite pretrváva,“ uviedol.
Opakované prípady zdrogovaných detí evidujú v poslednom roku aj na detskej psychiatrii vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove. Vyvinuli sa u nich závažnejšie psychické prejavy a museli ich aj hospitalizovať. „V dvoch prípadoch išlo o psychotickú poruchu, ako následok užívania HHC, kde bolo nutné nasadenie psychofarmák,“ priblížila primárka prešovskej detskej psychiatrie Martina Patúšová.
V klinickom pozorovaní a v anamnéze boli podľa primárky prítomné u detí úzkostné stavy, halucinácie, podozrievavosť, telesná slabosť sprevádzaná búšením srdca či zrýchlené dýchanie. Experimentovanie s HHC podľa Patúšovej priznali aj ďalšie deti, ktoré sú na psychiatrii hospitalizované s inými diagnózami ako je užívanie drog.
Čítajte viac Deti skončili v nemocnici. Automaty s nebezpečnými drogami z obchodných centier v Banskej Bystrici zmizli
Čo je HHC a prečo deťom škodí
Ako vysvetlila primárka Patúšová, prírodné kanabinoidy pochádzajú z rastliny konopa siata. Z nej sa získava ‚surová droga‘ marihuana, ktorej hlavnou účinnou látkou je tetrahydrokanabinol, známy pod skratkou THC. „THC je preukázanou omamnou a psychotropnou látkou vyvolávajúcou pri opakovanom použití závislosť a je spojená s celým radom telesných a duševných zdravotných problémov," vysvetlila. V poslednom období sa však podľa nej stále častejšie stretávajú so syntetickými kanabinoidmi, ktoré sa vyrábajú v laboratóriách z prírodných kanabinoidov. Najčastejšie ide práve o HHC.
Toxický účinok látky HHC je podľa primára Brennera podobný ako pri marihuane alebo bežných kanabinoidoch. „Niektorí užívatelia udávajú pozvoľnejší nástup účinku, preto tu predpokladáme riziko, že užívateľ nemusí počkať alebo byť trpezlivý s nástupom euforického účinku a dávku si navyšuje až sa predávkuje do stavu bezvedomia,“ ozrejmil. Tam sa to však nemusí skončiť. Ak deti upadnú do bezvedomia, môžu vdýchnuť žalúdočný obsah a zadusiť sa.
Predtým ako nastúpi bezvedomie sa môže dieťa potácať, padať či nerozlišovať riziká prostredia. Predávkovanie môže mať fatálne následky. „Môžu vypadnúť z okna, spadnúť na cestu pod auto a podobne,“ pokračoval Brenner.
Najväčším nebezpečenstvom užívania kanabinoidov v mladom veku je podľa primárky detskej psychiatrie to, že u predisponovaných osôb môžu spôsobiť prepuknutie závažného duševného ochorenia z okruhu schizofrénie. „Užívanie kanabinoidov v detstve a v období dospievania predisponuje jedincov k výskytu depresívnych a úzkostných porúch, spôsobuje vyššie riziko závislosti od iných psychoaktívnych látok, zvyšuje riziko samovrážd,“ vysvetlila Patúšová.
Akú skúsenosť opísali dospelí
HHC vyskúšal zhruba pred rokom aj tridsiatnik Jaro. „Hovorí sa, že HHC je slabšie ako klasická tráva. Moja osobná skúsenosť je však úplne iná. Asi pred rokom som si to prvýkrát vyskúšal v Brne, bolo to v podobe pera s olejovým destilátom. Nemal som s tým predtým skúsenosť a tak som to neodhadol a dal som si asi viac šlukov, ako by sa malo,“ opísal Pravde.
Prvé účinky pocítil po približne desiatich minútach od posledného potiahnutia. „Prišlo mi zle, zatočila sa mi hlava a nachvíľu som v parku na lavičke stratil vedomie. V tom momente som mal strach o život. A to musím povedať, že som dospelý chlap a mám 95 kíl. Neviem si predstaviť, ako to účinkuje na deti,“ pokračoval.
Svoje skúsenosti s látkou nám opísali aj dve ženy, ktorým sme zmenili kvôli zachovaniu anonymity mená. Ako opísala Alica, s HHC mala prvú a jedinú skúsenosť, nemá na ňu totiž najlepšie spomienky, no pripúšťa, že na každý organizmus môže látka pôsobiť inak. „Potiahla som si za sebou asi len trikrát. Už si nepamätám, ako rýchlo sa dostavil účinok, ale bol to iný stav, ako poznám po požití marihuany. Bolo to silné. Točila sa mi hlava, miestami mi bolo zle,“ priblížila.
