Predstavu o zmenách minister predstavil priamo vo Vysokých Tatrách necelý týždeň po tom, ako vodná lavína usmrtila v Monkovej doline dve ženy a viacerých ľudí zranila. Taraba vyjadrenia o tom, že cieľom výsadby v našich veľhorách má byť údajné rúbanie lesa odmietol a tvrdí, že sa z TANAP-u nestane žiaden lunapark. „Ideme sanovať stav slovenských lesov,“ vyhlásil. Aké má šéf rezortu plány s Tatrami a čo si o nich myslia ochranár Erik Baláž a bývalý rezortný štátny tajomník Michal Kiča (Demokrati) sme zhrnuli v bodoch.
1. Mostíky, prístrešky a prehlbovanie korýt
Po tragédii zostáva otázka, čo ďalej s Monkovou dolinou. Na stole je podľa Tarabu prehodnotenie celého územia z hľadiska bezpečnosti a ďalších možných zosuvov. „Obávame sa, že ešte všetky hrozby zažehnané nie sú, a preto to dnes vyzerá, že budeme musieť prehodnocovať trasovanie niektorých turistických chodníkov,“ uviedol v utorok.
Investície vo výške asi 580-tisíc eur pôjdu v tejto súvislosti do výstavby približne piatich mostíkov, prístreška aj prehlbovania korýt. „Finančné prostriedky na to máme. Budeme vedieť vytvoriť na envirofonde separátnu výzvu, ktorá bude určená najmä do tejto lokality,“ vyhlásil.
V najstaršom národnom parku majú okrem toho pribudnúť aj nové turistické značenia, sociálne zariadenia na Štrbskom Plese a zjednotiť sa má aj marketingová stratégia propagácie parku. Na stabilizáciu turistických trás sa vyčlenilo 400-tisíc eur.
2. Výsadba zmiešaných lesov
Slovenské lesy podľa Tarabu strácajú na kvalite a degradujú, čo sa malo ukázať aj po nedávnom smrtiacom zosuve. Ďalšou plánovanou novinkou má byť preto výsadba zmiešaných lesov.
„Správy OECD, ale aj naše vlastné poznatky, hovoria jasnou rečou. Slovenské monokultúrne smrekové lesy trpia, vysychajú a miznú nám pred očami. Merania jednoznačne dokazujú, že množstvo zachytávaného CO2 klesá a naše lesy strácajú vitalitu,“ vyhlásil minister. V určitých lokalitách začínajú byť lesy vraj ohrozeným biotopom. Víziou má byť preto omladzovať slovenské smreky a vysádzať zmiešané lesy. Monokultúrne smrečiny, ktoré majú problém so zmenou klímy, podľa ministra rovnako nahrádzajú aj v Českej republike.
Kiča hovorí, že ide o nepochopenie správy OECD. „Ak chce minister Taraba realizovať plány na výsadbu zmiešaných lesov, je to žiaduce a vítané, ale mimo národných parkov a chránených území,“ uviedol pre Pravdu bývalý štátny tajomník. Podotkol, že jedným z odporúčaní správy OECD je rozširovanie bezzásahových území.
„Minister ide presne proti tomu. Na území národných parkov je ochrana prírody nadradená nad akúkoľvek inú ľudskú činnosť,“ reagoval Kiča s tým, že najodolnejší a najtrvácnejší les si vytvorí príroda vždy sama s prirodzenou skladbou flóry. „Jeho úvahy o tom, že chce na úkor bezzásahových území realizovať výsadbu stromov, sú veľmi nebezpečné tvrdenia, pretože tomu bude vždy predchádzať masívny výrub,“ uviedol s tým, že obdobné postupy sú vhodné pre hospodárske lesy. Taraba však na tlačovej besede neskôr doplnil, že debata o zmenách nie je primárne o bezzásahových územiach.
Znižovanie schopnosti lesov sťahovať oxid uhličitý, o ktorom hovorí Taraba, je podľa Baláža do veľkej miery spôsobené tým, že v minulosti sa pod zámienkou ťažby lykožrútových kalamít vyťažili rozsiahle plochy a rúbaniská už toľko CO2 nesťahujú. „Napríklad v Nízkych Tatrách to boli tisíce hektárov starých lesov, ktoré nezabil lykožrút,“ vysvetlil.
Ak má dôjsť k výsadbe, mala by sa podľa ochranára diať mimo národných parkov. „V národných parkoch sa nemá ťažiť, a keď sa tam neťaží, tak sa tam nič nemá ani vysádzať, pretože nie je kde vysádzať. Výsadba stromov sa vždy odohráva na veľkých rúbaniskách. Beriem to trochu ako taký marketingový ťah,“ reagoval.
Baláž podotkol, že sú to práve ťažby, ku ktorým vedú cesty pre nákladné vozidlá, čo často spôsobuje eróziu pôdy. „Cesta je vlastne ryha v teréne, odteká po nej voda. Keď sa voda naakumuluje, môže stiecť prúdom do svahu a tam často dochádza k erózii pôdy alebo k zosuvom. Ťažba by to riziko iba zvýšila,“ povedal.
Zosuvy z pásma kosodreviny boli podľa ochranára v tej istej oblasti už aj v minulosti a nedalo sa im zabrániť. „Zosuvy v Tatrách sú úplne bežné, pretože sa nachádzame na extrémne strmých svahoch. A keď tam padne extrémna zrážka, ešte je to na vápenci, ktorý je akoby „ploskejší“, pôda sa po tej hornine ľahšie šmykne ako keby to bola žula,“ vysvetlil. Navyše, viaceré švajčiarske štúdie podľa neho hovoria o tom, že spadnuté stromy dokážu účinne chrániť pôdu ešte najmenej 30 rokov.
