Premiér sa poďakoval starostovi Starej Bystrice a poslancovi parlamentu Jánovi Podmanickému (Smer-SD) za organizovanie osláv zvrchovanosti Slovenskej republiky. „Sedemnásteho júla 1992 som bol 27-ročným elévom v Slovenskej národnej rade, napriek tomu mi bolo jasné, že deklarácia je pre nezávislosť Slovenskej republiky nevyhnutná,“ povedal predseda vlády. Vyčítal médiám, že podľa neho o výročí prijatia deklarácie neinformovali dostatočne.
Spomenul tiež, že sa v roku 1992 obával, či Slovensko dokáže po 1. januári 1993 prežiť ako samostatná republika. „Aj dnes máme oprávnené obavy o našu suverenitu a do akej miery sme schopní v zdivočelom svete, kde sa nerešpektuje iný názor, realizovať suverénnu slovenskú zahraničnú politiku a presadzovať naše národnoštátne záujmy,“ povedal.
Podľa premiéra sa Slovensko nesmie báť nevyhnutnosti otvoriť dialóg nielen s Čínou, ale aj s Ruskou federáciou. Spomenul, že v druhej polovici júna mal navštíviť Čínu. „Veľmi som privítal ústretovosť čínskej strany, ktorá prakticky okamžite potvrdila náhradný termín mojej návštevy,“ uzavrel premiér.
Od prijatia deklarácie uplynulo v stredu 32 rokov. Poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady ju prijali 17. júla 1992. Bolo to v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ale už prebiehali rozhovory českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi. Výročie prijatia deklarácie je pamätným dňom Slovenskej republiky.
Čítajte viac Dva mesiace po atentáte: Hlas stráca voličov v prospech Smeru aj PS, SNS upadá a KDH je nad priepasťou
Premiér tiež dal v utorok pokyn ministerstvu zahraničných vecí, aby slovenskí zástupcovia v orgánoch EÚ v žiadnom prípade nesúhlasili s nápadmi trestať Maďarsko ako predsedajúcu krajinu v Rade EÚ za to, že maďarský premiér Viktor Orbán navštívil s mierovou iniciatívou okrem Kyjeva a Washingtonu aj Moskvu a Peking.
Fico označil nápady na potrestanie Maďarska za „bláznivé“.
Skupina 63 poslancov Európskeho parlamentu (EP) z viacerých politických skupín a viacerých členských krajín EÚ v spoločnom liste vyzvala v utorok vedúcich inštitúcií EÚ, aby zbavili Maďarsko jeho hlasovacích práv. Išlo o reakciu na nedávne Orbánove návštevy v Moskve a Pekingu. Poslanci v liste tvrdia, že Orbán svojim hostiteľom zámerne naznačil, že koná v mene celej EÚ, nemal však na to právomoc. Sám Orbán svoje cesty označil ako „mierovú misiu“.
Európsky parlament následne v stredu schválil rezolúciu, ktorou odsúdil stretnutie Orbána s ruským prezidentom Vladimirom Putin v Kremli, informovala agentúra DPA. Za hlasovalo 495 europoslancov, 137 bolo proti a 47 sa zdržalo hlasovania. Poslanci EP vo vyhlásení uviedli, že kroky maďarského premiéra boli hrubým porušením zmlúv a spoločnej zahraničnej politiky EÚ.
Čítajte viac Hanba pre Slovensko. Europoslanci ako jediní boli nadpolovične proti uzneseniu k Ukrajine
Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že ju na neformálnych zasadnutiach ministrov v Maďarsku budú zastupovať len vyšší úradníci, a nie eurokomisári.
Minulý týždeň Švédsko oznámilo, že spolu s Fínskom, Poľskom a troma pobaltskými štátmi nevyšle svojich ministrov na júlové neformálne zasadnutia Rady EÚ, ktorým bude predsedať Maďarsko. Zámerom je vyjadriť protest proti rokovaniam Orbána s Putinom.
Čítajte viac Namiesto ministrov úradníci. Orbán pre „mierové misie“ dostal od Eurokomisie košom