Štát presunul problém z pediatrie do nemocníc. Z urgentov hlásia nápor detí. Personál je vyčerpaný, hovorí primár

Ambulantné pohotovostné služby (APS) fungujú už tretím týždňom v novom režime. Nielenže desiatka z nich zanikla, no od začiatku prázdnin platia aj nové ordinačné hodiny, v rámci ktorých lekári ošetria posledného detského pacienta už len do 20. hodiny. Podľa údajov ministerstva zdravotníctva rodičia po ôsmej hodine večer služby pohotovosti nevyhľadávajú a ich počty sa mesačne pohybujú v jednotkách. Na oplátku musia pediatri otvoriť ambulanciu každý pracovný deň aspoň do 16. hodiny.

Čítajte viac Paranoja a strata vedomia: Dospelí opísali účinky HHC, na drogu z automatov majú dosah aj deti. Ombudsman tlačí na zákaz, lekári varujú

V noci ošetrili sto detí

Na nával na urgentnom príjme nás Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) upozornil ešte v stredu minulý týždeň, teda desať dní od spustenia noviniek. Situácia vyvrcholila v sobotu pred jedenástou večer, podľa primára Oddelenia urgentného príjmu (OUP) Marcela Brennera ošetrili v noci zo soboty na nedeľu sto detí.

„Za posledné dva týždne sa situácia zmenila. Domnievame sa, a je to pomerne silná domnienka, že dopad skrátených ordinačných hodín Ambulantnej pohotovostnej služby doľahol na Oddelenie urgentného príjmu. Nezriedka mávame desiatky čakajúcich pacientov, ktorí po ukončení ordinačných hodín APS plynule prešli na Oddelenie urgentného príjmu napriek tomu, že urgentný príjem je určený pre iné zdravotné ťažkosti,“ skonštatoval v nedeľu pre ta3 primár Brenner.

Počty pacientov z víkendu potvrdila Pravde aj hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická. „Počas víkendu lekári za každých 24 hodín na všetkých pracoviskách OUP ošetrili okolo 140 až 180 detí. Sledujeme zvýšený počet pacientov a mení sa tiež štruktúra ťažkostí, s ktorými pacienti prichádzajú na vyšetrenia,“ uviedla pre Pravdu. Zvýšený počet pacientov môže podľa nej súvisieť aj s čerpaním dovoleniek všeobecných lekárov pre deti a dorast. „Po skončení ordinačných hodín v ambulanciách APS pacienti, ktorí neboli ošetrení, plynule prichádzali na urgentný príjem, počas uplynulého víkendu sme mali 20 až 30 takýchto pacientov,“ doplnila.

Najčastejšie ošetrovali lekári na urgentnom príjme v NÚDCH počas víkendu črevné infekcie, najmä stavy sprevádzané horúčkou, hnačkou a vracaním, alergické reakcie s prejavom na koži a dýchacích cestách, zápaly pľúc, ojedinele ošetrovali aj akútne intoxikácie náhodné alebo alkoholové a návykovými látkami u starších detí, tiež úrazy. „Dobrou správou je, že lekári sledujú oproti minulosti menej stavov u detí v súvislosti s horúčavami, napríklad prehriatí,“ skonštatovala Kamenická.

Po víkende zvažujú podľa Brennera aj navýšenie kapacít zdravotníckeho personálu. „Rozmýšľame nad tým, akým spôsobom sa nemocnica k tomuto postaví. Je pravda, že personál je vyčerpaný,“ pokračoval.

Z piatich minút polhodina

Škrty pociťuje po tom, ako zrušili detské pohotovosti na Myjave a v Senici aj skalická nemocnica. „Môžeme potvrdiť, že na urgentnom príjme vo Fakultnej nemocnici AGEL Skalica sme po skrátení ordinačných hodín na ambulantných pohotovostiach ako aj zatvorení pohotovostí pre deti a dorast v Senici a Myjave zaznamenali zvýšený nápor pacientov s rôznymi ochoreniami,“ uviedla zástupkyňa hovorcu nemocnice Jarmila Ševčíková.

Redukcia detských pohotovostí a skrátenie ordinačných hodín sa dotkla aj 20-tisícového Nového Mesta nad Váhom. Hoci Veronika, mama trojročného chlapca, doteraz nepotrebovala s dieťaťom cestovať na pohotovosť, spoliehala sa, že v prípade núdze ju má na skok. „Do konca júna by nám cesta na detskú pohotovosť trvala päť minút, po novom to bude polhodina. V prípade potreby musíme od začiatku júla dochádzať do Trenčína,“ uviedla pre Pravdu Novomešťanka.