Kde by bol priestor na ťažbu? O presných lokalitách, kde by mohlo dôjsť k ťažbe ochranár špekulovať nechcel. No ako povedal, do úvahy by mohli pripadať menšie lokality na štátnych pozemkoch, ktoré boli plánované do jadrovej zóny národného parku. Domnieva sa, že ťažba by mohla nastať aj na súkromných pozemkoch, ktoré sú dnes v piatom stupni ochrany a mohli by byť preradené do nižšieho stupňa.
Čítajte viac Klimatológ: Leto 2024 sa zrejme zaradí medzi päť najteplejších. Supertropické noci sú veľkou záťažou
3. TANAP má predávať sadenice iným parkom
Ďalším z plánov je, aby sa do budúcna TANAP profilovať ako park na dodávanie sadeníc pre ostatné národné parky. Tie mu majú definovať lokality, kde bude treba urýchlene spustiť výsadbu. „Nebudeme tieto sadenice brať z nejakých súkromných spoločností, ako to bolo v minulosti, ale primárne budeme chcieť, aby národné parky boli obhospodarované takto,“ vyjadril sa minister.
Baláž aj Kiča sa zhodujú, že úlohou žiadneho národného parku vo svete nie je predávanie sadeníc stromov. „Národné parky nerúbu stromy a nesadia stromy. To nie je ich bežná prax, to je bežná prax odštepného závodu v Liptovskom Hrádku alebo iného lesného závodu, kde je priorita ťažba dreva a hospodárska činnosť. Toto národný park vôbec nemá robiť,“ skonštatoval ochranár Baláž, podľa ktorého už jedna lesná škôlka pod Tatrami existuje a ročne dopestuje milióny sadeníc. Za užitočnejšie než ďalšiu škôlku by považoval, ak by sa vybudovala v Tatrách škola v prírode pre deti, interaktívne informačné centrum alebo lavičky či toalety.
Kiča podotkol, že ak by malo po odkúpení sadeníc dôjsť niekde k ich výsadbe, tak by malo ísť predovšetkým o lokálne druhy stromov a pôvodné dreviny. Zopakoval, že úlohou žiadneho národného parku nie je zásobovať sadenicami na výsadbu stromov. „Sú to až také insitné vyjadrenia,“ uzavrel.
4. Parkovacie domy na Štrbskom plese
Súčasťou plánu obnovy Tatier má byť aj poriadok v parkovacej politike, z ktorej bude profitovať park a nie podnikatelia. Tarabova predstava totiž je, aby bol TANAP v budúcnosti finančne sebestačný. Obmedzené parkovacie kapacity má pritom vyriešiť výstavba parkovacieho domu pri Novom Štrbskom plese, ktorý bude vo vlastníctve parku. „Neďaleko bude kruhový objazd, Správa TANAP-u tam má pozemky s veľkosťou viac ako 7000 štvorcových metrov, ktoré sú už aj v územnom pláne,“ uviedol minister.
„Nie je vylúčené, že tých parkovacích domov nakoniec postavíme až dva. Finančné zdroje na to nájsť vieme. Predpokladám, že aj s nejakým dizajnom a konkrétnou časovou realizáciou budeme vedieť pred vás predstúpiť po lete,“ vyhlásil.
Ako Kiča uviedol, nemyslí si, že ide o explicitne zlé riešenie, no potrebné je k tomu vypracovať štúdiu. „Musí to byť transparentné a hospodárne rozhodnutie. A ak by to mala realizovať Správa TANAP-u alebo akýkoľvek iný subjekt, tak to musí byť v lokalitách, ktoré v žiadnom prípade nezasiahnu do ochrany prírody. Obávam sa, že ak hovoríme o lokalite Štrbského plesa, tak sa zámery môžu týkať aj území s vyšším stupňom ochrany a tam to považujem jednoznačne za neprijateľné, aby sa v takomto mieste budovala turistická infraštruktúra,“ zdôraznil.
Súhlasí s ním aj Baláž. „Záchytné parkovisko áno, ale niekde desať kilometrov nižšie,“ podotkol. Vhodnejšie miesto pre záchytné parkovisko by podľa neho bolo v podhorí, odkiaľ by sa k plesu dostali ľudia napríklad vlakom alebo autobusom. „Toto by mal robiť Národný park a nie stavať na Štrbskom plese parkovisko,“ skonštatoval ochranár a vysvetlil, že sa tam nachádza ľadovcová moréna, ktorá pleso „drží“. Čo sa škôd týka, po výstavbe parkovacieho domu by mohlo dôjsť k ohrozeniu podzemných vôd, vody na samotnom plese či poškodeniu rašelinísk.
Výstavba prekročila únosnú mieru
Foto: Andrej Barát, Pravda
Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les tvrdí, že v prípade, ak pôjde o záber doteraz nezastavanej plochy, je výstavba parkovacieho domu veľký problém. „Výstavba na Štrbskom Plese už dávno prekročila únosnú mieru. Celkovo však Štrbské Pleso potrebuje v prvom rade výrazne zmenšiť dopravné zaťaženie osobnými automobilmi vybudovaním záchytného parkoviska v podhorí a posilnením verejnej dopravy – napríklad elektrických vlakov a elektrických autobusov,“ skonštatoval. Dodal, že okolie Štrbského plesa pokrývajú hektáre asfaltových parkovísk a ešte ďalej zhoršovať tento stav podľa neho neprichádza do úvahy. „Vyberať poplatok za parkovanie a investovať ho do rozvoja parku môže Správa TANAP-u aj v podhorí,“ dodal.
Zdroj: tasr