Škandál vraj vypukol počas živého vysielania relácie Na telo plus televízie Markíza. Autori nepravdivých správ, ktoré sa v posledných mesiacoch masívne šíria v slovenskom segmente sociálnych sietí, sa snažia presvedčiť ľudí, že známy politik v priamom prenose neúmyselne odhalil spôsob, ako rýchlo zbohatnúť. Podvodníci tentoraz na prilákanie pozornosti použili osoby bývalého prezidentského kandidáta Ivana Korčoka a hlavy štátu Petra Pellegriniho.
Zmazaný rozhovor
Kým v minulosti sa väčšina nepravdivých správ šírila v podobe autorských príspevkov na sociálnej sieti či odkazov na konšpiračné a dezinformačné weby, teraz sa podvodníci zameriavajú na čitateľov mienkotvorných médií. Odkaz na falošnú správu o tom, že NBS sa súdi s niektorým z dvoch politikov, sa jeho autori snažia prezentovať ako štandardný novinársky článok. Na Facebooku sa takéto príspevky šíria ako sponzorovaný obsah, súčasťou statusu je názov média a obrázok, ktorý napodobňuje grafický štýl niektorého zo slovenských médií a obsahuje aj škandalózny titulok, ako aj fotografiu Pellegriniho či Korčoka.
Foto: Pravda
Po rozkliknutí linku čitateľ uvidí webovú stránku, ktorá sa takmer úplne podobá šablóne spravodajského portálu niektorého zo slovenských denníkov či televízií. Tá obsahuje správu, ktorej autorom má údajne byť Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) a má titulok „Národná banka Slovenska žaluje Ivana Korčoka za to, čo povedal v živom televíznom vysielaní“. Druhý variant správy obsahuje v titulku meno hlavy štátu Petra Pellegriniho, ktorý má čeliť podobnému problému.
Z textu sa čitateľ dozvie pomerne sofistikovaný príbeh vymysleného škandálu. Podľa textu totiž mal buď Pellegrini, alebo Korčok „odhaliť svoje tajomstvo“. Pozorní diváci Na telo plus si vraj ihneď všimli jeho slová a začali do vysielania posielať správy. Vysielanie programu mal následne prerušiť hovor NBS, ktorým banka požadovala okamžité zastavenie vysielania. Záznam vysielania bol vraj tiež odstránený.
„Režiséra Na telo plus sme našťastie dokázali presvedčiť, aby nám dal kópiu záznamu tohto vysielania. Ak ste mali čas prečítať si tento článok, pripomíname, že môže byť čoskoro odstránený, podobne, ako sa to stalo pri televíznom vysielaní,“ píšu autori podvodného textu. Ďalej uvádzajú, že ide o „vymazaný rozhovor, ktorého sa všetky banky obávajú“. Prepis rozhovoru obsahuje odkaz na webovú platformu, pomocou ktorej sa vraj dá za niekoľko mesiacov zarobiť milión eur.
Foto: Pravda
Kancelária prezidenta Pellegriniho ako aj hovorca Korčoka pre Pravdu potvrdili, že podobný rozhovor sa nikdy nestal. Tiež odmietli informácie o súdnom spore s NBS. „Prezident SR neodporúčal ani nebude odporúčať žiadne produkty, akékoľvek takéto odporúčanie by bolo v rozpore so zákonom,“ uviedol tlačový odbor. Informácie poprela aj NBS. „NBS má vedomosť o tomto konaní a podnikla kroky v rámci svojich kompetencií. Odporúčame tieto podvodné ponuky nahlásiť NBS alebo priamo orgánom činným v trestnom konaní. NBS upozorňuje všetkých, ktorí sa s uvedenými či obdobnými podvodnými investičnými ponukami stretli, aby takéto príspevky a webové stránky ignorovali a predovšetkým odmietli registráciu a nezadávali žiadne osobné a platobné údaje,“ reagovala banka v stanovisku.
Klamstvá sú sofistikovanejšie
Hoci sa podvodné správy veľmi podobajú reálnym novinárskym článkom, majú viacero znakov nepravdivých informácií. Ako prvé by si čitateľ mal všimnúť jazykový štýl. Agentúrne správy sú totiž stručné, nikdy neobsahujú prepisy televíznych rozhovorov či výzvy prečítať si niečo, čo bude v blízkom čase z internetu odstránené.
