„Ešte jedna poznámka k výhrade Európskej komisie, týkajúcej sa chýbajúcej možnosti preskúmania rozhodnutia generálneho prokurátora, vydaného v mimoriadnom opravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku (TP). Touto otázkou sa zaoberal a poskytol na ňu odpoveď Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom náleze z 21.06.2023, sp. zn. PL. ÚS 1/2022–270, v bodoch 171. a 172.,“ napísal Žilinka na sociálnej sieti a odcitoval Ústavný súd. Uviedol tieto dve citácie:
"Ak by zákonodarca právnou úpravou mimoriadneho opravného prostriedku pripustil preskúmanie rozhodnutia z mimoriadneho opravného konania ďalším opravným prostriedkom, došlo by k iterácii či reťazeniu opravných prostriedkov, čím by nebolo možné ad absurdum nikdy dosiahnuť stabilitu a nezmeniteľnosť rozhodnutí, a tým by bola hrubo porušená právna istota, ktorej ochranu napokon svojím návrhom sledujú aj navrhovatelia. Právna úprava trestného konania preto nepripúšťa preskúmanie rozhodnutia z mimoriadneho opravného konania, a to nielen v § 363 ods. 3 TP, ale ani v § 392 ods. 2 TP, podľa ktorého proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.“
„Neprípustnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu z mimoriadneho opravného konania pritom nepredstavuje zásah do práva na súdnu alebo inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práve naopak. Mimoriadnym opravným konaním sa sleduje náprava porušenia zákonnosti, čím sa poskytuje iná právna ochrana.“
Čítajte viac Žilinka Bruselu: Obavy eurokomisie vychádzajú z nepochopenia paragrafu 363