Dôvodom, pre ktorý chce Taraba niektoré kultúrne pamiatky vo vlastníctve štátu, je jeho slovami kauza z minulého roka. Matici slovenskej malo byť podľa jeho slov pred výstupom na hrad na pamiatku štúrovcov bránené vyviesť do areálu slovenskú vlajku. „Ešte pár hodín predtým nám magistrát avizoval, že nás tam s vlajkami Slovenskej republiky nepustí,“ opísal. Tarabu to vtedy rozhnevalo a zaviazal sa vrátiť Devín do rúk štátu.
Hlavné mesto SR Bratislava, ktoré je vlastníkom hradu (správca v liste vlastníctva uvedený nie je) celú situáciu opisuje inak. Primátor Bratislavy Matúš Vallo hovorí, že mesto matičiarom vtedy nič nezakazovalo, a jediné, na čom trvalo, bolo, aby platili rovnaké pravidlá pre všetkých. Hlavné mesto svoje stanovisko opieralo o bezpečnosť turistov, a teda, aby nevynášali do hradu „nadrozmerné predmety, vrátane vlajkových tyčí“ v čase návštevných hodín.
Vyvlastnenie Devína minister SNS už riešil aj s niektorými kolegami, ktorý to podľa neho považujú za dobrý nápad. Pravda oslovila zvyšné koaličné strany Smer a Hlas, či by návrh na vyvlastnenie podporili, do uzávierky nám neodpovedali.
Zoznam vyvlastnených pamiatok by sa pritom mohol rozšíriť o ďalšie zrúcaniny. Na ich energetickú obnovu by vedel nájsť Taraba peniaze priamo u seba v rezorte v Modernizačnom fonde.
Príkladom je Bratislavský hrad, Rusovce nespomína
Taraba si myslí, že na Slovensku existujú strategické kultúrne pamiatky, ktoré by mali byť v rukách štátu. Argumentuje tým, že ak by patrili republike, môže sa na ich údržbu a rozvoj nasmerovať viac finančných prostriedkov. Ako príklad spomenul Bratislavský hrad, ktorý kedysi vyhorel. V zlom stave je na Slovensku podľa neho mnoho pamiatok, o ktoré sa starajú samosprávy, no nemajú na ich udržiavanie dostatočne veľa peňazí.
„To je vec, ktorú si myslím, že naozaj máme dôvod posunúť na úroveň, že štát bude mať v týchto strategických kultúrnych pamiatkach 100-percentný majetkový vplyv,“ uviedol.
Na druhej strane je príklad kaštieľa v Rusovciach, ktorého vlastníkom je štát a správcom Úrad vlády. Kedysi honosné panské sídlo chcela vláda Roberta Fica (Smer) opravovať ešte v roku 2012. O rok neskôr vtedajší minister financií Peter Kažimír (Smer) predstavil návrh na zabezpečenie peňazí na tento účel. Napokon z toho nič nebolo. Všetko sa má zmeniť až po jedenástich rokoch. Štvrtá Ficova vláda koncom júna avizovala, že tento raz sa kaštieľ bude už naozaj rekonštruovať a po rokoch čakania spustila opravné práce.
Devínsky amfiteáter má byť ďalším dôkazom
Zrkadlom toho, ako samosprávny nezvládajú starostlivosť o pamiatky, keď im chýbajú investičné prostriedky, má byť aj starý devínsky amfiteáter z čias hitlerovského Nemecka, ktorý sa nachádza pod devínskym hradom. Podľa ministra je jeho stav „jedna hanba“. „Myslím si, že mesto dokázalo, že nemá dominantný záujem sa o tú pamiatku starať, a práve preto si myslím, že na týchto kultúrnych pamiatkach by mala byť oveľa väčšia investičná činnosť v záujme nás všetkých,“ uviedol.
Ak by niektoré pamiatky prešli do rúk štátu, zabránilo by to podľa Tarabu aj tomu, aby sa s nimi obchodovalo. „Viete, že tu existuje spoločnosť iného štátu, ktorá tu skupuje pamiatky,“ naznačil. Zrejme tým mal na mysli Maďarsko, ktoré cez firmu štátnej nadácie kupuje nehnuteľnosti na juhu Slovenska. V minulosti na to upozornil Korzár aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka.
Očakáva, že diskusia s mestom o vyvlastnení hradu bude náročná a myslí si, že bude tvrdiť, že sa o objekt príkladne stará. „Bol som sa pozrieť na ten starý amfiteáter. Nesúhlasím s týmto názorom. Ten areál je dosť významne zanedbaný. My všeobecne musíme otvoriť otázku zvýšenia kultúrnej identity aj na týchto kultúrnych pamiatkach,“ vyhlásil s tým, že inšpiráciu by sme mali hľadať vo Francúzsku či Nemecku, kde všade vejú zástavy a aspoň jedna je na stožiari.
