Policajti, dozorcovia, vojaci, železniční policajti a tiež príslušníci Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu najbližšie mesiace ešte prilepšenie na účtoch neuvidia. Stabilizačný a náborový príspevok a tiež príspevok na bývanie má platiť až od januára 2025.
- Príspevok na bývanie: 200 eur
- Náborový príspevok: 5000 eur
- Stabilizačný príspevok: 5000 eur
Trojlístok ministrov – obrany, vnútra a spravodlivosti – predstavil vo štvrtok podľa ich slov maximum, čo sa vzhľadom na stav verejných financií dá dosiahnuť. Koncepčný materiál, ktorý má zlepšiť podmienky odmeňovania ozbrojených zložiek predložili už do medzirezortného pripomienkového konania. Novelizovaná legislatívna by mohla nadobudnúť účinnosť na jeseň tohto roka.
Opatrenia budú zapracované v pripravovanej novele zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (PZ), Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) a Železničnej polície. Obdobne tomu má byť aj vo vzťahu k Ozbrojeným silám a zákonu o štátnej službe profesionálnych vojakov.
Čítajte viac Podstav a nízke platy. Šutaj Eštok zatiaľ nenaplnil „slovo chlapa“, podľa odborárov hrozí odchod tisícov policajtov. Čo žiadajú?Nováčikovia a služobne najstarší
„Tento krok je nevyhnutný pre stabilizáciu našich ozbrojených zborov, nevynímajúc príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže,“ skonštatoval minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) s tým, že vyliečiť krízu má trio opatrení.
Prvým je príspevok na bývanie vo výške 200 eur, druhým stabilizačný príspevok vo výške 5000 eur a tretím náborový príspevok v sume 5000 eur.
„Stabilizačné“ sa však nedotkne všetkých. Vyplácať ho budú len tým príslušníkom ZVJS, ktorí sú v štátnej službe aspoň 20 rokov a budú v nej pokračovať minimálne ďalšie tri. Podobná metodika bude aj pri nováčikoch. Päťtisíc eur majú dostať len vtedy, ak odrobia v zbore minimálne päť rokov.
Aktuálne je podľa ministra Suska súčasťou ZVJS 4700 príslušníkov a do plánovaného stavu chýba asi tristo. Stabilizačný príspevok sa podľa neho týka približne tisíc príslušníkov, ktorí majú nárok na výsluhový dôchodok.
Odísť môžu stovky až tisíce policajtov
Kým dozorcov chýba tristo, v Policajnom zbore je kríza podstatne výraznejšia. Aktuálne v ňom podľa informácií ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) slúži 19 729 a chýba 2872, najviac na oddelení v Dunajskej Strede. Deklaroval, že rovnaké finančné opatrenia ako u dozorcov, dostanú aj policajti. Nezabudol podotknúť, že peniaze nebolo vôbec jednoduché vyrokovať, no v čase kedy Policajný zbor čelí odchodu policajtov, ktorí už majú nárok na výsluhový dôchodok, potrebovali situáciu zastabilizovať.
„Všetci policajti, ktorí už dnes majú odslúžených v praxi 20 a viac rokov, môžu požiadať – v prípade, ak sa zaviažu, že budú slúžiť ešte ďalšie tri roky – o to, aby im bol vyplatený jednorazový stabilizačný príspevok vo výške 5000 eur. Rovnako sme sa dohodli, že od budúceho roka sa zvýši všetkým policajtom v priemere o 200 eur príspevok na bývanie,“ priblížil predseda Hlasu.
Nielen zastabilizovať, ale aj zatraktívniť prácu v zbore má 5000-eurový náborový príspevok pre každého policajta, ktorý vstúpi do zboru a zaviaže sa slúžiť minimálne päť rokov.
Suma príspevku na bývanie bude podľa Šutaja Eštoka vyššia pre tých policajtov v základných útvaroch, kde majú najnižšie platy. „Od 1. januára ide iba na Policajný zbor 68 miliónov eur na v priemere 200-eurový príplatok na bývanie pre každého jedného policajta,“ ozrejmil.
U hasičov nie je podľa šéfa rezortu vnútra situácia až taká fatálna ako u policajtov. Najkritickejšie je to s personálnymi kapacitami v Bratislave a Trnave, na východe je situácia stabilizovaná. „Po zastabilizovaní v Policajnom zbore, sa ideme baviť aj s hasičmi aj so záchranármi,“ prisľúbil.
