Debata sa počas dvoch dní v pléne vyostrila a spor sa točil najmä okolo dvoch vecí – ochrany európskych a slovenských peňazí a definície finančných záujmov Európske únie (EÚ). Piata novelizácia prešla skráteným legislatívnym konaním a koalícia ju schválila za dva dni.
Schválené za necelé dva dni
Počas prvého dňa stihla koalícia otvoriť schôdzu na druhý pokus, schváliť skrátené legislatívne konanie a odhlasovať ďalšiu novelizáciu zákona v prvom čítaní. V utorok sa poslanci vrátili do poslaneckých lavíc opäť a priebeh bol ešte o niečo rýchlejší. V oboch rozpravách vystúpilo len niekoľko opozičných poslancov z klubu Progresívneho Slovenska (PS) a SaS a tak novelu zákona ako celku schválili krátko pred pol jednou na obed. Kým počas prvého dňa sa hovorilo o v kraťasoch dobiehajúcom poslancovi Hlasu Miroslavovi Čellárovi, druhý deň zaznel omylom gong.
„Prepáčte, rozhadzujem rukami, stlačil som gong,“ povedal poslanec SNS Rudolf Huliak, ktorý bol v družnej debate s lídrom SNS Andrejom Dankom. „Je zvyknutý strieľať,“ komentoval Danko. „To musela byť ťažká noc,“ reagoval poslanec za SaS Ondrej Dostál, ktorého rozpravu prerušili. Danko neskôr upozornil poslankyňu Progresívneho Slovenska (PS) Beátu Jurík, aby si odstránila z počítača nálepku, ktorou propaguje svoju stranu, lebo ide o reklamu a to je v rozpore s rokovacím poriadkom.
Ku koncu sa však debata poriadne vyostrila a poslanci Smeru začali vyťahovať aj ďalšie dôvody na pôvodnú motiváciu k novele trestných kódexov, ktoré so súčasnou novelou nesúvisia. Bývalej ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (SaS) dávali za vinu smrť bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorý vo väzbe spáchal samovraždu, a advokáta Ľubomíra Krivočenka, ktorý bol jedným z obvinených v kauze Dobytkár a zomrel vo väzbe na následky covidu.
„Rozprávate ústami ministra Suska, Roberta Kaliňáka aj premiéra, že všetko je v poriadku. Prosím vás, keď je všetko v poriadku, prečo sme tu teraz? Prečo ste si zrušili dovolenky a prišli ste sem?“ pýtala sa Kolíková. V pléne rozprávala rozrušeným hlasom a v emotívnom prejave uviedla, že na ňu v utorok doobeda na pumpe kričal muž, že je vrahyňa. Odmietla, že je zodpovedná za smrť Lučanského či Krivočenka a obrátila sa na poslanca Adama Lučanského, syna expolicajného prezidenta. „Pán Lučanský, naozaj ma mrzí, čo sa stalo vášmu otcovi. Keby som mohla spraviť čokoľvek, aby sa to nestalo, tak by som to spravila, ale nebolo to v mojich silách,“ hovorila. „Fuj,“ kričali poslanci.
Čo sa týka samotnej novely, do stredu pozornosti sa dostali dve nezrovnalosti. Jednou sú tzv. dve korupcie, resp. miernejšie tresty pre korupciu v prípade „slovenských“ peňazí, a druhou je definícia finančných záujmov Európskej únie.
Čo bude znamenať aktuálna novela Trestného zákona?
- Odpovedá profesor Tomáš Strémy z Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Univerzity Komenského v Bratislave.
- Ad primum (po prvé), podľa novely ministra spravodlivosti, za trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie, a ktorých horná hranica trestnej sadzby prevyšuje šesť rokov bude musieť súd uložiť trest odňatia slobody. A contrario (naopak), pri trestných činoch, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie, a ktorých horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje šesť rokov, páchateľ bude môcť vyviaznuť s alternatívnym trestom (napr. peňažný trest, trest povinnej prace atď.).
- Ad secundum (po druhé), ak sa zákonom skráti premlčacia doba v prípade trestných činov, ktorých spáchaním dôjde k poškodeniu finančných záujmov EÚ účinky prerušenia premlčania trestného stíhania, ako aj účinky vznesenia obvinenia a nepravej recidívy páchateľa zostávajú zachované, aj keby v čase prerušenia premlčania trestného stíhania bolo trestné stíhanie podľa takého zákona už premlčané.“
Dva druhy korupcie?
