Susko hovorí o zavádzaní, EK vývoj pozorne sleduje
Podľa obsahu listu, ktorý mal mať minister Susko k dispozícii už minulý týždeň, ani piata oprava Trestného zákona neodvrátila hrozbu zastavenia eurofondov pre Slovensko. O ďalšom kritickom liste informoval denník Sme. EK mala v liste upozorniť členov vlády, že ani dodatočné úpravy nezohľadňujú všetky jej pripomienky, ktoré tlmočila prakticky od začiatku. Nešlo totiž o prvý list, ktorý vláda dostala.
Čítajte viac Dva dni a hotovo, ďalšia novela Trestného zákona odklepnutá. Odborníci: Koalícia mohla konať už skôr
Poslanci napriek tomu v polovici júla za necelé dva dni schválili v skrátenom legislatívnom konaní krátku, podľa predstaviteľov vládnej koalície len technickú, novelu. Tá riešila definíciu finančných záujmov Európskej únie (EÚ) práve z toho dôvodu, aby Slovensko neprišlo o milióny z eurofondov či z plánu obnovy. „Nejde o opravy nejakého babráctva alebo chýb, ale ide o reakciu na konzultácie s Európskou komisiou najmä v súvislosti s dezinformáciami, ktorými je Európska komisia kŕmená zo strany opozičných poslancov v Európskom parlamente,“ tvrdil Susko po schválení novely.
Presné znenie listu nie je známe, keďže komunikácia medzi komisiou a ministrom spravodlivosti či Úradom vlády SR je interná a komisia si podľa rezortu neželá zverejniť jej obsah. „Prosíme vás, aby ste sa obrátili na ministerstvo spravodlivosti, ktoré vám poskytne bližšie informácie k téme,“ reagoval pre Pravdu Úrad vlády SR. Suskov rezort reagoval na informácie v stredu poobede.
Rezort spravodlivosti sa proti informáciám, ktoré zazneli v súvislosti s novelou Trestného zákona a listom EK v médiách, ohradil a označil ich za zavádzajúce. „Komunikácia s predstaviteľmi Európskej komisie naďalej kontinuálne prebieha, či už na osobnej úrovni, ako aj s výmenou písomnej korešpondencie,“ uviedla v stanovisku hovorkyňa rezortu Miriam Gašparíková s tým, že ministerstvo opakovane upozorňuje na požiadavku EK o dôvernosti vzájomnej komunikácie a skutočnosť, že z nej nebudú zverejňovať žiadne detaily.
„Európska komisia na otázku, či môžeme zverejňovať informácie z našej komunikácie, zaujala zamietavé stanovisko. Napriek tomu sú do verejného priestoru podsúvané informácie, ktoré rezort spravodlivosti nemôže komentovať,“ uviedol rezort s tým, že to považuje za očierňujúcu kampaň opozície. „Takýto list som určite nečítal,“ reagoval v stredu minister obrany Robert Kaliňák (Smer) vo štvrtok v Dubnici nad Váhom.
Prstom ukázal na opozíciu, ktorá podľa neho úniu prosí, aby zasiahla proti vláde. Zopakoval, že eurokomisia podľa neho vychádza z informácií známych „bonzáčikov“ z Progresívneho Slovenska (PS) a SaS a nemá možnosti overiť si skutočnosť. Dodal, že keď komisii vysvetľovali aktuálne platný stav, nie stav po novelizácii, ostali prekvapení a ako príklad uviedol skracovanie premlčacích lehôt.
Ministerstvo spravodlivosti na margo témy dodalo, že žiaden list o odobratí eurofondov nedostalo. Podľa medializovaných informácií však ani nešlo o list o odobratí eurofondov, keďže to by znamenalo, že Slovensko reálne o eurofondy prišlo. EK mala rezortu spravodlivosti ešte predtým, ako najnovšiu novelu vládna koalícia schválila, komunikovať ďalšie výhrady konkrétne k aktuálne už schválenej novelizácii. Mohlo pritom ísť o akýkoľvek druh komunikácie. Pravde túto informáciu potvrdili viaceré zdroje z prostredia európskych štruktúr.