Porovnanie príchodov a odchodov do Policajného zboru 2010 – 2024
rok | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 |
---|---|---|---|---|---|
prijatie | 1492 | 826 | 985 | 1204 | 617 |
skončenie | 1738 | 1264 | 600 | 524 | 694 |
rozdiel | –246 | –438 | 385 | 680 | –77 |
rok | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 |
prijatie | 804 | 900 | 782 | 632 | 741 |
skončenie | 953 | 1149 | 828 | 677 | 741 |
rozdiel | –149 | –249 | –46 | –45 | 0 |
rok | 2020 | 2021 | 2022 | 2023 | 2024* |
prijatie | 819 | 887 | 784 | 743 | 276 |
skončenie | 1473 | 1385 | 928 | 1288 | 492 |
rozdiel | –654 | –498 | –144 | –545 | –216 |
* stav do 31. mája 2024
Zdroj: OZP SR
Podľa informácií, ktoré Pravde poskytol pred časom predseda Odborového zväzu polície Pavol Paračka, od januára do konca mája ukončilo služobný pomer 492 policajtov a hrozí odchod ďalších stoviek až tisícok. Na to, aby zbor mohol plniť všetky úlohy, ktoré mu zo zákona vyplývajú, by v ňom malo slúžiť až 22 601 policajtov.
„Podľa našich informácií má splnený nárok na odchod do výsluhového dôchodku až do 5 000 príslušníkov PZ a máme relevantné informácie z našich základných organizácií o zvýšenom počte policajtov, ktorí zamýšľajú ukončiť služobný pomer ešte v roku 2024,“ uviedol Paračka pre Pravdu koncom júna. Odchod dvoch tisícok príslušníkov by už podľa neho vážne ohrozil chod polície.
Časť zboru si Šutaj Eštok mohol pohnevať aj meškajúcimi platbami s odchodným. Nevyplatili im ho totiž do šiestich mesiacov. „Bol to technický problém, pretože neboli nadimenzované finančné zdroje, nakoľko rozpočet sa zostavoval na konci roka,“ vysvetľoval situáciu minister. Podotkol, že ak by boli predčasné parlamentné voľby skôr ako v septembri, bolo by podstatne ľahšie zostaviť rozpočet a s peniazmi by sa rátalo.
Odbory z ostrej rétoriky upustili
Minister je pripravený na to, že s opatreniami určite nebudú spokojní všetci policajti a ani všetci odborári. Niektorí majú podľa neho totiž dojem, že „štátna kasa je asi nafukovacia“. Odbory adresovali v júni šéfovi rezortu pomerne ostrý otvorený list, kde kritizovali nielen platové, ale aj materiálne podmienky policajtov. Šutaja Eštoka v ňom vyzvali, aby sa nečinne nedíval na decimovanie zboru, podlomené zdravie policajtov, rozpadávajúce sa rodiny či rozbité stoly.
Po pár týždňoch už boli odbory zmierlivejšie. Po stretnutí s ministrom informovali, že sa dohodli na spoločnej pozícii pre rokovanie vlády s tým, že Šutaj Eštok sa v plnom rozsahu stotožňuje s ich požiadavkami na zastabilizovanie zboru formou navýšenia miezd.
„Na stole je viacero variant, ktoré možno aplikovať s cieľom zastabilizovania PZ. Hlavným a najúčinnejším variantom možnej okamžitej stabilizácie PZ, stále zostáva spoločný Koncepčný materiál ministerstva spravodlivosti, vnútra a obrany,“ informovali odborári 9. júla.
Diplomatickejší jazyk zvolili aj po štvrtkovom predstavení opatrení. Odborári reagovali, že prezentované výsledky rokovaní medzi ministerstvami rešpektujú, avšak nie sú dohodou s odborovým zväzom.
„Naše rokovania so sociálnym partnerom – ministerstvom vnútra, stále nie sú ukončené a pokračujú ďalej. Zverejnené opatrenia z nášho pohľadu síce obsahujú motivačné prvky, no neriešia vážnu situáciu, pred ktorou Policajný zbor stojí vo vzťahu k personálnemu stabilizovaniu a vyššiemu finančnému ohodnoteniu všetkých príslušníkov PZ ešte tento rok,“ priblížili. Kým budú rokovania pokračovať, viac sa k nim verejne vyjadrovať nebudú. Nereagovali ani na otázky Pravdy.
Redakcia oslovila aj odborárov Hasičského a záchranného zboru a takisto aj Odborový zväz Zboru väzenskej a justičnej stráže. Do uzávierky na naše otázky, o tom či predstavené zmeny odzrkadľujú ich požiadavky, a koľkých zamestnancov sa dotknú, nedopovedali.
Do konca roka? To nevychádza
Šutaj Eštok v ta3 v júni povedal, že je potrebné konsolidovať verejné financie na úrovni 1,5 miliardy eur, no garantuje, že policajti si prilepšia. „A potom tu máte požiadavku, ktorú ja presadím, a garantujem vám, že budem za tých policajtov boxovať, aby sme im tento rok tie platy v nejakej forme zvýšili. Na to dávam svoju hlavu ako predseda koaličnej strany,“ vyhlásil vtedy k zvyšovaniu policajných platov.