Opozícia v pléne poukazovala na to, že touto novelizáciou budú na Slovensku platiť dva druhy korupcie. Korupcia v súvislosti s použitím prostriedkov z EÚ sa podľa slov predsedu SaS Branislava Gröhlinga bude trestať prísnejšie, korupcia na národnej úrovni zas menej prísne. Vláda Roberta Fica (Smer) tým podľa neho dáva najavo, že peniaze od EÚ bude chrániť, pretože to od nej požadujú, ale peniaze slovenských občanov sa môžu „pokojne rozkrádať“.
Čítajte viac Koaliční poslanci schválili novelu Trestného zákona. Opravovať ju museli rýchlo uprostred leta, aby Slovensko neprišlo o europeniaze
Faktom ostáva, že novela zvýši trestné sadzby za niektoré ekonomické zločiny v prípade, ak ide o európske peniaze. Napríklad, ak človek rozkradne peniaze zo slovenského rozpočtu a súd mu uloží trest osem rokov, skončí vo väzení. Pokiaľ dostane nižší trest, mohol by dostať podmienku alebo alternatívny trest. V prípade európskych peňazí by páchateľ dostal povinný trest odňatia slobody už vtedy, ak mu súd uloží šesť rokov. Týka sa to aj ďalších korupčných trestných činov, ako je sprenevera, pranie špinavých peňazí, machinácie pri verejnom obstarávaní, daňové delikty a pod.
Práve znižovanie počtu odsúdených v preplnených väzniciach bol pôvodný cieľ koalície pri novelizácii Trestného zákona a poriadku, opozícia za tým videla len zjemňovanie korupčných trestných činov pre tzv. „našich ľudí“. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) však dvojakú korupciu odmieta. Na margo prísnejších trestov pre európske peniaze uviedol, že ide o jedno z ďalších klamstiev opozície. „Z hľadiska výšky trestných sadzieb, tie sú rovnaké pre trestný čin, ktorý spácha ktokoľvek, akýmkoľvek spôsobom, resp. či už vo vzťahu k slovenským, alebo európskym peniazom,“ uviedol Susko s tým, že v prípade trestných sadzieb sa nič nemenilo a rovnaké sú aj premlčacie lehoty.
„Zmena spočíta v tom, že ide o obligatórne ukladanie trestu odňatia slobody, keď súd musí povinne uložiť trest odňatia slobody. To neznamená, že keď súd bude rozhodovať o takých istých prípadoch, že rozhodne v jednom prípade inak ako v druhom. Predpokladám, a je to aj aplikačná justičná prax v Slovenskej republike, že ak je rovnaký skutok za rovnakých podmienok, tak je uložený rovnaký trest,“ povedal minister.
„Tu je otázka obavy EÚ, resp. EK, aby nemohlo dôjsť k poškodzovaniu finančných záujmov EÚ a aby boli efektívne nastavené maximálne hranice, ale to nie je trest. Ak je horná hranica trestnej sadzby v nejakej výške, tak vtedy musí byť obligatórne ukladaný trest odňatia slobody, ale v akej výške bude uložený trest odňatia slobody, je v rámci trestnej sadzby a tam rozhoduje sudca a predpokladám, že bude rozhodovať rovnako, či pôjde o slovenské, alebo o európske peniaze,“ reagoval.
Susko dodal, že primárnym cieľom bolo chrániť slovenské peniaze, keďže EK by mohla v prípade porušenia zákona siahnuť na niektoré zdroje. Podľa profesora Tomáša Strémyho z Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Univerzity Komenského v Bratislave je z európskych zdrojov na Slovensku financovaných viac ako 80 percent všetkých investícií, aj preto je poškodzovanie finančných záujmov EÚ z finančno-hospodárskeho hľadiska závažnejším konaním. „Samozrejme, že existovalo viacero možností, ako sa vysporiadať so situáciou tak, aby boli financie pochádzajúce zo zdrojov Európskej únie chránené rovnako ako tie z národných zdrojov,“ skonštatoval pre Pravdu. Či bolo toto rozhodnutie správne, ukáže až čas. „Domnievam sa, že ak by sa ukázalo ako chybné, dôjde k náprave a prehodnoteniu tohto rozhodnutia prostredníctvom legislatívneho konania,“ uviedol.
