Zvyšok opozície KDH varuje pred Ficovým vábením. Hajko však pre Pravdu uviedol aj to, že osem priorít slúži aj na to, že ak s nimi chce niekto vyjednávať, vidí, čo je na stole. KDH bolo už predtým kritizované za spoluprácu s koalíciou.
KDH má noty, podľa ktorých chce hrať
„KDH sa 30 rokov hlási k princípom kresťanskej demokracie, takže je prirodzené, že medzi ich priority patrí podobná agenda. Otázne je, či slovenskí kresťanskí demokrati nezaspali dobu a nevracajú Slovensko niekam do začiatku 90. rokov,“ uviedol pre Pravdu na margo hodnotení priorít pred pár dňami politológ z Ekonomickej univerzity Radoslav Štefančík.
KDH predstavilo svojich osem priorít po tom, čo ich odobrilo predsedníctvo. Zdá sa, že nie všetci o nich vedeli. Niektorí poslanci sa mali o rozhodnutí dozvedieť až po predsedníctve. Práve tí majú so scenárom, že by mali ústavu meniť s koaličným Smerom, Hlasom a SNS, nesúhlasiť. „Na to poviem toľko, že týchto osem zmien, ktoré navrhujeme, vychádza z nášho programu. Všetci – aj členovia vedenia a takisto aj poslanci, ktorých dnes máme v parlamente, sa držali tohto programu pred voľbami, z ktorého priority vychádzajú,“ reagoval pre Pravdu poslanec Hajko.
Odmieta, že by v hnutí bolo nejaké pnutie. „Je to skôr otázka, akým spôsobom budeme o tom diskutovať ďalej,“ uviedol s tým, že o tom budú aj v hnutí diskutovať, keďže zatiaľ ide len o náčrty. Samotné hnutie v reakcii pre Pravdu uviedlo, že si neprišlo do parlamentu „posedieť“ do ďalších volieb, ale chcú svoje hodnoty a program presadzovať aj do konkrétnych návrhov. „A áno, máme ambíciu zakotviť ich aj v Ústave SR,“ uviedlo hnutie. Až čas ukáže, na ktorú z nich sa zamerajú skôr.
Čítajte viac Vráti nás KDH do 90. rokov? Svoje hodnoty chcú v ústave. Politológ: S koalíciou môžu nájsť zhodu. SNS hovorí jasné nie
Je však jasné, že ak bude KDH chcieť niektorý zo svojich zámerov dať do ústavy, musí nájsť podporu v koalícii. „Hnutie má noty, podľa ktorých bude hrať. A zároveň nechce byť iba sólistom,“ uviedlo KDH. „Dôvodom, prečo sme s tým prišli je, že vidíme, že stále si vládne politické strany vyťahujú z dôvodu neschopnosti plniť vážne problémy, ktoré sa týkajú ľudí, zástupné témy. Zástupnou témou je v prípade strany Hlas nový volebný systém, v prípade strany Smer je to progresivizmus,“ povedal Hajko.
Hlas vidí jednu zhodu, SNS je proti
Sami však na rokovací stôl tieto zástupné témy, vrátane kultúrno-etických a hodnotových otázok, dávajú. Hajko neskrýva, že zároveň ide o oblasti, ktoré sú pre nich prioritou a ak sa s KDH chce niekto rozprávať, vrátane koalície, sú na stole. Prekvapivo však rokovania s koalíciou nevidí ružovo. „So stranami, ktoré presadili takú spackanú novelu Trestného zákona a doplácajú na to konkrétni ľudia alebo strana, ktorá privatizuje RTVS, alebo strana, ktorá podporuje revanš v polícii, nevidím zatiaľ ako reálne rokovať o zmene ústavy,“ priznáva poslanec.
KDH však zdôraznilo, že zhodu hľadať budú a nejde im o politikárčenie ani o pomoc pri stavaní ústavnej hrádze proti progresivizmu. „Naše sľuby voličom chceme splniť. Takže nie sú reakciou, ale našou akciou,“ dodáva hnutie. Iniciatíva však prišla pár dní potom, čo o stavaní hrádze a hľadaní potenciálnych partnerov hovoril premiér Fico. Čo sa týka Smeru a Hlasu, zatiaľ je otázne, ako sa strany zachovajú. Smer na otázky Pravdy nereagoval. Čo sa týka SNS, tí hovoria jasné nie, keďže KDH nie je súčasťou koalície. „Koaličná zmluva jasne zakazuje podporu opozičných zákonov,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa strany Zuzana Škopcová. V minulosti však minister životného prostredia a nominant SNS Tomáš Taraba s KDH spolupracoval na zákone o odstrele medveďov, ktorí vláda schválila.
