Ak by sa Mikuláš Černák dostal na slobodu, stal by sa prvým na doživotie odsúdeným, ktorého by podmienečne prepustili. Aktuálne absolvujú projekt Šanca na návrat štyria doživotne odsúdení väzni. Je však otázne, či je spoločnosť pripravená opäť prijať na slobode aj ťažšie prípady.
Podobné projekty sú potrebné
Ministerstvo spravodlivosti spolu so Zborom väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) v utorok predstavilo pokračovanie národného projektu Šanca na návrat, ktorý na Slovensku funguje od októbra 2018. Prvá fáza sa skončila v deň predčasných parlamentných volieb – teda 30. septembra 2023 – a kvôli veľkému úspechu národný projekt pokračuje a potrvá až do konca júla 2029. Hlavným cieľom je u osôb vo výkone trestu odňatia slobody znížiť riziká sociálneho vylúčenia, zvýšiť možnosť uplatniť sa na trhu práce po prepustení a minimalizovať riziko opakovaného páchania trestnej činnosti. Odsúdeným má pomôcť aj aplikácia, v ktorej je aktuálne okolo osemtisíc pracovných ponúk.
V rámci projektu Šanca na návrat sú väzni preradení do tzv. výstupného oddielu. Odsúdení v ňom majú prispôsobené podmienky. Môžu si sami variť, majú vlastný dvor na prechádzky, a aj priestory pre návštevy pripomínajú obývačku.
„Bola vytvorená špeciálna aplikácia, takže máme prepojenie sveta za mrežami s tým, čo ich čaká po prepustení,“ vysvetlil štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Michal Sedliak. „Časťou aplikácie sú aj rady a tipy po prepustení. Sú tam všetky užitočné informácie, čo má odsúdený urobiť po prepustení, kam ísť, čo si vybaviť a podobne,“ dodáva manažér projektu Jakub Ľorko.
Projekt je rozdelený do niekoľkých oblastí, ako je rodina, zamestnanie, závislosti, finančná gramotnosť, reštart či násilie v partnerských vzťahoch. „Šanca na návrat 2 výrazne zlepší kontrolu, organizovanie a výkon probačných programov, ktoré sú zamerané na prevýchovu páchateľa, pretože adresná prevýchova je omnoho prospešnejšia ako neadresné trestanie,“ hovorí generálny riaditeľ sekcie restoratívnej justície ministerstva spravodlivosti Daniel Petričko.
Prispôsobenie sa sociálnemu prostrediu vníma psychiater a znalec Miroslav Čerňan tak, že odsúdený bude schopný vysporiadať sa s novou záťažou, ktorá tkvie v možnom opakovaní trestnej činnosti. „Rozhodnutie sa je základom pre zvládnutie takejto záťaže. Projekt (ŠNN 2) so začiatkom už v prostredí výkonu trestu, ktorého výsledkom by mala byť sebazmena, by následne mal zabezpečiť všetky podmienky preto, aby minimalizoval (odstránil) tlak záťaže vplývajúci na priaznivú prestavbu osobnosti odsúdeného. Pomoc v projektoch by mala byť v odstránení nástrah, negatívneho rovesníckeho vplyvu, pracovnej prázdnoty,“ zhodnotil pre Pravdu.
Sociálne vylúčenie je podľa neho vždy reálnym faktom, ak sa časť odsúdených začleniť do spoločnosti nechce. „Túto skupinu ‚nepolepšiteľnýchʻ recidivistov by mohli takéto projekty osloviť. Môže ísť aj o opakovane odsúdených, ktorí rezignovali na snahu o svoje sociálne začlenenie,“ uviedol. „Opakovane boli ‚prstom spoločnostiʻ (často zamestnávateľmi) vykázaní za okraj spoločnosti,“ hovorí psychiater. K vnímaniu spoločnosti sa pridáva aj rodina, ktorá ho po opakovaných negatívnych skúsenostiach zo svojich kruhov vylúči. Chýba podpora a hrozba sociálneho vylúčenia rastie a stáva sa realitou. „Ak takéto projekty dokážu pomôcť v zdanlivo neriešiteľných situáciách, tak ich zdokonaľovanie je nesporne potrebné. Zvýšené kompetencie pri uplatnení na trhu práce sú určite nápomocné pri pracovnom návrate do života,“ hovorí Čerňan.