Fakultná nemocnica Trenčín Pravde potvrdila, že zrušenie novomestskej detskej pohotovosti pociťujú. „Nápor detských pacientov pociťujeme v poslednom období aj z dôvodu redukcie bodu APS pre deti a dorast v Novom Meste nad Váhom, z uvedeného dôvodu sme zároveň posilnili našu APS pre deti a dorast a vďaka spolupráci 15 spádových pediatrov zabezpečujeme dočasné vykrytie zrušených dvoch ordinačných hodín, uviedla pre Pravdu hovorkyňa trenčianskej nemocnice Martina Holecová s tým, že detská pohotovosť u nich funguje do 22. hodiny.

Ako Holecová priblížila, počas leta vo všeobecnosti evidujú v porovnaní s jarnými mesiacmi väčší počet ošetrených respektíve prijatých pacientov, ktorí prídu s úrazmi, horúčkovými ochoreniami či brušnými virózami.

Pokojnejšia situácia sa javí vo Fakultnej nemocnici Trnava. „Skrátenie ordinačných hodín trvá iba niekoľko dní a je predčasné vyhodnocovať situáciu, ktorá sa môže meniť. Ako príklad zmeny situácie môže byť začatie školského roka,“ uviedol pre Pravdu hovorca trnavskej nemocnice Matej Martovič.

Pediatri na kolenách

K zatvoreniu pohotovostí a okresaniu ordinačných hodín pristúpil štát na poslednú chvíľu. Pediatri dlhodobo upozorňovali, že systém, ktorý mali nastavený, je neudržateľný. Nateraz sa o približne 1,1 milióna slovenských detí stará asi 930 pediatrov. Unavení lekári museli často slúžiť od skorého rána až do 22. hodiny večer a ráno znova nastúpiť do ambulancií. Vybrať si nemohli ani náhradné voľno, keďže ambulancie museli ráno otvoriť a nemal ich kto zastúpiť. Aktuálne totiž v systéme chýba asi 250 pediatrov.

„Skrátenie hodín malo pomôcť tomu, aby sa zachovala zdravotná starostlivosť detí počas dňa, pretože vekový priemer primárnych pediatrov je 60 rokov a všetci kompletne slúžili. A keď slúžili, tak na druhý deň išli ráno do svojich ambulancií. Keď slúžili do 22.00, a kým sa dostali domov a do postele pani doktorky, ktoré mali sedemdesiat rokov, tak bol naozaj pokročilý nočný čas,“ priblížila Pravde hlavná odborníčka pre primárnu pediatriu Elena Prokopová.

Aby si pediatri mohli dovoliť po nočnej pohotovosti neslúžiť, museli by počas dňa zavrieť ambulanciu. „Keďže sme ich potrebovali cez deň, lebo ich nevieme nahradiť novými pediatrami, tak sme im museli uľahčiť skrátením pohotovosti,“ pokračovala. „Určite je to vítaná a obrovsky pomáhajúca zmena,“ povedala na margo opatrenia.

Prokopová pripomenula, že podnet na skrátenie prišiel od samotných pediatrov. Predtým, ako opatrenie navrhli Ministerstvu zdravotníctva, vypracovali analýzu vyťaženosti pohotovostí, diagnóz, časových intervalov, počtu pediatrov a ich vekového zloženia a zdravotného stavu. „Urobili sme si analýzu ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS, poz. red.) a urgentov, ako sú zaťažené a či prenos pacientov zvládnu. Prediskutovali sme to so všetkými riaditeľmi, kde sú detské oddelenia, ÚPS a urgenty a na základe toho išiel návrh na skrátenie,“ priblížila ďalej.

Kedy zájsť na pohotovosť a urgent

S vyšším počtom detí súvisí podľa primára Brennera aj dovolenková sezóna. Bežne sa stáva, že urgent je prvou zastávkou po ceste z letiska. „Takisto evidujeme veľmi veľa prípadov, kedy pred odchodom na dovolenku rodičia pre istotu prídu so svojím dieťaťom, aby sme zhodnotili zdravotný stav dieťaťa, ktoré má nezávažné ťažkosti,“ opísal.

Rodičia tiež podľa neho často využívajú urgent namiesto návštevy svojho všeobecného lekára, a tak sa stáva, že privezú dieťa s ťažkosťami, ktoré trvajú krátko a zvládli by ho ošetriť doma. Ide napríklad o prípady so zvýšenou telesnou teplotou, ktorá trvá napríklad hodinu, no urgent vyhľadávajú aj vtedy, ak dieťa zvracalo jedenkrát. Primár odporúča rodičom používať aj aplikáciu NÚDCH.

„Samozrejme, náhla zmena zdravotného stavu s dopadom na dýchanie, vedomie, celkový prejav dieťaťa, prípadne neznesiteľná bolesť, opakované dlhodobé vracanie, opakované dlhodobé hnačky, nezvládnutá horúčka alebo ťažkosti s dýchaním, neschopnosť prijímať stravu a pitie sú, samozrejme, stavy, ktoré majú byť ošetrené na urgentnom príjme,“ pripomenul.