Európska komisia pre Pravdu uviedla, že je v rámci prebiehajúceho dialógu v neustálom kontakte so slovenskými orgánmi. „Môžeme potvrdiť, že v uplynulých mesiacoch komisia veľmi jasne vyjadrila slovenským orgánom svoje obavy ohľadom zmien v Trestnom zákone. Po celý tento čas sme so slovenskými orgánmi viedli intenzívny dialóg na politickej i technickej úrovni o zmenách Trestného zákona a ďalších otázkach vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry,“ uviedla komisia v stanovisku pre Pravdu. „Rozumieme, že slovenský parlament schválil ďalšie zmeny Trestného zákona. Veľmi pozorne sledujeme vývoj a starostlivo posúdime výsledok legislatívneho procesu. Dúfame, že tento proces vyrieši obavy komisie,“ dodala EK.
Čentéš: Časté zmeny nie sú pozitívne
Bývalý prokurátor, profesor a vedúci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Univerzity Komenského v Bratislave Jozef Čentéš pre Pravdu uviedol, že je ťažké hodnotiť obsah listu EK, pokiaľ nie sú známe konkrétne výhrady. Časté zmeny novely Trestného zákona však nevníma pozitívne. „Dokonca predtým, ako v časti týkajúcej sa Trestného zákona ešte ani nenadobudla účinnosť. Problém tiež spočíva v tom, že pôvodná dôvodová správa k (prvej) novele Trestného zákona z decembra 2023 celkom nezodpovedá konečnej verzii schválenej novely Trestného zákona,“ hodnotí.
„Adresáti tejto zmeny – orgány aplikácie práva (policajti, prokurátori, sudcovia), advokáti a v širšom slova zmysle široká verejnosť – tak nepoznajú dôsledne zámer predkladateľa novely Trestného zákona,“ dodal. Časté zmeny kritizovali aj predstavitelia opozície, ktorí už od začiatku poukazovali na to, že únia bude mať s rozsiahlou novelizáciou Trestného zákona problém. Líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka v reakcii na ďalšie výhrady uviedol, že pre vládnu koalíciu bolo také dôležité vybaviť „amnestiu a beztrestnosť pre jej ľudí“ a pre ďalších kriminálnikov, že neváhala ohroziť stámilióny pre Slovensko z európskych fondov. Ohrozenie eurofondov priznal v pléne parlamentu aj Susko.
„A ešte pritom aj klamali, keď tvrdili, že to majú s Európskou komisiou vyjednané, že nebudú absolútne žiadne problémy. Už je zjavné, že sú, napriek všetkým tým opravám. Bohvie, koľkokrát to ešte budú musieť opravovať. Je to čistý amaterizmus zo strany tejto vlády,“ uviedol. Poslankyňa PS Beáta Jurík v pléne poukázala na nedostatočnú zmenu definície paragrafu 137a. Preto bude podľa nej musieť koalícia meniť Trestný zákon znova.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Strana SaS vyzvala ministra spravodlivosti Suska, aby bezodkladne zverejnil list, ktorý mu mal byť od EK doručený, čo Susko popiera. „Vláda Roberta Fica už dostala za necelý rok viac listov z Bruselu, ako Mečiar demaršov v 90. rokoch. A ich obsah je čoraz závažnejší,“ reagoval predseda SaS Branislav Gröhling. Poslankyňa SaS a bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková uviedla, že posledné rýchle zmeny v Trestnom zákone sú podľa nej rukolapným dôkazom „úplnej neschopnosti“ ministra spravodlivosti.
Je to blamáž už od začiatku
Akú kredibilitu bude mať tak často novelizovaný Trestný zákon? „Novela trestnej legislatívy kredibilitu nikdy nemala, pretože od začiatku sa vedelo, že ide o amnestiu hriešnikov bývalých vlád,“ uviedol pre Pravdu politológ z Ekonomickej univerzity Radoslav Štefančík. „Myslím, že toto je Európskej komisii úplne jasné aj bez toho, aby ju o tom niekto zo slovenských europoslancov informoval,“ myslí si.
Čítajte viac Dva mesiace po atentáte: Hlas stráca voličov v prospech Smeru aj PS, SNS upadá a KDH je nad priepasťou
Pre Slovensko môže byť nedostatočná reakcia na výhrady EK problém. Peniaze prichádzajúce z EÚ totiž tvoria dôležitú súčasť slovenských verejných financií. „Sú nimi financované rôzne rozvojové projekty, ktoré by to mohlo následne ohroziť. Ja neviem, či si to zatiaľ niekto nevšimol, ale všeličo sa v tejto republike pomaly rozpadá priamo pred našimi očami a jedine peniaze z EÚ môžu zachrániť túto vládu pred tým, že si to konečne všimnú aj voliči vládnych strán,“ uviedol.