Základom na zmenu správania u trestaného je priznanie si viny. Záleží však aj na charaktere trestného činu, ale aj samotnej osobnosti odsúdeného. „Dĺžka trestu (externý faktor) by mala byť začiatkom zmeny trestaného, následné obdobie resocializácie potvrdí predpoklad, že u trestaného došlo k zmene odsledovaním po podmienečnom prepustení či po ukončení vykonaného trestu,“ uviedol psychiater s tým, že k zmene správania by malo prísť počas dĺžky trvania trestu a v čase následných opatrení v rámci projektov, ako je práve Šanca na návrat.
Podľa Čerňana je určite potrebné, aby sa podobné projekty realizovali aj v budúcnosti. „Podľa mňa ide o nikdy dostatočne neukončenú prácu. Vždy sa pri realizácii aktuálnych projektov vyskytnú nové poznatky, ktoré sa vynoria na pozadí. S ‚modelom odsúdenéhoʻ, ktorý väčšinu svojho života strávil v podmienkach trestu odňatia slobody, by sa mali hľadať podklady pre dôvody, prečo začať žiť inak,“ hovorí. S týmto súvisí aj hľadanie motivácie, ktorá je podľa znalca možná za fungovania hodnotového systému ako súčasti osobnostnej „zmeny“. „Tento systém sa musí často vytvoriť od základu,“ konštatuje Čerňan.
Šancu na návrat absolvoval aj Černák
V rámci projektu sú všetci odsúdení preradení do tzv. výstupných oddielov, kde im pomáhajú psychológovia, sociálni pracovníci a pedagógovia, ktorí patria k príslušníkom ZVJS, a sociálni kurátori z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súčasťou projektu sú aj experti priamo z praxe a akademického prostredia. Projektových aktivít sa aktuálne zúčastňujú štyria odsúdení vo výkone trestu odňatia slobody na doživotie z celkového počtu okolo 60.
Foto: ZVJS
Začiatkom minulého roka Šancu na návrat absolvoval aj bos bosov Mikuláš Černák, ktorý po 25 rokoch požiadal o podmienečné prepustenie. Výstupný oddiel v Leopoldove, do ktorého bol Černák preradený, je prispôsobený tak, aby čo najviac pripomínal civilný život. Odsúdení si môžu variť, pripravovať životopis či hľadať prácu. Černák sa do týchto aktivít zapájal. Iné podmienky majú vo výstupnom oddiele aj čo sa týka návštev. Miestnosti sú v štýle rodinnej obývačky. Černák sa pravidelne stretáva s matkou, bratrancami či priateľkou s Monikou Křivovou.
Na súde zo začiatku mája vypovedali viacerí odborníci, ktorí s ním prišli do styku. Jedným z nich je aj sociálny pracovník Martin Popelka, ktorý na projekte Šanca na návrat pracuje od začiatku, s Černákom pracoval od februára 2023. „Program je dlhý 56 hodín a odsúdený ho absolvoval celý,“ uviedol. Čo sa týka siedmich modulov (sociálna komunikácia, sebapoznanie, právne aspekty, zamestnanosť, rodinné vzťahy, finančná gramotnosť a závislosť), ktoré program zahŕňa, Černák je vo všetkých „zbehnutý“.
„Má zabezpečené bývanie, prácu, plány do budúcnosti, komunikácia je na celkom dobrej úrovni, žiadne závislosti z minulosti nebadám,“ povedal Popelka v máji na súde s tým, že z tohto hľadiska môže byť začlenenie do života úspešné. „Na základe výsledkov stanovili resocializačnú prognózu. Vyhodnotili sme ju ako priaznivú,“ konštatoval s tým, že aj on súhlasí s odporúčaním ústavu v Leopoldove, kde projekt Šanca na návrat Černák absolvoval. Šéf ústavu ho odporučil prepustiť.
Okrem toho absolvoval Černák aj programy Proplán a Vnímam i teba. „Udržiava kvalitné vzťahy s vonkajším prostredím a prebieha proces resocializácie, v tom prípade vidíte, že je možná zmena,“ uviedla terapeutka Miriam Surovská, ktorá s ním prichádza do styku od roku 2016. Program Vnímam i teba bol zameraný na to, aby si uvedomil, čo spôsobil obetiam a ich príbuzným. „Môžem to hodnotiť iba pozitívne,“ povedala. „Je si vedomý toho, že v prípade, že by sa dostal na slobodu, bude pod drobnohľadom,“ skonštatovala s tým, že Černák chcel byť riadnym členom spoločnosti. Program Proplán zatiaľ nie je ukončený, pedagogička považuje za vhodné Černáka ešte sprevádzať.
