Fakultná nemocnica J. A. Reimana v Prešove (FNsP Prešov) sa má za necelé tri roky úplne zmeniť – v areáli postavia novú budovu. V polovici apríla vláda schválila zámer, podľa ktorého sa tretia najväčšia štátna nemocnica premení na vojenskú a prejde pod ministerstvo obrany. FNsP má totiž kapacitu 1,2 tisíca lôžok a má 2 800 zamestnancov. Ročne sa v nej uskutoční 40-tisíc ukončených hospitalizácií.
Prešovská nemocnica je však aktuálne v dlhoch voči dodávateľom, zdravotným poisťovniam i Sociálnej poisťovni. Záväzky po lehote splatnosti k 31. januáru 2024 predstavovali viac ako 80 miliónov eur, z toho exekučné konania sú v objeme vyše 30,5 milióna eur. Od 10. mája FNsP prešla do správy ministerstva obrany a rezort už hľadá riešenie, ako dlhy vyriešiť.
„Požiadavky budeme posudzovať podľa obchodných podmienok a odstránime špekulatívne požiadavky. K serióznym záväzkom sa, samozrejme, hlásime, budeme v nich musieť pokračovať ďalej,“ tvrdí Kaliňák. Znížiť finančné zaťaženie nemocnice do budúcnosti a predísť tak jej ďalšiemu zadlženiu má aj to, akým spôsobom bude obnovená.
Momentálne je prešovská nemocnica dislokovaná v trinástich pavilónoch, čo nie je pohodlné ani pre zdravotnícky personál, ani pre samotných pacientov. Podľa projektu, ktorý vo štvrtok predstavil Kaliňák, by mali v budúcnosti byť všetky oddelenia umiestnené v jednej budove a zdravotná starostlivosť by sa mala poskytovať podľa princípu „všetky služby pod jednou strechou“. Pôjde podľa neho o prepojenie civilnej medicíny s vojenskou infraštruktúrou, slúžiť teda bude nielen vojakom, ale 80 percent služieb sa bude poskytovať všetkým obyvateľom východného Slovenska. Výstavba by nemala ovplyvniť chod zdravotníckeho zariadenia a bude prebiehať za plnej prevádzky nemocnice.
Ministerstvo obrany predstavilo projekt novej vojenskej nemocnice v Prešove. Postaviť ju chce za tri roky.
Šibeničné termíny
Na príprave a realizácii projektu novej vojenskej nemocnice momentálne pracuje tím odborníkov pod vedením riaditeľa Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok Mariana Križka. Spracovali už analýzu dát, na základe ktorých analytici pripravovali projekt. Zohľadnili totiž súčasný počet hospitalizácií, dopyt po zdravotníckych službách a úkonoch v regióne, ako aj vývoj stavu obyvateľstva do roku 2050.
Na základe týchto dát a v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva sa rozhodovalo aj o rozsahu starostlivosti, ktorá by sa mala v zariadení poskytovať. Nová nemocnica v Prešove tak má byť koncovým typom zdravotníckeho zariadenia, ktorý poskytne viac ako 2 800 pracovných miest pri kapacite približne 900 štandardných lôžok, ktoré sa dajú v prípade potreby reprofilizovať až na kapacitu 1 300 lôžok. V nemocnici by malo byť 12 operačných sál, z ktorých dve sú naplánované ako robotické. V najbližších dňoch by ministerstvo obrany malo rozbehnúť procesy obstarávania techniky, zatiaľ sa hovorí o nakúpe piatich CT a dvoch kusov magnetickej rezonancie.
Tím odborníkov vzal ako základ projekt Univerzitnej nemocnice v Martine, ktorú má ministerstvo zdravotníctva postaviť z prostriedkov plánu obnovy. Budova v Prešove totiž bude vyzerať rovnako, ale projekt bude prispôsobený svahovitému terénu. Vojenská nemocnica tak bude mať 11 poschodí, tri z nich sú naplánované ako podzemné – teda budú situované na sklone svahu. V nich by sa mala umiestniť technická infraštruktúra nemocnice, laboratóriá, rádiológia a rehabilitačné oddelenie.