Aký signál by vyslala ďalšia novelizácia Trestného zákona? „Už teraz je to blamáž pre celú Slovenskú republiku. Ale na tomto príklade je krásne vidieť, ako veľmi chceme peniaze z EÚ, ale ako málo sa chceme prispôsobiť normám, na ktorých EÚ stojí,“ hovorí politológ. Podľa Štefančíka je na predstaviteľoch vlády a rezortu spravodlivosti vidieť, aký majú problém s obhájením svojich legislatívnych aktivít. „Sami vedia, že si napísali amnestiu pre svojich ‚našich ľudíʻ a postupne strácajú argumenty, ktorými by tento škandál vysvetlili. Mali by sme sa každý deň poďakovať za to, že sme súčasťou Európskej únie a že tu ešte niekomu záleží na princípoch právneho štátu,“ dodal politológ.
Nejde o prvý list
Nejde o prvý list a ani o prvú komunikáciu rezortu spravodlivosti a Európskej komisie. Zámer meniť Trestnú novelu schválila vláda minulý rok 6. decembra. Deň predtým pritom eurokomisia v liste podpísanom eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom a eurokomisárkou pre vnútorné záležitosti Ylvou Johanssonovou požiadala ministra spravodlivosti Suska, aby slovenská vláda zatiaľ „nepokračovala v zamýšľaných novelách“, a najmä sa „neuchýlila k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni“.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
„Široký rozsah zamýšľaných noviel a početné oblasti dotknutého práva EÚ si vyžadujú dôkladnú a solídnu analýzu,“ písalo sa v stanovisku, ktoré vtedy exekutíva EÚ zaslala do Bratislavy. Komisia bola pripravená na ďalšie politické i technické diskusie so slovenskou vládou. Komisár Reynders sa v tejto veci stretol s premiérom Robertom Ficom, ministrom spravodlivosti Suskom a ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer) už 27. novembra, teda v čase, kedy bol oznámená len zámer meniť Trestný zákon. Vládni predstavitelia pred rokovaním vlády 6. decembra uviedli, že zmeny vopred konzultovali s komisiou. Po tomto stretnutí vláda SR zaslala eurokomisii informáciu o pripravovaných reformách. Medzitým sa v uliciach konali opozičné protesty proti rušeniu ÚŠP, ktoré neskôr Ústavný súd SR označil za v súlade s ústavou.
V januári však EK zaslala vláde list, v ktorom výhrady k novelám opísala konkrétnejšie. Poslanec Smeru Tibor Gašpar predložil pomerne rozsiahlu 22-stranovú novelu, ktorá podľa ministerstva riešila výhrady komisie, no podľa listu boli vyriešené len sčasti. Vláda ignorovala aj výhradu, aby rozsiahlu novelu vláda schválila v štandardnom legislatívnom procese.
Čítajte viac Eurokomisia odblokovala Poľsku peniaze zadržiavané pre obavy o právny štát, kvôli bývalej vláde
O pár dní 8. februára koalícia novelu po niekoľkotýždňovej diskusii v skrátenom legislatívnom konaní schválila. Na oba listy upozornilo Progresívne Slovensko (PS). EK podľa PS upozornila, že Slovensko sa môže dostať do situácie, keď nebude plniť svoje záväzky a chrániť európske miliardy. Už vtedy sa komisia v argumentácii odvolávala na smernicu o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie (EÚ), a zároveň opakovane žiadala, aby vláda odstránila rozpor vo vzťahu k európskemu právu. Tieto úpravy vrátane zmeny definície boli súčasťou piatej novely, ktorú vláda napriek výhradám schválila až o päť mesiacov neskôr a ktorá mala zabrániť tomu, aby Slovensko prišlo o eurofondy.
Nikto si neželá, aby Slovensko prišlo o peniaze z európskych fondov, je dostatok času na vyjasnenie požiadaviek komisie, povedala novinárom koncom apríla tohto roka jej podpredsedníčka Věra Jourová po rokovaní s členmi slovenskej vlády. „Komisia nemá záujem peniaze zastavovať. Ale musíme mať garancie, že nebudú zneužívané. Dialóg je intenzívny. Domnievam sa, že si budeme písať aj naďalej, budeme sa pýtať slovenskej strany znova,“ uviedla Jourová, ktorá je podpredsedníčkou pre hodnoty a transparentnosť a dočasne prevzala aj oblasť justície.