Spor ohľadom definície
Druhým sporom, ktorý poslanci v pléne riešili, bola definícia finančných záujmov EÚ. Poslankyňa PS Suska počas debaty, ktorú obaja označili za korektnú, upozornila, že koaličný pozmeňujúci návrh opravuje predloženú novelu Trestného zákona len čiastočne. Predstavila preto pozmeňujúci návrh z dielne PS, ktorým chcela spresniť jednotlivé ustanovenia vo vzťahu k ochrane finančných záujmov EÚ. „Ak toto neopravíme dobre teraz, tak, žiaľ, potom to už len budeme musieť nejakým spôsobom vysvetľovať Európskej komisii,“ skonštatovala.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
V pozmeňujúcom návrhu koalície chýbala poslankyni taká definícia, akú určuje európska smernica. K finančným záujmom EÚ tak podľa nej budú v zákone k jednej veci dve definície. Podľa ministra spravodlivosti však transpozícia (aplikovanie právnych predpisov EÚ – najmä smerníc – do vnútroštátneho práva, pozn. red.) nie je potrebná a navrhovaná definícia je plne v súlade s príslušnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ a nie je nekompletná. „Na základe komunikácie s Európskou komisiou sme upravili túto definíciu aj o príjmy, nielen výdavky v rámci rozpočtov EÚ,“ podotkol. Keďže schválili definíciu z pozmeňovacieho návrhu Tibora Gašpara, o druhej sa už hlasovať nemohlo.
Podľa profesora z katedry trestného práva je definícia finančných záujmov EÚ, ktorú navrhla vládna koalícia v zásade zjednodušením danej časti smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ. „Opozičný návrh naproti tomu znenie čl. 2 ods. 1 smernice 2017/1371 kopíruje. V zásade si dovolím tvrdiť, že aj koaličný návrh § 137a je dostačujúci, avšak doslovná transpozícia čl. 2 ods. 1 smernice 2017/1371 môže zjednodušiť chápanie a výklad pojmu finančných záujmov Európskej únie a napomôcť tak princípu právnej istoty,“ vysvetľuje odborník.
1. Definícia z pozmeňujúceho návrhu Tibora Gašpara:
- V čl. I 3. bode $ 137a znie:
„§ 137a Finančné záujmy Európskej únie Finančnými záujmami Európskej únie') sa rozumejú všetky príjmy, výdavky a aktíva, ktoré sú pokryté rozpočtom Európskej únie alebo rozpočtom spravovaným Európskou úniou alebo v mene Európskej únie, ktoré sú nadobudnuté prostredníctvom týchto rozpočtov alebo ktoré majú byt do týchto rozpočtov uhradené.“
- Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: ') Č1. 2 ods. 1 pism. a) a ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5 júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EỨ L 198, 28. 7. 2017) v platnom znení.
- Odôvodnenie: Ide o spresnenie definície finančných záujmov Európskej únie v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) smernice 2017/1371.
2. Definícia z pozmeňujúceho návrhu Beáty Jurík:
- Za § 137 sa vkladá § 137a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§137a Finančné záujmy Európskej únie Finančnými záujmami Európskej únie sa rozumejú všetky príjmy, výdavky a aktíva, ktoré sú pokryté nasledujúcimi rozpočtami, ktoré sú nadobudnuté prostredníctvom týchto rozpočtov alebo ktoré majú byť do týchto rozpočtov uhradené: i.) rozpočet Únie; ii.) rozpočty inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie zriadených v súlade so zmluvami alebo rozpočty nimi priamo alebo nepriamo spravované a kontrolované.
- Odôvodnenie: Navrhuje sa preformulovať znenie $ 137a tak, aby bola definícia finančných záujmov Európskej únie v súlade s článkom 2 ods.1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (E) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. Pôvodne navrhovaná definícia finančných prostriedkov nepokrýva v plnom rozsahu finančné záujmy definované v smernici a obmedzuje kompetenciu Európskej prokuratúry v prípadoch ohrozenia ochrany finančných záujmov EÚ.
Mohla koalícia konať skôr?
Opozícia novelu nepodporila, niekoľkokrát ju označila za babrácku a celý proces za amatérsky. Líder PS Michal Šimečka v reakcii na schválenie novely uviedol, že koalícia zvolaním mimoriadnej schôdze priznala, že mali pravdu. Líder progresívcov pripomenul, že od začiatku upozorňovali o tom, že vláda navrhnutými zmenami ohrozuje čerpanie eurofondov. „Táto mimoriadna schôdza je najlepším dôkazom toho, že sme mali pravdu a pravdu mali všetci odborníci, ktorí vládu upozorňovali, že ohrozuje eurofondy a teraz po šiestich mesiacoch musela vládna väčšina priznať, že to mala zle a bolo to potrebné napraviť,“ uviedol Šimečka.