Čítajte viac Černák prekvapil aj plánoval. Kedy bude známy verdikt? Pred súdom ľutoval, že sa dostal do pavučiny podsvetia: Bola to nezmyselná vojna
Po presunutí do výstupného oddielu sa Černák podľa odborníkov prostrediu prispôsobil bez problémov. Je komunikačne zdatný a v kolektíve disponuje prirodzenou autoritou. V jeho správaní okrem toho pozorovali zmenu hodnotovej orientácie a rozvoj empatie, aj keď sa v jeho správaní spočiatku vyskytli nedostatky ako nepovolený kontakt či nadobúdanie vecí iným ako povoleným spôsobom. Sám Černák už má plány do budúcnosti, rozbehnuté má podnikanie, o ktoré sa stará jeho priateľka. Sám by sa chcel na slobode venovať cestovnému ruchu a stavebníctvu, ale aj práci s odsúdenými, ale aj s mladými, aby ich varoval pred trestnou činnosťou.
Je spoločnosť pripravená na návrat odsúdeného?
Ak by sa Černák dostal na slobodu, bol by prvým na doživotie odsúdeným väzňom, ktorému by sa to podarilo, aj keď nie prvým, ktorý o to žiadal. „Doposiaľ nebol žiadny doživotne odsúdený v podmienkach Slovenskej republiky podmienečne prepustený,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa ZVJS Anna Bečková Ragasová. O prepustenie žiadal aj vôbec prvý na doživotie odsúdený od zavedenia trestu po roku 1989 – Ján Molnár, svoju žiadosť na súde stiahol. Po otvorení hraníc znásilnili a potom opaskom zaškrtil ženu, jej manžel útok prežil iba zázrakom.
Na jednej strane sú odporúčania odborníkov, ale na druhej stoje stojí veľká neznáma – ako a či vôbec dokáže spoločnosť prijať, že by na slobodu pustili šéfa slovenskej mafie, ktorý má na rukách krv desiatok obetí. Priznal sa k 16 vraždám, no sám pred rokmi hovoril, že obeťami by zaplnil autobus. „V úvahách nad týmto prípadom sa môže miešať skepsa alebo predsa len pozitívna zmena? V našich podmienkach ešte nebola táto dilema za použitia skúseností z nejakého obdobného prípadu rozlúštená,“ zamýšľa sa psychiater.
Čerňan si nie je istý, že spoločnosť, obzvlášť naša – do značnej miery s chýbaním vzájomného tolerovania sa až s prejavmi neznášanlivosti, bude aspoň čiastočne priaznivo vnímať tvrdenie, že „druhú šancu si zaslúži každý“ vo vzťahu k odsúdeným na doživotie. „Na druhej strane každá spoločnosť má s tým, že bude odsúdený (na doživotie) prepustený na slobodu problém. Polemika, že trest na doživotie sa zrazu mení na prepustenie na slobodu môže (vo vnútri) zaznieť v každom z nás,“ hovorí psychiater.
Ako spoločnosť sme podľa znalca sýtení rôznymi podnetmi, ktoré z veľkej časti predstavujú psychologicky nemalú záťaž pre nás všetkých. Spoločnosť môže skutočnosť, ako je Černákovo prepustenie vnímať aj kladne a prijať ho, no širšie premenné (ovplyvňujúce atmosféru spoločnosti) môžu situáciu prijatia návratu do spoločnosti komplikovať. „Treba rátať aj s tým, že časť spoločnosti ‚nejaký programʻ nebude zaujímať a takýto návrat odmietne“, hovorí psychiater. „Každý sa s tým vyrovná inak. Do tohto náročného prostredia vstúpi ešte tento potenciálne nepriaznivý fakt, ktorý môže predstavovať (spoločnosťou vnímané) ohrozenie, obavy z opakovania potrestaného konania. V takomto kontexte, v ktorom azda nie je čo vyčítať, odmietnutie prepusteného na slobodu doživotne odsúdeného sa ponúka ako veľmi významne pravdepodobné,“ konštatuje.
Vo výstupnom oddiele je okrem iného zriadená tiež:
- viacúčelová miestnosť, v ktorej sa realizujú informačno-poradenské služby, resocializačné výchovné a vzdelávacie programy, informačno-poradenské služby pre osobitné skupiny,
- viacúčelová miestnosť na záujmovú činnosť a športové aktivity,
- miestnosť pre samoobslužné činnosti (napr. príprava jedál, prianie bielizne a pod.),
- samostatná návštevná miestnosť pre zabezpečenie kontaktov s rodinnými príslušníkmi a blízkymi osobami,
- samostatný vychádzkový dvorec, ktorý je vybavený lavičkami, pomôckami na cvičenie a prístreškom.