Podpredseda vlády pre Plán obnovy Peter Kmec (Hlas) pre Pravdu uviedol, že nič konkrétne zatiaľ na stole nie je. „Zatiaľ sme sa zhodli, že si vieme si predstaviť diskusiu o zmene volebného zákona, ktorý je ukotvený v ústave, takže bude si to vyžadovať ústavnú väčšinu. Tu máme s KDH rovnakú pozíciu, že moc a voľba občana by sa mala dostať bližšie k nemu prostredníctvom voľby regionálnych zástupcov. Či už je to na úrovni krajov, alebo okresov, ale to už je otázka ďalších rokovaní. Za zmenu volebného zákona je rovnako Hlas ako aj KDH,“ dodal.
Potrebná je zmena ústavy, ktorá by tie ďalšie sťažila
Pravda sa venovala piatim z ôsmich priorít. Čo sa týka zmeny volebného systému, pri ňom existuje najväčšia pravdepodobnosť, že sa nájde zhoda, aj keď SNS takúto zmenu odmieta. Na margo rozšírenia Generálnej prokuratúry SR (GP SR) o osobitné oddelenia na boj proti terorizmu a korupcii GP SR uviedlo, že v súčasnosti sú tieto otázky predčasné. „K prípadnému návrhu by sa generálna prokuratúra vyjadrila v medzirezortnom pripomienkovom konaní,“ reagovala hovorkyňa GP SR Zuzana Drobová. Ministerstvo vnútra na otázky Pravdy, či by sa podobné oddiely mali zakotviť v ústave, prípadne či by minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) podobný návrh podporil, nereagovalo. Ústavná poistka proti zneužívaniu skráteného legislatívneho konania (SLK) by zrejme neprešla cez koalíciu, ktorá využíva SLK vo väčšine prípadov.
„Jedinú zmenu, ktorú ústava nevyhnutne potrebuje, a v tom sa asi zhodnem s podstatnou časťou kolegov, je zmena, ktorá by jej ďalšie zmeny spravila náročnejšími (napr. aj prostredníctvom schvaľovania ústavných zmien v referende). Problémom slovenskej ústavy totiž nie je to, že by niečo, čo obsahovať má, neobsahovala, ale to, že sa nectí, obchádza a často, neraz aj účelovo, mení,“ reagoval pre Pravdu zástupca vedúceho Katedry ústavného práva a ústavný právnik Marek Domin.
Berúc do úvahy prax z posledných rokov je podľa Domina na mieste uvažovať nad doplnením ústavy o zákaz schvaľovania jej zmien prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. „Napríklad určením neskrátiteľných lehôt pre jednotlivé etapy legislatívneho procesu. Ostatné návrhy prezentované politickou stranou KDH nepovažujem za také, ktoré by bolo v súčasnosti potrebné do ústavy zakotviť,“ uviedol ústavný právnik.
„Jednak ide o to, že Ústava by mala odrážať hodnoty spoločnosti ako takej a pri niektorých návrhoch cítiť isté ideologické ‚podfarbenieʻ, ktoré by nemuselo byť akceptované podstatnou časťou spoločnosti. Druhým dôvodom je to, že ústava hodnoty ako sloboda svedomia či ľudská dôstojnosť (aplikovateľná aj na problematiku tzv. surogátneho materstva) už chráni,“ dodal s tým, že keďže zatiaľ ide len o tézy a nie konkrétne návrhy, ich hodnotenie je nateraz náročné.
Záhumenský: Poznám prípady, kedy lekár vďaka výhrade pacientku poškodil
Prvá a tretia priorita hovoria o posilnení slobody svedomia vrátane výhrady vo svedomí a zákaze tzv. prenájmu materníc. Aj keď ústava (čl. 24) aj právny poriadok garantujú slobodu myslenia a svedomia a rovnako aj výhradu vo svedomí, KDH považuje za potrebné „bezpečnejšie“ ukotviť toto základné právo aj pre jednotlivé povolania. Výhradu vo svedomí upravuje Etický kódex zdravotného pracovníka, ktorý je súčasťou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákon o zdravotnej starostlivosti a je zakotvená aj vo Vatikánskej zmluve z roku 2002. Konferencia biskupov Slovenska na otázky zatiaľ nereagovala. „Slovenská lekárska komora považuje súčasnú právnu úpravu v obidvoch otázkach za dostatočnú,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa komory Nancy Závodská.
Čo sa týka zdravotníckych pracovníkov, výhrada vo svedomí sa často rieši najmä pri otázke potratov. V minulosti viaceré nemocnice na Slovensku odmietli vykonať potraty, resp. ich vykonávali len za istých podmienok a niekde zasiahli do potratov cirkvi. V žiadnej právnej norme sa však nepíše, že by si výhradu vo svedomí mohli uplatňovať celé zdravotnícke zariadenia, vždy sa hovorí len o jednotlivcoch.