Pocit, ktorý si pamätá prirovnala jazde na húsenkovej dráhe. „Asi ma to aj zrelaxovalo, ale potom som skôr mala dojem, akoby som nebola schopná triezvo uvažovať, myslieť a robiť bežné rozhodnutia,“ dodala. Za najhoršie v tejto súvislosti považuje dĺžku účinku, u nej trval približne päť až sedem hodín.
Skúsenosť s elektronickými cigaretami s HHC zase opísala Pravde Kristína. Ako priblížila, čakala, že účinok bude slabý, ale bol prekvapivo silný a vyvolal u nej nepríjemné stavy. Neskôr skúsili aj HHC joint, ktorý mal podľa jej slov ešte intenzívnejší účinok.
„To bolo ešte horšie, úplne mimo sme boli a potom prišla aj triaška, studený pot aj paranoja. Nevedeli sme ani chodiť. Naozaj veľmi silné, už to nechceme,“ opísala. Čo ju k tomu nalákalo bola ľahká dostupnosť a skutočnosť, že je legálne mať drogu pri sebe.
Zákon visí vo vzduchu
Vláda schválila rozšírenie zoznamu omamných a psychotropných látok o HHC, HHC-P, HHC-O ešte v polovici mája. „HHC sa predáva otvorene ako legálna náhrada za výrobky z konope s obsahom THC, hoci dostupné informácie naznačujú, že účinky HHC sú podobné ako u THC. (…) Informácie z prebiehajúcich výskumov týkajúcich sa účinkov HHC a príbuzných látok naznačujú potenciál vytvárania návyku, ako aj psychickú a fyzickú závislosť charakterizovanú zmenami správania a závažnými zdravotnými a psychosociálnymi dôsledkami,“ argumentuje rezort zdravotníctva v predkladanom materiáli.
Vládna novela uspela a poslanci ju posunuli do druhého čítania a budú o nej ešte v pléne diskutovať po lete v septembri. Mimoriadne bude parlament zasadať zatiaľ len k novele Trestného zákona v polovici júla. S otázkou, či plánuje kroky k zvolaniu mimoriadnej schôdze sme sa obrátili aj na ministerstvo zdravotníctva. Do uzávierky nám neodpovedalo.
Ako však povedala šéfka zdravotníctva Zuzana Dolinková pre Slovenský rozhlas, myšlienkou mimoriadnej schôdze kvôli HHC sa s kolegami zaoberali. „Mali sme aj v úmysle niečo urobiť, ale vzhľadom na to, že ide aj o transpozíciu európskej smernice a potrebujeme tam procesy nejakým spôsobom dodržať, tak právnikmi, legislatívcami, sme boli uzrozumení, že to musí prejsť riadnym konaním v druhom čítaní v septembri,“ uviedla.
Po tom, ako na prípady sfetovaných detí upozornila začiatkom prázdnin prešovská psychiatria sa ozval aj detský komisár Jozef Mikloško. Na poslancov nalieha, aby látky HHC, HHC-P a HHC-O urýchlene zaradili do zoznamu omamných a psychotropných látok.
„Minulotýždňový incident v Prešove, kde deti po užití HHC produktov skončili na psychiatrii, poukazuje na urgentnú potrebu legislatívnych zmien a prísnejšieho dohľadu nad predajom týchto nebezpečných látok. Zákon o zákaze ich predaja je posunutý do druhého čítania, mám však za to, že je potrebné reagovať a riešiť to rýchlejšie,“ apeluje detský komisár.
Zákaz predaja HHC schválilo nedávno Česko, platí od 1. júla. Podľa odborníka na drogovú politiku Jakuba Popíka má susedná krajina v porovnaní so Slovenskom výhodu v tom, že zoznam omamných látok sa nedopĺňa zmenou zákona, ale iba na úrovni nariadenia vlády, čo proces robí dynamickejším.
Jednoduchá dostupnosť?
Komisár pre deti žiada urýchlenú reakciu parlamentu aj preto, že látky s HHC a HHC-P sú podľa neho pre deti atraktívne vďaka jednoduchej a neregulovanej dostupnosti priamo v automatoch v nákupných centrách. V minulosti už pritom automaty s HHC na viacerých miestach Slovenska odstránili.
„Problémom je, že deti skutočne nie sú schopné odhadnúť dôsledky svojich činov a rozhodnutí. To je kompetencia nás, dospelých, ktorí ich musíme chrániť a dbať na ich najlepší záujem,“ uviedol. Apeluje preto aj na nákupné centrá, ktoré umožnili umiestnenie a predaj cez automaty.