Spôsob odmeňovania kritizovali aj opozičné strany. SaS ho označila za výsmech policajtom. Strana pripomenula, že minister vnútra nedávno ponúkol svoju hlavu v prípade, ak policajtom tento rok nezvýšia platy. „Strana Sloboda a Solidarita (SaS) sa preto oprávnene pýta, kto bude novým ministrom vnútra, keďže navrhovaný príspevok považuje za výsmech do tváre policajtom aj príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže,“ reagovala.
SaS na čele s Branislavom Gröhlingom návrhu vytkla, že sa dotkne len niektorých policajtov. „Keď rozpočítame 5 000 eur na 23 rokov, ktoré musia policajti odslúžiť, aby mali na príspevok nárok, znamená to, že sa im mesačne zvýši plat približne o 20 eur,“ reagoval predseda saskárov.
Poslancovi Jurajovi Krúpovi (SaS) Šutajov Eštokov návrh dokonca pripomína „Matovičovu atómofku“ z novembra 2022, keď predseda hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) Igor Matovič navrhoval pre zdravotníkov jednorazový príspevok vo výške 5000 eur.
Stabilizačný príspevok „nič nevyrieši“ ani podľa bývalého šéfa Policajného zboru a poslanca Progresívneho Slovenska Jaroslava Spišiaka. Matematicky ide podľa neho len o kozmetické mesačné zvýšenie platov. Ministrovi vytkol, že pri zameraní sa na nováčikov a služobne najstarších policajtov vynechal najproduktívnejších policajtov, ktorí držia zbor pohromade.
„Nikdy som nebol zástancom celoplošného zvyšovania platov. Najviac malo byť pridané tým, ktorí si svoje poslanie vykonávajú čestne a svedomito. Lenže mnohých z nich sa minister rozhodol degradovať z dôvodu politických čistiek. Nech sa potom nečuduje, keď v zbore prevláda chaos. Svojím posledným rozhodnutím prehliada väčšinu policajtov, ktorí tak ostali uviaznutí v systéme…,“ skonštatoval Spišiak.
Dozorca: Nelogické a nesystémové riešenie
Reakciu na avizované opatrenia sa nám pod podmienkou anonymity podarilo získať od príslušníka ZVJS, ktorý pracuje v Ilave a v zbore odslúžil 15 rokov. Pýta sa, prečo otec dvoch detí nemá nárok na 5000-eurový stabilizačný príspevok, ale príslušník, ktorý má 20-ročnú prax a bude pre ZVJS určite pracovať aj zvyšných päť rokov, áno. Opatrenie považuje za nelogické a nesystémové riešenie.
„Nepridával by som nezmyselné bonusy, ale išiel by som do navýšenia základných služobných platov príslušníkov a odmien podľa odrobených rokov. Ale nie jednorazovo päťtisíc,“ skonštatoval s tým, že ide podľa neho o populistické riešenie nasmerované pre časť zboru, ktorá fandí súčasnej vládnej garnitúre.
Za efektnejšie by tiež považoval, ak by sa navýšil rizikový príplatok nie pre tých zamestnancov, ktorí pracujú v kanceláriách, ale pre tých, ktorých sa napríklad dostávajú do kontaktu s väzňami alebo pre tých, ktorí pracujú na vstupoch do budov súdov.
Z predstavených zmien bude mať dozorca z Ilavy, ktorý s nami komunikoval, nárok akurát na príspevok vo výške 200 eur. Ako však podotkol, nebude sa mu rátať do priemeru pre výsluhový dôchodok, čo považuje za defekt. Navyše si myslí, že o navrhované príspevky môžu príslušníci kedykoľvek prísť. Požiadavky odborárov považuje vzhľadom na nedostatok peňazí v štátnej kase za príliš prehnané.
Chýba štyritisíc vojakov
Podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) chýba Ozbrojeným silám popri aktuálnych 14-tisíc vojakoch 4000 nových príslušníkov. Do roku 2035 budú musieť k aktuálnemu počtu nabrať až o sedemtisíc vojakov viac, aby ich bolo 21-tisíc.
Záujem o prácu v ozbrojených silách podľa Kaliňáka je, čo má dokazovať aj budúca prísaha 600-členného celku kadetov počas augustových osláv Slovenského národného povstania. „Je to najväčšia prísaha za posledné roky,“ uviedol.
Problém v nábore je sčasti aj to, že veľa záujemcov neprejde buď psychologickými, alebo fyzickými testami. Aj preto plánujú analyzovať na čom adepti zlyhávajú.
Za ministerstvo obrany Kaliňák poukázal na to, že v prípade odmeňovania príslušníkov Ozbrojených síl SR sú viaceré špecifiká. Novelou sa má preto meniť zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý má obsahovať viacero zmien finančného charakteru alebo nefinančných benefitov.
„Všetky tieto opatrenia v celom súbore prispejú k tomu, aby tí, ktorí už majú svoje roky odslúžené (…), boli ešte pripravení niekoľko rokov odovzdávať skúsenosti mladým,“ zhrnul.