„Výhrada svedomia z môjho pohľadu je ideálne uplatnená tak, že lekár, ktorému by bránilo svedomie poskytovať iným ľuďom medicínu lege artis v plnom rozsahu, si nájde taký medicínsky odbor, kde nebude musieť robiť kompromisy alebo nebude poškodzovať pacientov a pacientky,“ uviedol pre Pravdu prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky v ružinovskej nemocnici Jozef Záhumenský. „Okrem liečby pomocou hormonálnej antikoncepcie ide napríklad aj o odporúčanie a prevádzanie sterilizácie počas opakovaných cisárskych rezov alebo o jednoznačné a pravdivé informovanie o prognóze zárodku a plodu pri genetickom alebo inom postihnutí, tak aby sa žena slobodne mohla rozhodnúť o ďalšom osude gravidity,“ uviedol.
Z medicínskeho hľadiska môže podľa Záhumenského viesť výhrada vo svedomí k nepodaniu najlepšej možnej liečby na niektoré ochorenia. „Napríklad pri bolestivej menštruácii, endometrióze, poruchách menštruačného cyklu alebo cystách na vaječníku sa odporúčajú ako medikamenty prvej voľby lieky používané aj ako hormonálna antikoncepcia. Poznám prípady, kedy lekár vďaka svojej výhrade túto liečbu neodporučil a nepodal, čím konal v rozpore s medicínskym poznaním a pacientku poškodil,“ ozrejmil prednosta.
KDH chce zakročiť aj v prípade surogátneho, teda náhradného materstva. To aktuálne nie je regulované osobitným právnym predpisom, no nepriamo ho zakazuje zákon o rodine, ktorý hovorí, že matkou dieťaťa je žena, ktorá ho porodila, no akékoľvek dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1, sú neplatné. „Vzhľadom na pokusy obhádzať slovenskú právnu úpravu je potrebné prijatie potrebných právnych predpisov,“ hovorí KDH.
Surogátne materstvo je však v niektorých prípadoch jedinou možnosťou mať vlastné dieťa, predovšetkým u žien s nevyvinutou maternicou alebo u žien, ktoré o ňu prišli. „Kým sa neujmú možnosti transplantácie maternice, tieto ženy budú môcť mať vlastné deti iba pomocou náhradného materstva. Dalo by sa zákonom upraviť, aby sa nejednalo o komerčné aktivity,“ hovorí Záhumenský s tým, že náhradnou matkou by mohla byť príbuzná či iná známa.
Čítajte viac Štát presunul problém z pediatrie do nemocníc. Z urgentov hlásia nápor detí. Personál je vyčerpaný, hovorí primár
Išlo o novelu školského zákona, ktorou navrhujú zaviesť povinnosť pre školy vopred informovať rodičov o výchove v oblasti sexuálneho správania. Zákon niekoľkokrát odložili, najnovšie až na septembrovú schôdzu. Ak by zmenu schválili, školy by boli povinné pred realizáciou výchovy vyžiadať si súhlas rodiča, ktorého by museli podrobne informovať o metodike, obsahu a cieľoch, ako aj o zozname edukačných publikácií, ktoré by boli použité.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) uviedol, že keďže konkrétny návrh nepozná, nebude ho komentovať. „Vo všeobecnosti však platí, že kvalitu a obsah vzdelávania majú garantovať odborníci. Výsledok ich práce sa odráža v štátnom vzdelávacom programe, aktuálny schválila predchádzajúca vláda minulý rok. Politizáciu obsahu vzdelávania považujem za škodlivý prístup,“ reagoval pre Pravdu. Skutočným problémom vzdelávacieho systému sú podľa ministra školstva nedostatočné výsledky. „Podľa porovnaní PISA sú slovenské deti menej literárne či matematicky gramotné, ako rovesníci v iných štátoch. Majú slabšie rozvinuté kreatívne myslenie. Toto sú priority, ktorým sa rezort školstva venuje. A odmietam sa zaoberať kultúrno-etickými vojnami, pri ktorých neexistuje záujem hľadať odborné riešenie, rozdeľujú spoločnosť a odvádzajú pozornosť od toho, čo je dôležité,“ povedal.
Foto: SITA/AP, Pavol Zachar
Pripomína, že vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že vytvorí priestor na odbornú a spoločenskú dohodu o obsahu sexuálnej a vzťahovej výchovy vrátane výchovy k rodičovstvu, ako aj tém, ktoré nie sú súčasťou štátneho vzdelávacieho programu, ktorá bude rešpektovať hodnotové presvedčenie žiakov a ich rodičov. „Na takomto riešení ministerstvo pracuje, s dôrazom na slová „odbornosť“ a „dohoda“. Ad hoc zákazy a regulácie, ktoré sú v praxi nevynútiteľné, povedú akurát k tomu, že namiesto riešení skutočných problémov, sa budú viesť nové ideologické a politické spory. Toto slovenské školstvo naozaj nepotrebuje,“ dodal Drucker.