Ostatných osem podlaží bude nadzemných. Prvé je určené pre ambulancie, diagnostické centrum a urgentný príjem. Na druhom sa bude poskytovať stacionárna a jednodňová zdravotná starostlivosť, na treťom sa rozmiestnia centrálne operačne sály a jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS). Na štvrtom poschodí je naplánované oddelenie „matka a dieťa“, teda pôrodnica a lôžka pre matky a novorodencov. „Logika je taká, že pacient by nemal zbytočne chodiť po poschodiach a hľadať niečo. Väčšina služieb sa preto bude poskytovať na prvých poschodiach, zvyšné sú doslova určené pre poskytovanie klasickej zdravotnej starostlivosti,“ vysvetlil zdravotný analytik Martin Smatana, ktorý tiež pracuje na príprave a realizácii projektu vojenskej nemocnice.
Najambicióznejšie pri celom projekte sú termíny jeho realizácie. Ako priblížil Križko, tím odborníkov už má za sebou dva mesiace úvodných príprav a analýz. Momentálne sa v areáli prešovskej nemocnice rozbiehajú prvé prípravné práce – vyrúb drevín, prekládka inžinierskych sietí a zbúranie niektorých existujúcich stavieb, napríklad starej kotolne.
Foto: TASR, František Iván
Na prelome septembra a októbra sa majú začať práce na výkope základovej jamy a tiež práce na takzvanej bezpečnostnej základni, teda tej časti nemocnice, ktorá bude určená pre vojakov, a jej výstavba sa bude realizovať v utajenom režime. „Reálna stavba, ak sa bude všetko dariť, by sa mohla začať koncom jari budúceho roka,“ priblížil Kaliňák. Dokončiť stavbu chce do konca roka 2026 a o niekoľko mesiacov nato by nemocnica mohla prijať prvých pacientov. Znamená to, že ministerstvo obrany chce svoju nemocnicu dokončiť skôr, než by mala byť postavená nemocnica v Martine, na ktorej sa pracuje už dávnejšie.
„Stanovený dátum je šibeničný, ale bez veľkých cieľov nepostavíte ani tie malé. Každý veľký projekt môže mať nejaké meškanie, ale cieľ si musíte vytýčiť, aby ste boli pod tlakom, a to vás nútilo robiť rýchle rozhodnutia, stavať v takzvaných vrstvách, aby jednotlivé procesy išli zároveň popri sebe,“ uviedol Kaliňák. Križko pre Pravdu vysvetlil, že v prípade ministerstva obrany sa mnohé veci dajú vybaviť rýchlejšie, lebo sa riešia v špeciálnom režime. „Napríklad rezort obrany má vlastný stavebný úrad a stavebné povolenie na nemocnicu vydá on. Rátame s tým, že ho dostaneme do konca tohto roka,“ vysvetlil šéf projektového tímu. Doplnil, že na výstavbe spolupracujú s prešovskou radnicou, aby stavebné práce čo najmenej zasiahli chod nemocnice, ale aj prepravu v meste.
Zaplatia z obranného rozpočtu
Odhadované náklady na výstavbu novej budovy vojenskej nemocnice predstavujú 459 miliónov eur bez DPH. Odborníci totiž vychádzali z cien, ktoré boli vysúťažené pre výstavbu nemocnice v Martine, a do konečnej sumy zarátali aj vývoj inflácie. Ďalších 88 miliónov eur má ísť na nákup zdravotníckej techniky. Celkovo má projekt stáť vyše 550 miliónov eur bez DPH.