„Každý si zaslúži šancu, ale komu tú šancu dáva spoločnosť?“ pýta sa Čerňan s tým, že presvedčiť verejnosť musí aj sám trestanec svojimi činmi po prepustení. Aj neprijatie spoločnosťou totiž môže mať na odsúdeného vplyv. „Pre odsúdeného človeka, ktorý dlhé roky žil oddelený od spoločnosti, je záťažou aj návrat na slobodu, aj v ideálnych podmienkach prijatia spoločnosťou. Neprijatie spoločnosťou u človeka môže asociovať skratové konanie,“ hovorí psychiater. V krajnom prípade môže viesť aj k depresiám a samovražde.
„Sám som posudzoval odsúdeného, ktorý si podal na súd žiadosť o prepustenie,“ povedal Čerňan. Išlo o „prvé doživotie“ po roku 1989 teda o spomínaného Molnára. „Výsledkom môjho skúmania bol „nezmenený stav, prakticky zhodný s počiatočným znaleckým posúdením“, verím, že iné prípady budú vyzerať inak,“ uviedol. Ďalším z prípadov, ktorý Čerňan posudzoval, bol aj duševne chorý páchateľ, ktorého po dlhých rokoch v ochrannom liečení spoločnosť neprijala.
Pomoc tisícom väzňov
Projekt zatiaľ s návratom do bežného života pomohol niečo vyše 3 800 väzňom. „Veríme, že projekt pomohol každému odsúdenému, ktorý sa do neho zapojil (Šanca na návrat – 3 820). Samozrejme, až čas ukáže, koľkým z nich sa podarí úspešne integrovať späť do spoločnosti,“ uviedla Bečková Ragasová. Do pokračovania projektu je aktuálne zapojených 741 odsúdených.
Pokračovanie projektu za približne 18 miliónov eur by mal zahrnúť ďalších takmer päťtisíc väzňov. Väzni sú preradení do tzv. výstupných oddielov, v ktorých majú už počas výkonu trestu prístup k rôznym zdrojom informácií. Do prvej fázy projektu sa zapojilo desať ústavov, v druhej časti sa k nim pridá aj zvyšných osem. „K dnešnému dňu je vo výstupných oddieloch 252 odsúdených vo výkone trestu odňatia, z čoho je 92 v minimálnom stupni stráženia, 148 v strednom stupni, deväť v maximálnom a traja sú mladiství,“ uviedla hovorkyňa ZVJS.
Recidíva medzi týmito účastníkmi projektu klesla na 14,9 percenta, zatiaľ čo medzi odsúdenými, ktorí neboli zaradení do projektu, ostala na úrovni 22,08 percenta. Lektori okrem toho badali výrazné zlepšenie vo viac ako polovici prípadov. Rezort spravodlivosti očakáva, že bude ešte úspešnejší ako ten prvý. Do výstupného oddielu sa odsúdený, ktorý bol vo výkone trestu spravidla viac ako tri roky alebo mu treba pomôcť pri vytváraní priaznivých podmienok na samostatný spôsob života, umiestňuje podľa triediaceho mechanizmu. „Spravidla sa odsúdený umiestňuje do výstupného oddielu tri mesiace až jeden rok pred koncom trestu. Dĺžka umiestnenia závisí od dĺžky výkonu trestu a rizík a potrieb konkrétneho odsúdeného,“ uviedla Bečková Ragasová.
Samotný výstupný oddiel je prispôsobený potrebám zaobchádzania s odsúdenými osobami. „Dôraz sa kladie na maximálnu možnú elimináciu následkov ústavného prostredia a jeho prvkov s potenciálnymi dôsledkami po prepustení,“ vysvetľuje hovorkyňa ZVJS. Odsúdení si sami varia, robia poriadok, hľadajú prácu, vzdelávajú sa, zintenzívni sa aj kontakt s pôvodným sociálnym prostredím. Rovnako sa učia pracovať aj s peniazmi, šetriť si a vzdelávajú sa aj v oblasti exekúcií, ktoré často odsúdeným po prepustení hrozia.
„Aktivity, na ktorých sa odsúdená osoba zúčastňuje, sú zameriavané najmä na poskytovanie potrebných praktických informácií o spoločenskom živote, napr. v sociálnej a právnej oblasti, o možnostiach ďalšieho vzdelávania, o možnostiach zamestnať sa, ale aj základoch finančnej gramotnosti a pod.,“ hovorí Bečková Ragasová. Lektori a odborníci sa snažia prostredníctvom aktivít tlmiť aj nereálne očakávania odsúdených, ale aj podporovať proces zmeny a motivovať ich k životu bez trestnej činnosti.