Za štyri roky chcú rýchle výhry
Čo sa týka strážcu verejných financií, KDH navrhuje v ústave zakotviť jasné miesto Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pri spravovaní verejných financií. Druhou ekonomickou témou v prioritách KDH je sloboda a podpora podnikania. „Keďže ide o politickú iniciatívu, MF SR by v tejto fáze nerado komentovalo dané návrhy,“ reagoval rezort financií. Hodnotenia RRZ, ale napríklad aj Európskej komisie (EK) či Európskej centrálnej banky (ECB) a napokon aj vlády SR konštatujú, že aktuálny vývoj verejných financií je neudržateľný a je nutné čo najskôr pristúpiť k ich ozdraveniu.
Predseda RRZ Ján Tóth pripomína, že jedným z nástrojov pre ozdravenie verejných financií bolo aj zavedenie výdavkových limitov, ktoré však boli tento rok zrušené, hoci prijaté ústavnou väčšinou. „Ich funkciu má prebrať nový koncept, ktorý bude vychádzať už len z tzv. európskych výdavkových limitov. RRZ vzniesla k tejto novelizácii viacero zásadných pripomienok, keďže túto zmenu vníma ako oslabenie dovtedajšieho rámca pravidiel pre zlepšenie udržateľnosti verejných financií,“ uviedol Tóth.
Čo sa týka ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, teda tzv. dlhovej brzdy, ktorá zakotvuje aj fungovanie RRZ, zmena bola pripravená už v roku 2020. „Tá sa však po viacerých odkladoch napokon pre politické nezhody, ktoré nesúviseli s jej obsahom, nedostala do NR SR,“ myslí si predseda RRZ. Otváranie zákona o rozpočtovej zodpovednosti či iné ústavné zmeny by však podľa neho mali byť prijaté čo najširším spoločenským konsenzom. „Agenda ozdravovania verejných financií nie je koaličná ani opozičná, ľavicová ani pravicová, je to spoločný záujem celej krajiny,“ dodáva Tóth.
Prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík pre Pravdu uviedol, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa vyznačuje značnou nestabilitou a nepredvídateľnosťou. „Medzi kľúčové problémy dlhodobo patria vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, nízka vymožiteľnosť práva, preregulovanosť, časté zmeny predpisov, mnohokrát bez odbornej diskusie a analýz dopadov či nedostatok pracovnej sily a nízka kvalita školstva,“ zhodnotil.
Čítajte viac Vláda chystá novú daň, zaplatili by ju skoro všetci. Minister financií reaguje osobne, hovorí o zhnitej torte
„Podnikatelia sú vo verejnosti vnímaní často negatívne a nie ako tí, čo tvoria hodnoty a prinášajú inovácie. Či vyriešeniu týchto problémov pomôže zmena ústavy, je z nášho pohľadu otázne. Ústava je základný prepis, ktorý má byť jednoduchý, zrozumiteľný a nadčasový a jej akékoľvek zmeny by mali byť predmetom dôkladnej odbornej diskusie,“ hovorí Solík s tým, že dôležité nie je len to, ako je predpis či zákon napísaný, ale najmä jeho aplikácia do praxe.
V súčasnosti by podnikateľom podľa Solíka zásadne pomohlo už len to, ak by sa dôsledne dodržiaval platný regulačný rámec. „Ak by politici nehľadali vždy, keď sa im to hodí, spôsob, ako obísť zákon o tvorbe právnych predpisov, neschvaľovali by zmeny v zákonoch bez analýz dopadov a nerozhodovali by bez zohľadnenia faktov a dát,“ dodal. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana pripomína, že každý zákon musia schváliť poslanci, ktorých poslaním je uspokojiť svojich voličov a rozšíriť ich rady.
„To dosahujú rôznymi spôsobmi, najobľúbenejší je rozdávanie peniaze daňových poplatníkov. Z toho vyplýva, že poslanci odmietajú zákony, ktoré by obmedzovali ich schopnosť predkladať alebo hlasovať o týchto politikách. Aj preto veľkú šancu tomuto návrhu nedávam. Svojim spôsobom je zázrakom, že tzv. zákon o dlhovej brzde má ústavný charakter. To, že vláda v ňom ignoruje výdavkové limity a snaží sa obchádzať alebo ignorovať uvedené ustanovenia naznačuje, že súčasný parlament rozpočtové obmedzenia veľmi neakceptuje,“ hovorí Ďurana.
Otázkou podľa analytika je, ako by mohli byť odporúčania vlády vymáhateľné. „Bol by odvolaný minister? Museli by poslanci hlasovať v rozpore s ich preferenciami?“ pýta sa. Na margo RRZ Ďurana pripomína, že nemá politickú zodpovednosť, hoci jej práca je do veľkej miery technokratická, v istých momentoch sa dostáva na tenkú hranu. K doterajšej práci rady výhrady nemá, no jej vedenie sa ešte môže zmeniť.
„Nominácie do RRZ môžu ovplyvniť do istej miery jej hodnotenia. Vyššia váha jej odporúčaní z titulu ústavnej garancie by tak dali aj priestor návrhom, ktoré sa nám nemusia pozdávať,“ skonštatoval analytik. Čo sa týka postavenia podnikateľského sektora, to sa podľa Ďuranu zákonom zmeniť nedá. „Vnímanie podnikateľov je kultúrna hodnota, ktorá sa v spoločnosti mení dlhodobo. Vláda k tomu môže prispieť svojou rétorikou a hlavne prístupom k zdaneniu a regulácii podnikateľov. Je nepochybné, že práve aktivita podnikateľov a investorov rozhoduje o budúcej ekonomickej úspešnosti krajiny,“ hovorí analytik INESS.
Kruh sa však znova uzatvára pri poslancoch. „Ich veľmi krátky štvorročný horizont myslenia prirodzene vedie k hľadaniu rýchlych výhier, v podobe vyššieho zdanenia, na úkor dlhodobých výnosov – ekonomického rastu,“ hovorí Ďurana. Otvorenie diskusie vníma, no je to beh na dlhú trať. „Pozitívny obraz a význam podnikateľov treba zahrnúť aj do vzdelávania. Prvoradou pomocou by bola predvídateľnosť podnikateľskej legislatívy a nezvyšovanie daňového zaťaženia. Obávam sa, že súčasný parlament ale pôjde skôr opačným smerom,“ dodal.