Čitatelia by si mali dávať pozor aj na podobu samotného linku či prepojenia, odporúča odborník na informačnú bezpečnosť a politológ z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Peter Dubóczi. Treba sa napríklad pozrieť na to, či nie je nejakým spôsobom zvláštny, či sa neodchyľuje od toho, na čo klikáme bežne. „Ak sa už čitateľ predsa len na článok preklikne, mal by si dávať pozor na klasické signály. Má text uvedeného autora, ktorého si vieme následne aj dohľadať? Tiež by som odporučil sledovať, či má daná webstránka rozhranie. Ak napríklad chýbajú nejaké funkcie, napríklad vyhľadávanie, prípadne absentujú prekliky na iné sekcie, webstránka tým ukazuje, že bola pripravená na kolene a pravdepodobne o tradičné médium nejde,“ upozorňuje expert.
Čítajte viac Najdrahšie oslavy SNP v histórii: vláda vyčlenila rekordnú sumu, v Banskej Bystrici budú F-16 aj ohňostroj
Okrem formálnych záležitostí si treba dávať pozor aj po obsahovej stránke, pokračuje Dubóczi. Ak názov článku nie je v súlade s obsahom textu, alebo sa autori snažia čitateľa nalákať na kliknutie, ide o problémovú stránku. „V momente, ak článok vyzýva čitateľa na to, aby si otvoril nejaký link, čitateľ by si mal dávať veľký pozor – to jednoducho tradičné médiá bežne nerobia, určite nie takto okatým štýlom. Ak zrazu autor prechádza k zaručeným receptom na finančný obnos a podobne, treba spozornieť, poradiť sa napríklad s blízkymi a preventívne stránku vypnúť,“ sumarizoval.
NBS v reakcii pre Pravdu dodáva, že ešte donedávna bol relatívne spoľahlivým spôsobom odhalenia podvodného článku zlý mechanický preklad z cudzieho jazyka a používanie neštandardných formulácií. „Toto už neplatí, automatické preklady už bývajú veľmi kvalitné,“ konštatuje NBS.
Podvodníci sa posunuli aj vo výbere „influencerov“, cez ktorých sa snažia nalákať ľudí. Prednedávnom sa na tieto účely častejšie zneužívali osobnosti známych blogerov alebo celebrity. Teraz majú na rýchle zbohatnutie ľudí nalákať známi politici. Odborník na dezinformácie a politológ Peter Dubóczi predpokladá, že výber Pellegriniho a Korčoka pravdepodobne súvisí s nedávnymi prezidentskými voľbami. „Obaja kandidáti boli na obrazovkách a v médiách nonstop, boli poznateľní a obsah o nich čitateľov prirodzene lákal. Volebná kampaň je vo všeobecnosti aj emočnou záležitosťou, ktorá dokáže prilákať ľudí k falošnému obsahu,“ hodnotí expert.
Meno prezidenta Pellegriniho podvodníci zneužívajú opakovane. Kancelária Prezidentského paláca totiž začiatkom júla zaznamenala podvodné videá na sociálnych sieťach, v ktorých hlava štátu propagovala finančné produkty. „Ide o tzv. deepfake video, vyrobené prostredníctvom umelej inteligencie,“ informoval odbor komunikácie. Kancelária ich nahlásila ako podvod a bude zvažovať ďalšie právne kroky.
Dubóczi nevylučuje, že sa časom na podobných weboch objavia aj ďalšie tváre slovenskej politickej scény, ktoré môžu byť pre časť populácie autoritami. „Práve to môže článku priniesť dôveryhodnosť, ktorá pomôže pri oklamaní čitateľa. Motívy môžu byť rôzne – od ovplyvnenia myslenia až po podvody a finančný zisk,“ uviedol. Podvodníci, ktorí stoja za takýmito stránkami, môžu útočiť na myslenie, ale aj na naše dáta. Za cieľ majú zmanipulovať ľudí, aby s nimi zdieľali citlivé údaje – od e-mailových adries cez adresu bydliska až po číslo bankovej karty. Podobné údaje by sme nemali zdieľať s nikým, koho nepoznáme.
Digitálny svet v tomto nie je nijako iný oproti tomu reálnemu a treba sa mať na pozore, pripomína expert. „Neodporúčam preto ani kliknutia na linky, ktoré tieto falošné články uvádzajú a vyzývajú nás, aby sme si otvorili aj ďalšie webstránky. Ak nie sme dostatočne zabezpečení, veľmi ľahko sa do nášho zariadenia môže dostať škodlivý softvér, ktorý o nás zbiera informácie a neskôr ich proti nám dokáže zneužiť. Opäť raz, aj v kontexte straty peňazí či iných citlivých informácií,“ uzavrel Dubóczi.