Foto: Archív hl. mesta/Marek Velček
„Myslím si, že je to úplne normálne a nerozumiem úplne tomu, prečo by sa mesto chcelo tváriť, že štát so svojimi finančnými prostriedkami nevie do toho zainvestovať oveľa viac ako oni. To, že to po toľkých rokoch vyzerá tak, že ani ten starý amfiteáter tam nie je vybudovaný, tak úplne neviem v čom tá starostlivosť až tak vyzerá,“ vyjadril sa minister.
Je presvedčený, že štát má „nedozierne“ väčšie finančné možnosti ako samosprávy. Stojí si za tým, že riešenie by pomohlo mestám a obciam. Predstaviť si vie „model spolu-angažovanosti“, kedy by príjmy mali samosprávy, ale náklady by znášal štát.
Taraba sa nevie stotožniť ani s tým, ako dnes vyzerá miesto postrelenia Ľudovíta Štúra v Modre. Nedá sa naň podľa neho dostať a je neudržiavané. V budúcnosti by tam mal vyrásť pomník, aktuálne má byť už naň vyhlásená architektonická štúdia. „Verím, že to ohlásime počas rokovania vlády v Modre,“ vyhlásil s tým, že ide o exemplárny príklad toho, ako sa samosprávy nevedia starať o pamiatky.
Vymyslená epizóda, odkazuje Vallo
Odpoveď hlavného mesta na Tarabov návrh o vyvlastnení bola úplne jednoznačná – s návrhom nemôže v žiadnom prípade súhlasiť. Slovenská legislatíva podľa primátora Valla umožňuje vyvlastnenie iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. No aj to len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
„V prípade ohláseného úmyslu ministra životného prostredia Tarabu vyvlastniť hrad Devín, ktorý je v správe Mesta Bratislava, nie je splnené ani jedno kritérium z uvedených,“ skonštatoval primátor. Za verejný záujem sa podľa Valla nedá považovať ani „vymyslená epizóda s vlajkou na straníckom mítingu spred roka“.
Bratislavský primátor podotkol, že v prípade Devína, no aj priľahlého amfiteátru, Taraba „nevie, o čom hovorí“. Z úprav na hrade, ktoré vypichol, totiž vlani dokončili informačno-navigačný systém či haptické prvky pre nevidiacich a slabozrakých. Čo sa týka samotnej stavby, sanovali sa a staticky zabezpečovali hradné múry a rekonštruovali sa aj odkryté historické architektúry.
„Tieto práce predstavujú jedny z najvýznamnejších projektov na záchranu pôvodných hradných architektúr na hrade Devín za celé desaťročia. Do rekonštrukcie a údržby hradu hlavné mesto investovalo veľa peňazí a energie, pričom správnosť našich krokov a kvalitu poskytovaných služieb potvrdzuje aj neustále rastúca návštevnosť hradu, ktorá len v uplynulej sezóne atakovala hranicu 190-tisíc návštevníkov,“ reagoval Vallo.
Práve tieto aktivity podľa neho vyjadrujú skutočný vzťah k pamiatkam a nie neexistujúci problém s vlajkou. Navyše, Vallo už ministerstvo životného prostredia informoval aj o príprave projektu, aby sa v areáli osadiť vlajkosláva.
Amfiteáter dostali späť tento rok
Čo minister nedodal pri kritike amfiteátra je fakt, že objekt devínskeho amfiteátra získalo po roku 1989 do správy mestské múzeum, ktoré ho na dobu 99 rokov bezplatne prenajalo švédskej firme Seafly. Tá vlastní podľa portálu katastra nehnuteľností aj pozemok pod hradom, na ktorom stojí známy hotel. Hoci mala švédska spoločnosť amfiteáter opraviť, nestalo sa tak.
Zmluvu o prenájme neskôr v roku 1991 napadlo mestské zastupiteľstvo, čo vyústilo do dlhodobého súdneho sporu. Ako na svojich stránkach informuje Bratislavský samosprávny kraj, spor bránil akýmkoľvek rekonštrukčným prácam na čoraz viac zanedbávanom objekte. Spor urovnal po rokoch až Vallo. Mesto tak dostalo amfiteáter plne do svojich rúk až začiatkom tohto roka a avizovalo, že sa ho chystá revitalizovať.