Čítajte viac Šimečka: Premiér Fico stratil prehľad o tom, čo sa deje na Slovensku
„Napriek tomu sa aj v tejto chvíli snažili hodiť vinu na opozíciu, že vraj to my sme nahuckali Európsku komisiu,“ povedal Šimečka. Poslanec Smeru Tibor Gašpar nesúhlasí so slovami, že vláda pochybila, je babrácka a „opravuje opravené“. „Táto schôdza sa konala práve preto, že slovenská opozícia robí v zahraničí, konkrétne v Bruseli, politiku proti záujmom Slovenska. Podsúva informácie, ktoré sú skreslené a vytvárajú obraz u EK o Slovensku, ktorý nezodpovedá realite,“ povedal Gašpar s tým, že práve preto prichádza EK s ďalšími požiadavkami, čo považuje za vydieranie.
Poslankyňa Jurík to označila za klamstvo. Susko ako dôkaz uviedol, že argumentácia, ktorú používala EK vo výhradách alebo v pripomienkach, bola totožné s tými, ktoré používala opozícia „u nás doma“. Koalícia opakovane argumentuje tým, že ich práca bola Ústavným súdom odobrená a že musia naprávať krivdy, ktoré sa udiali počas minulej vlády. „Úpravy sú len výsledkom toho, že chceme prispieť ku kompromisu s EK,“ uviedol Gašpar.
Predseda KDH Milan Majerský pre médiá vysvetlil, prečo sa ako opozícia jednotne zdržali hlasovania o vládnej novele Trestného zákona. Koalícia im vyčítala, že ak nepodporia zákon, prispejú k ohrozeniu peňazí z eurofondov. „Celá táto novela bola spackaná. Máme na Slovensku zákon, ktorý bol za osem mesiacov päťkrát novelizovaný? Asi nie, a to bola hlavná príčina,“ tvrdí predseda kresťanských demokratov. Šéf SNS Danko ocenil prijatie novely. Vládna koalícia tak podľa neho opäť ukázala jednotu. „Očakávame veľkú novelu Trestného poriadku, Trestného zákona. Myslím si, že mnohé iné oblasti je treba riešiť,“ povedal Danko na utorkovej tlačovej konferencii.
Strémy skonštatoval, že koalícia mohla reagovať na výčitky zo strany Európskej komisie už skôr. „A to na základe konzultácií s Európskou komisiou. Avšak som zároveň toho názoru, že vládna koalícia nemohla predpokladať ako rozhodne o novele Trestného zákona ÚS SR. Zároveň sa domnievam, že ak by bola novela Trestného zákona č. 47/2024 prijatá v riadnom legislatívnom konaní, vytvoril by sa tým priestor pre rozsiahlejšie rokovania s Európskou komisiou a Trestný zákon by tak nebolo potrebné novelizovať dvakrát v takom krátkom časovom rozmedzí,“ dodal.
Aj podľa bývalého sudcu Ústavného súdu Ladislava Orosza mohla koalícia nepochybne konať už skôr. „A to už pri schvaľovaní novely Trestného zákona z 8. februára 2024, ktorej účinnosť následne pozastavil Ústavný súd SR uznesením sp. zn. PL. 41/2024 z 28. februára 2024. Poslanci opozičných strán na nedostatky a úskalia tých ustanovení pôvodnej novely Trestného zákona, ktoré tvoria obsah aktuálne prerokúvanej novely Trestného zákona, upozorňovali v priebehu parlamentnej rozpravy už začiatkom tohto kalendárneho roka,“ uviedol pre Pravdu.
„Pre mňa osobne je záhadou, že o aktuálnej novelizácii Trestného zákona parlament začal rokovať skôr, ako bol publikovaný nález Ústavného súdu v Zbierke zákonov sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z minulého mesiaca, keďže je zjavné, že už je vyhotovený. Vláda ako predkladateľ aktuálnej novely Trestného zákona sa totiž na toto rozhodnutie Ústavného súdu v dôvodovej správe a aj pri parlamentnom rokovaní odvoláva,“ vysvetľuje.
„Aj keď zatiaľ nie je verejnosti z nevysvetliteľných príčin známy obsah nálezu Ústavného súdu o novele trestnoprávnych predpisov, žiada sa poznamenať, že problém, ktorý je predmetom rokovania parlamentu o aktuálnej novele Trestného zákona, zrejme mohol vyriešiť už aj Ústavný súd v prípade, ak by bol pri rozhodovaní o neústavnosti veľkej novelizácie trestnoprávnych predpisov dôslednejší, razantnejší a možno aj odvážnejší,“ dodal.