„Svätý Tatko Šmolko, oroduj za nás“, „Čistý Tatko Šmolko“ či „chudák Florián“. Aj takéto boli reakcie ľudí pod príspevkom starostu mestskej časti Bratislava-Rača Michala Drotována, keď zverejnil fotky poškodenej sochy svätca z 18. storočia. Račianskeho Floriána totiž niekto neodborne premaľoval – prilbicu mu natrel červenou, šaty modrou a zvyšok tela bielou farbou.
Ako uviedol pre Pravdu, ide o prvé podobné poškodenie sochy. O zásahu amatérov nevedeli nielen na úrade, ale ani na fare. Mestská časť teraz preveruje, kto si dovolil na sochu z roku 1721 siahnuť so štetcom.
Čakajú na verdikt reštaurátorov
Tristoročná socha mala pritom dostať nový šat v blízkej budúcnosti. „Na danú sochu bola tento rok pripravovaná zo strany MČ Rača kompletná umelecko-reštaurátorská obnova (podobná ako v prípade sochy J. Nepomuka) a bola priebežne nacenená na 17 000 eur,“ uviedol starosta Rače.
Teraz bude podľa neho potrebné sondami zistiť mieru poškodenia, pretože amatérski reštaurátori použili na niektorých miestach aj olejové farby. „Mrzí nás, ak tento neodborný zásah do sochy (a aj kaplnky svätej Anny) mohol spôsobiť nezvratné poškodenie a degradáciu,“ pokračoval Drotován.
Patróna hasičov si teraz podľa Drotována prídu obhliadnuť odborníci z komory reštaurátorov a navrhnú riešenie a rozsah reštaurácie. „Aktuálne dávame dokopy všetky ponuky na spoluprácu a spraví sa prieskum trhu, obhliadky a cenové ponuky. Škodu zatiaľ nemám vyčíslenú,“ priblížil.
Starosta trvá na tom, že soche treba po poškodení vrátiť dôstojnosť. Koľko vyjde mestskú časť oprava, ešte nevie. „Ak sa nájde špecialista, ktorý aj po tomto poškodení bude vedieť dané práce urobiť za nižšiu cenu, tak to samozrejme iba uvítame,“ dodal.
Trestné oznámenie samospráva zatiaľ nepodala, vinníka vyzvala, aby sa prihlásil sám. „Stále prebieha šetrenie a je naplánovaných viacero stretnutí v najbližších dňoch s obyvateľmi danej lokality. Pevne verím, že sa nájde spoločné riešenie, aby sa táto chyba dala do poriadku,“ uzavrel starosta.
Obnova nie je len o nátere
Račianska socha svätca patrí podľa Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave (MÚOP) medzí prvé objekty, ktoré boli v Bratislave zaradené do celomestského zoznamu pamätihodností. Podľa etnografky Jany Resutík Hamšíkovej z MÚOP, ktorá má v agende pamätihodnosti Mestskej časti Bratislava-Rača, sa k reštaurovaniu Floriánovej sochy, napriek tomu že nie je národnou kultúrnou pamiatkou, malo pristupovať odborne. Ako príklad dobrej praxe uvádza minuloročnú račiansku obnovu sochy svätého Jána Nepomuckého.
„Optimálny spôsob starostlivosti o pamiatkovo hodnotné diela môže byť predmetom diskusií, obnova by však vždy mala byť zverená expertom, v tomto prípade reštaurátorom,“ uviedla pre Pravdu etnografka.
Cieľom odbornej obnovy diel nie je len nový náter. Historička umenia Zuzana Zvarová z MÚOP pripomína, že povrchová úprava sochy, je len jedným z úkonov obnovy. „Aj keď verejnosti sa môže zdať najdôležitejší, pretože ho vníma. Treba si uvedomiť, že každá obnova si vyžaduje individuálny prístup k dielu. Napríklad výber vhodnej povrchovej úpravy je úlohou reštaurátorského výskumu. Obnova si však môže vyžiadať omnoho viac zásahov v závislosti od miery poškodenia, napríklad stabilizáciu kamennej hmoty, doplnenie výrazných úbytkov a iné,“ zhrnula Zvarová.