Čítajte viac Dúhová vlajka so štátnym znakom? Taraba podal trestné oznámenie za hanobenie zástavy. Odborník: Taký trestný čin neexistuje
„Vo februári tohto roku sa nám po náročných rokovaniach podarilo podpísať dohodu o urovnaní, ktorú schválilo aj zastupiteľstvo. Mesto teda získalo objekt amfiteátra v tejto vzácnej lokalite späť a s bývalým nájomcom sa v rámci urovnania vysporiadalo predajom alebo prenájmom niekoľkých menších pozemkov,“ spresnil primátor.
Devínsky amfiteáter je objekt, ktorý začali stavať ešte počas hitlerovskej Tretej ríše, keď bol v roku 1938 Devín odčlenený od Československa a pripojený k Rakúsku. Miesto malo byť súčasťou nacistických plánov na výstavbu priestoru pre masové zhromaždenia v prírode, v rámci ktorých by sa šírili myšlienky nadradenosti nemeckého národa. Hľadisko malo kapacitu až 100-tisíc ľudí.
Ako uvádza Bratislavský kraj, predná stavba bola navrhnutá tak, aby pripomínala železničnú stanicu. Po druhej svetovej vojne sa začal amfiteáter využívať na podujatia so slovanským zameraním. Prvý Slovanský deň sa tam konal 5. júla 1945.
Foto: Zdroj: Archív mesta Bratislavy, Zbierka fotonegatívov a pozitívov, inv. č. 11416.
Po veľkej sláve dnes nie sú ani stopy. Amfiteáter chátra, je zarastený náletovou zeleňou a budova od Slovanského nábrežia, vrátane horného poschodia, je posiata miestami vulgárnymi grafitmi a hrdzou. Z dronových záberov sa zdá, že časť strechy je dokonca preliačená. Pozostatky miest pre 100-tisíc ľudí si možno len domyslieť pod vysokou trávou.
Pravda tiež zisťovala, či švédsky nájomca urobil za vyše 30 rokov aspoň nejaké úpravy. Odpoveď? V areáli sa nepohlo ani prstom. „Nájomca sa v nájomnej zmluve zaviazal, že priestory zrekonštruuje a budú využívané ako reštaurácia, manažérska škola a amfiteáter. Je všeobecne známe, ako táto stavba vyzerá. Roky sa tam však nič nedialo a tento významný priestor s historickou a kultúrnou hodnotou chátral,“ vysvetlil hovorca mesta Peter Bubla.
Medzi obyvateľmi Bratislavy sa istý čas tradovalo, že v priestoroch kedysi prebiehali cvičenia ozbrojených zložiek, na čo sme sa pýtali aj magistrát. „O tomto nemáme vedomosť,“ odpovedal hovorca.
Vzhľadom na krátky čas, od kedy je amfiteáter znova v majetku mesta, v areál realizovali len nevyhnutné práce – vyčistili ho od náletových drevín a objekt zadebnili. „Zároveň sme si nechali na nevyhnutné úpravy na objekte vypracovať cenovú ponuku, konkrétne na: i) likvidáciu a odpratanie odpadov z priestorov/okolia a ii) opravu strechy a zadebnenie orchestriska na objekte,“ priblížil Bubla s tým, že spustili už aj procesy, ktoré súvisia s ďalším využitím amfiteátra.
Čítajte viac Tatry sa zmenia: Taraba prišiel s plánom, ako ich obnoviť. Riešením má byť parkovací dom aj lesná škôlka. Ochranár varuje pred ťažbou
„Rozpracovaných je viacero možností, či už napríklad poskytnutie objektu na tzv. koncesiu externému subjektu na základe súťaže, ktorý dokáže brať do úvahy nielen ikonickú lokalitu a citlivosť narábania s verejným majetkom s prihliadnutím na jeho pamiatkovú ochranu, ale najmä verejný záujem,“ ozrejmil bratislavský hovorca.
Druhou možnosťou je zapojiť objekt do širšieho historicko-urbanistického kontextu hradu Devín, ktorý spravuje organizácia Múzeum mesta Bratislavy. „Dôležité je, že tento objekt zostane v rukách mesta,“ dodal.
Počmáraná budova pod hradným bralom, okolo ktorej denne prejdú stovky ľudí, dostala pred pár rokmi aspoň kozmetický zásah. Bratislavská organizácia cestovného ruchu Bratislava Tourist Board ju provizórne prekryla veľkorozmernou plachtou, ktorá kopíruje architektonické prvky pôvodnej budovy.
Čítajte aj Nebezpečný Devín. Zatvárali ho za fašistov i za komunistov