Pravda v tejto súvislosti oslovila šesticu známych bratislavských obchodných centier, či sa v ich areáli automaty s voľne dostupnou drogou nachádzajú. Na naše otázky nám do uzávierky odpovedali štyri z nich so zhodnou odpoveďou – automaty s HHC sa v ich priestoroch nenachádzajú.
Nákupné centrum Aupark, ktoré sa nachádza v Bratislave na petržalskej strane Dunaja priznalo, že v minulosti automat malo, no zmluvu s nájomcom ukončilo a o ďalšiu spoluprácu s predajcami HHC už nezvažuje. Automaty s HHC látkou sa nenachádzajú ani v obchodnom centre Bory Mall. Rovnako je na tom aj centrum Nivy pri autobusovej stanici. Ako pre Pravdu uviedlo, v minulosti spoluprácu s distribútormi látok HHC vždy odmietalo. Celé vyjadrenie obchodných centier si môžete prečítať nižšie.
Obchodné centrum OC Galéria v bratislavskom Lamači zase reagovalo, že v minulosti zabezpečilo, aby produkty s HHC nenachádzali v žiadnych automatoch a to ani v prípade, ak ich poskytuje tretia strana. „Pre Tesco je bezpečnosť a zdravie na prvom mieste a ako jeden z najväčších zamestnávateľov na Slovensku, partner miestnych organizácií a dodávateľov a ako dôveryhodný maloobchodník aktívne prispievame k budovaniu zdravých komunít. Naša spoločnosť nepredáva výrobky s obsahom HHC. Zároveň žiadny z automatov, ktoré prevádzkujú nájomcovia v našich nákupných centrách, neobsahuje sporné výrobky,“ uviedla v odpovedi PR manažérka Tesco Stories Mária Zerzanová.
Hoci majú obchodné centrá k predaju HHC jednotný postoj, automaty na deti číhajú naďalej. Príkladom je obchodný dom na bratislavskom Kamennom námestí, kde má svoju prevádzku aj Tesco. Automat s HHC a HHC-P sa nachádza len niekoľko krokov od vchodu. Najlacnejší produkt v ňom dostať za sedem eur a zaplatiť je možné hotovosťou aj platobnou kartou.
Aby sme zistili, či sa na obale nachádza upozornenie na účinky a ako rýchlo sa k HHC dostať, rozhodli sme sa jeden z produktov v hodnote 13 eur zakúpiť, pričom sme sumu uhradili platobnou kartou. Bez overenia veku sme v priebehu približne minúty mali v rukách 30 % HHC-P. Na štítku plastového vrecúška sa uvádza, že ide o zberateľský predmet, ktorý treba skladovať mimo dosahu detí a mladistvých. S výkričníkom sa na ňom tiež uvádza, že produkt nie je určený na spaľovanie alebo konzumáciu.
Ako v doplňujúcom stanovisku uviedla Zerzanová, Tesco je v budove na Kamennom námestí v podnájme podobne ako ostatné prevádzky či ďalší nájomcovia. „Naša spoločnosť nepredáva výrobky s obsahom HHC a to vrátane predajní v obchodnom dome na Kamennom námestí,“ zdôraznila.
Problém je podľa odborníka inde
Odborník na drogovú politiku Popík hovorí, že jadro problému nie je v rozširovaní zoznamu omamných a psychotropných látok. Situáciu treba podľa neho vnímať komplexne ako krízu mentálneho zdravia spojenú s nedostupnosťou zdravotnej starostlivosti, ktorá je často sprevádzaná napríklad aj neexistujúcou alternatívou trávenia voľného času u mladých. Zákazy tieto problémy podľa neho absolútne nijako neriešia.
„To, že mladí ľudia na Slovensku majú aj napriek skoro najvyšším trestom v Európe dostupné akékoľvek omamné látky, či legálne, či nelegálne, nie je žiadna novinka. Aj keď sa v poslednej dobe zvýšil počet medializovaných prípadov hospitalizácie detí po požití HHC a iných syntetických kanabinoidov, ani zďaleka sa z epidemiologického pohľadu nedá hovoriť o tak vážnej situácii, ako zažívame pri alkohole, cigaretách, či užívaní legálnych liekov za účelom zábavy medzi mladými,“ uviedol pre Pravdu. Ako hovorí, množstvo pokrytectva, ktoré sa vo verejnej debate v súvislosti s reguláciou omamných látok vyskytuje, mu príde zarážajúce. „Nie je totiž založené na reálnych číslach,“ podotkol.
Je po prípadoch otrávených detí na mieste plošný zákaz alebo by mal byť zákaz určený len pre osoby do 18 rokov? „Pri akomkoľvek zákaze, ktorý si stanovuje podmienky, už nehovoríme o plošnom zákaze, ale o regulácii. Štát takýmto spôsobom vstupuje do rovnice dopyt/ponuka, aby chránil rizikové osoby, v tomto prípade práve mládež,“ uviedol expert.