Ako vysvetlil minister Kaliňák, stavba bude financovaná z rozpočtovej kapitoly rezortu obrany, najmä z tých dvoch percent HDP, ktoré sa Slovensko ako člen NATO zaviazalo ročné posielať na obranné opatrenia. „Táto nemocnica posilní východné krídlo NATO z pohľadu zdravotníckych kapacít a my tiež máme záujem o rozšírenie vojenského zdravotníctva. Týmto projektom sa zároveň snažíme prerozdeliť časť z tých dvoch percent práve na projekty civilno-vojenského rozhrania, ktoré máju dvojaké použitie, kde môžeme poskytnúť naše zdroje do používania civilným občanom,“ argumentoval Kaliňák. Pripúšťa tiež, že časť sumy sa dá zaplatiť z eurofondov, to však bude známe v neskorších fázach realizácie projektu.
Čítajte viac Kaliňák ruší spoluprácu s agentúrou NATO aj tendre. Letisko Sliač chce meniť po svojom
Dodávateľa stavebných prác bude rezort vyberať cez rokovacie konanie so zverejnením. Znamená to, že prípadným záujemcom poskytne všetky potrebné informácie o projekte a tí by mali na základe týchto podkladov rezortu predložiť cenové ponuky. Dôvodom pre takýto postup je to, že časť projektu má utajený status, a preto by nemali byť zverejnené všetky detaily výstavby. Tiež to pomôže vyhnúť sa časovému naťahovaniu verejného obstarávania, riadne verejné súťaže totiž priemerne trvajú okolo 500 dní. Križko považuje postup cez rokovacie konanie so zverejnením za najlepšiu možnosť, lebo všetci uchádzači budú mať k projektovej dokumentácii rovnaký prístup.
„Výstavbu v takomto rozsahu dokážu zrealizovať len veľké stavebné spoločnosti. Berieme do úvahy aj to, že momentálne sa pracuje na mnohých projektoch – pripravuje sa výstavba ďalších dvoch nemocníc v Martine a v Banskej Bystrici, diaľnice, závod Volvo, baterkáreň a tak ďalej. Uvidíme, kto má kapacity pre tento projekt a veríme, že koncom marca už vyberieme preň dodávateľa,“ povedal Križko.
Kaliňák k tomu doplnil, že nemocnicu budú stavať s dôrazom na kvalitu a dlhotrvajúcu životnosť. „Pre mňa je to dôležité. Dôkazom je práve nemocnica svätého Michala, kde ambulancie majú 10 rokov, ale vyzerajú ako nové. Možno ideme objednať niečo o euro drahšie, ale kvalitnejšie, a to ešte dlho vydrží,” zdôraznil minister obrany.
Čítajte viac Dolinková čelí ďalšej kritike. Nemocnica aj rezort kolaps kardiocentra popierajú: PS aj KDH avizujú mimoriadny výbor
Personálne problémy neočakávajú
Okrem toho, že by sa mala rozšíriť lôžková kapacita nemocnice, vzniknú na nej aj oddelenia či zdravotnícke služby, ktoré dnes v Prešove nie sú. Otázne tak je, či nemocnicu nehrozí deficit lekárov a sestier. Dnes poskytovanie zdravotnej starostlivosti na 29 oddeleniach a pracoviskách FNsP zabezpečuje 489 lekárov, 1 182 sestier a pôrodných asistentiek, 390 praktických sestier – asistentov, 18 farmaceutov, 291 zdravotníckych laborantov, sanitárov a iných zdravotníckych pracovníkov.
Podľa Kaliňáka aj Križka však personálna kríza novej vojenskej nemocnici nehrozí. Lekári majú podľa nich o nové zariadenie záujem, a tak sa neboja toho, že by mala nemocnica problém s pracovným personálom. „Chceme diskutovať so strednými a s vysokými školami, ktoré vzdelávajú vojenských lekárov a lekárov pre vojenské nemocnice,“ doplnil Kaliňák. Problém však by mal nastať pri sestrách, ktorých na Slovensku už dnes chýbajú tisíce. Ministerstvo obrany preto na projekte spolupracuje aj s ministerstvom školstva, s ktorým plánuje v horizonte najbližších rokov vypracovať spoločne riešenie.