Na pacientov v tejto súvislosti apeluje aj nemocnica v Skalici a žiada ich, aby urgentný príjem využívali skutočne iba v nutných a neodkladných stavoch a zvážili jeho návštevu s diagnózami, ktoré je možné vyšetriť ambulantne v nasledujúci deň.

Na Kramároch si museli niektorí pacienti pre zvýšený dopyt po zdravotnej službe počkať tri až päť hodín. Brenner pripomenul, že na urgentnom príjme majú triediace pracovisko a napriek tomu, že niektorí pacienti čakajú niekoľko hodín, deti, ktorých zdravotný stav neznesie odklad, nečakajú.

„Na ambulantnú pohotovostnú službu sú triedením smerovaní pacienti, ktorých vyšetrenie znesie odklad a dá sa povedať, že tieto ťažkosti patria do pôsobnosti všeobecného lekára. Preto máme za to, že keď sa takýto pacient dostaví po ukončení ordinačných hodín APS do urgentného príjmu, tak s ohľadom na svoje ťažkosti bude triedený ako pacient s inou prioritou ako ten, ktorý na urgentný príjem bude dovezený záchrannou zdravotnou službou alebo bude mať primerané zdravotné ťažkosti. To znamená, že títo pacienti budú na toto vyšetrenie čakať dlhšie,“ priblížil pre Pravdu Brenner.

Čítajte viac Budeme si vyberať lieky na predpis od kuriéra? Novinku od susedov odborníci chvália aj kritizujú

Na pohotovosť sa nechodí „pre istotu“

Situácia, ktorá sa udiala na bratislavskom urgentne cez víkend nie je podľa Prokopovej bežná. „Bratislava má 150-tisícový spád detí a všetky ostatné pohotovosti majú maximálne 20-tisícový spád, možno ešte Trenčín a Žilina majú 50-tisíc detí. Z tohto dôvodu je ten nárast a navyše je to hlavné mesto, kde je teraz veľa turistov,“ ozrejmila.

S podobným počtom sa rátalo. „Áno, v danom momente je to takto, ale presne s tým sme rátali a počítal s tým aj Národný ústav detských chorôb, pretože tam ide len o kapacitnú priepustnosť toho čo je schopný pediater urobiť. Tam je úplne jedno, koľko tam bude detí, ľudí a pediatrov. Vždy tam bude takýto pomer,“ uviedla s tým, že to súvisí s rozložením detí v čase. „Ak by ste pohotovosť v NÚDCH urobili 24/7 alebo ju urobíte takto, tak vždy vyšetríte rovnaký počet detí,“ doplnila.

Odborníčka Prokopová hovorí, že takisto ani pohotovosť nemá nahrádzať lekára, u ktorého je pacient evidovaný. „Nechodí sa vybrať kliešťa a nechodí sa „pre istotu“ na pohotovosť a ani sa nechodí na pohotovosť preto, že má dovolenku môj primárny pediater,“ podotkla.

Ak nie je synov stav akútny, podľa inštrukcií od pediatričky alebo zdravotnej sestry postupuje doma aj Veronika. V pediatrickej ambulancii v Novom Meste nad Váhom, ktorú navštevuje sa podľa nej snažia vždy rodičov naučiť, ako si pomôcť. Okrem toho si pomáha aj radami iných osvedčených pediatrov na sociálnych sieťach.

„Samozrejme, môže prísť, nedajbože, situácia, kedy by sme detskú pohotovosť potrebovali akútne vyhľadať,“ hovorí Veronika a vcítiť sa vie aj do kože rodičov, ktorí nevlastnia auto. „Myslím si, že teraz to bude určite viac stresujúce pre nich a budú musieť zháňať auto alebo pomoc u druhých, prípadne si budú volať záchranku,“ pokračovala. „Nemusí to byť najšťastnejšie riešenie. Prirodzene sa bojíme o svoje deti, ale nie vždy je ich stav taký vážny za aký ho my rodičia pokladáme. Potom môžu byť tie výjazdy neopodstatnené a v tej chvíli môže záchranku potrebovať niekto oveľa viac ako my,“ zamyslela sa.

Nemocnica podľa hovorkyne NÚDCH očakáva, že k situácii s náporom detských pacientov môže znova dôjsť. „Situáciu sledujeme a pravdepodobne sa bude opakovať, ale treba tiež povedať, že napriek vysokému počtu ošetrených pacientov na Oddelení urgentného príjmu (OUP) neevidujeme žiadne omeškanie poskytnutej zdravotnej starostlivosti,“ dodala.

Druhá várka zatvárania pohotovostí príde na jeseň v novembri, skončiť má v ďalších piatich mestách. V druhej tohtoročnej várke rušenia detských pohotovostí od novembra zatvoria APS v Dubnici nad Váhom, Kráľovskom Chlmci, Partizánskom, Pezinku a Šali.