Ako ďalej vysvetlil, ak by štát stanovil podmienku predaja na základe veku na 18 rokov, ako je tomu pri alkohole či cigaretách, istým spôsobom síce chráni záujmy mladistvých, ale zároveň chráni aj slobodu dospelých ľudí. Hovorí, že aj napriek pomerne málo informáciám, ktoré máme o účinkoch HHC alebo HHC-P, vieme už dnes povedať, že dôsledky akejkoľvek látky s potenciálom ovplyvniť vedomie, sú horšie pri rozvíjajúcej sa neuroplasticite mozgu do 25. roku života.
„Bolo by teda legitímne, aby štát chcel zamedziť užívanie do 25. roku života, avšak vzhľadom na dovŕšenie právnej plnoletosti majú dospelé osoby právo robiť so svojim telom aj zlé rozhodnutia. V takejto situácii je preto stanovenie veku 18 rokov a vytýčenie ochranných zón (ako pri cigaretách) naozaj najvhodnejším riešením,“ priblížil.
Ak dôjde k zákazu predaja HHC, podľa odborníka na drogovú politiku sa k látke deti dostanú deti dostanú na čiernom trh „prakticky neobmedzene“. Nové syntetické kanabinoidy vznikajú oveľa rýchlejšie ako ich vie zákon zakázať. „Avšak okrem toho, že budeme aj naďalej neefektívne investovať policajné zdroje do stíhania držby a predaja látok, ku ktorým sa deti aj tak dostanú, stanú sa z predajcov týchto produktov zo dňa na deň kriminálnici, čo môže zásadne zasiahnuť ich základné práva aj slobody a negatívne zasiahnuť do vzťahu občan-štát,“ uviedol.
Zákazy podľa Popíka deti neochránia, ale spôsobia ďalšiu záťaž pre orgány činné v trestnom konania, a zasiahnu aj dospelých. Pri dospelých podľa jeho slov nehrozí ani zlomok takéto zdravotného rizika, ako hrozí pri alkohole či cigaretách. Ako dodal, po plošnom zákaze alkoholu či cigariet napriek preukázaných rizikám nikto nevolá. Tovar z niektorých automatov, naopak, bez občianskeho preukazu, nie je možné zakúpiť.
Celé stanoviská obchodných centier
Aupark Bratislava
Foto: Aupark Bratislava
„V bratislavskom Auparku sa v súčasnosti nenachádza žiadny automat ani predajňa tohto druhu, a ani v budúcnosti spoluprácu s nájomcami ponúkajúcimi tento sortiment neplánujeme. V minulosti sa u nás nachádzal takýto automat, nájomná zmluva však bola ukončená,“ uviedla Veronika Košická, Shopping Center Manager Aupark Bratislava.
Nivy
Foto: SITA, Ľudovít Vaniher
„V Nivy centre takéto automaty neumožňujeme prevádzkovať, aj v minulosti sme spoluprácu s distribútormi obdobných látok vždy odmietali. K možnosti distribúcie podobných látok v našich priestoroch pristupujeme vždy s obozretnosťou, a to aj v prípade ak ich predaj ešte nezakazuje legislatíva. Keďže Nivy centrum sú miestom, kde trávia svoj voľný čas aj mladí ľudia, považujeme to za jediný správny a zodpovedný prístup,“ priblížila marketingová manažérka Nivy centra Beáta Móriová.
Bory Mall
Foto: Penta Real Estate/KUDIVANI_photography
„V priestoroch nákupného centra Bory Mall sa automaty so syntetickými kanabinoidmi, známymi ako HHC alebo HHC-P nenachádzajú,“ reagovala marketingová špecialistka Bory Mall Henrieta Hačundová.
Tesco Stores SR
Foto: TASR
„Pre Tesco je bezpečnosť a zdravie na prvom mieste a ako jeden z najväčších zamestnávateľov na Slovensku, partner miestnych organizácií a dodávateľov a ako dôveryhodný maloobchodník aktívne prispievame k budovaniu zdravých komunít. Naša spoločnosť nepredáva výrobky s obsahom HHC. Zároveň žiadny z automatov, ktoré prevádzkujú nájomcovia v našich nákupných centrách, neobsahuje sporné výrobky. Už v minulosti sme sa k tejto téme postavili proaktívne a zodpovedne a zabezpečili, aby sa tieto typy produktov nenachádzali v žiadnych automatoch našich nákupných centier a to ani v prípade, že ich poskytuje tretia strana,“ uviedla PR Manager Tesco Stores SR Mária Zerzanová.