Nezvratné poškodenie?
Amatérsky zásah, aj keď s dobrým úmyslom, môže podľa Zvarovej viesť k nezvratnému poškodeniu diela. „Či k nemu došlo aj v prípade sochy svätého Floriána, zatiaľ nie je známe. Pieskovcovú sochu v minulosti pokrýval hrubý vápenný náter. Mieru jej aktuálneho poškodenia farbami, možnosti a cenu nápravy musí posúdiť znalec reštaurátor s licenciou na reštaurovanie kamenných plastík,“ dodala.
„V prípade premaľovania sochy svätého Floriána a kaplnky svätej Anny v bratislavskej Rači ide o šokujúci počin, s akým sa nestretávame často,“ skonštatoval mestský pamiatkový ústav a pripomenul, že celosvetovo sú známe napríklad neodborné zásahy v Španielsku, kde profesionálni reštaurátori umenia a pamiatkari dokonca žiadali sprísnenie legislatívy po kurióznych renováciách fresky Ecce homo 2012 farníčkou v Borja, alebo učiteľa výtvarnej výchovy, ktorý sa podujal na sochu svätého Juraja v Navarre, alebo tiež reštaurátora nábytku Nepoškvrneného počatia z Los Venerables v roku 2020.
Ako vznikali v minulosti sochy
Sochy svätého Floriána sú veľmi rozšírené, pretože mal ľudí chrániť pred ohňom, záplavami a neúrodou. Považovaný je za patróna hasičov, no aj ďalších povolaní a remesiel, ktoré súvisia s ohňom a vodou, napríklad pekárov, kominárov, murárov, hrnčiarov aj pivovarníkov.
Tradične sa Florián zobrazoval ako rímsky vojak v brnení so zástavou a s vedrom alebo džbánom na vodu. Pri nohách svätého Floriána môže byť umiestnený dom so šľahajúcimi plameňmi – tak, ako je to v Rači, aby vyobrazenie podčiarklo význam svätca ako patróna hasičov.
Podľa historičky umenia Zvarovej je drvivá väčšina starších exteriérových sôch kamenná. Ojedinele môžeme nájsť aj drevené. Tie sú napríklad na fasáde piaristického kostola v Trenčíne. „Typ kameňa sa vyberal pragmaticky a rozhodujúcim kritériom bola spravidla dostupnosť. V našich končinách sa najčastejšie používal pieskovec, z ktorého je aj socha svätého Floriána,“ ozrejmila.
K obnove pamiatkovo chráneného objektu by však mali patriť aj relevantné poznatky o jej vzniku, použitých materiáloch, farbách, opravách a premenách v rôznych vývojových etapách.
Čítajte viac Riešenie toxickej skládky v Bratislave je opäť na bode nula, koktail chemických látok je ako časovaná bomba. Čaká sa, čo vymyslí TarabaKto je svätý Florián?
Svätý Florián (Florián z Lorchu, lat. Florianus) je katolícky svätec, patrón hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež známy ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Florián je patrónom v Rakúsku, kde bolo po ňom pomenované aj mesto (Sankt Florian), taktiež v Česku, Slovensku, Bavorsku, Taliansku (Bologna), Poľsku (Krakov).
Narodil sa v Enns v rímskej provincii Noriko za čias prenasledovania kresťanov počas vlády rímskeho cisára Diokleciána.
Florián bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Cetii (dnešný Zeiselmauer v Rakúsku). Roku 304 sa postavil na obranu 40 zatknutých a uväznených kresťanských legionárov v Lorchu. Za pokus o vyslobodenie bol zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala dňa 4. mája 304 na brehu rieky Enns (v tej dobe nazývanej Aniza). Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne bol utopený vo vodách Enns. Nie je zistené, v akom veku bol popravený.
Zdroj: MV SR