Slávnosť na počesť otvorenia letných olympijských hier v Paríži patrila predovšetkým športovcom z jednotlivých krajín celého sveta. Kým sa na plavidle po parížskej rieke Seina preplavila posledná krajina, Francúzi naservírovali divákom pestrý štvorhodinový program s prierezom francúzskej histórie a kultúry v podaní domácich aj zahraničných interpretov.
Spojenie športu, kultúry a vedy
Vlny komentárov rozprúdilo až umelecké predstavenie tzv. drag queens zoskupené okolo dídžejky s korunkou na hlave spojené s módnou prehliadkou a takmer nahý spevák, ktorý napodobňoval boha vína Dionýza. Interpretovali si ho totiž ako zobrazenie Poslednej večere od Leonarda da Vinciho, jeden z najdominantnejších symbolov kresťanstva.
Kým pre Francúzov išlo o bežné predstavenie, ktoré má priestor aj v komerčnom televíznom vysielaní, u nás pohoršilo politikov a rozhnevalo aj predstaviteľov katolíckej cirkvi vo Vatikáne. Organizátori sa medzičasom ospravedlnili cirkvi a všetkým kresťanským skupinám, ktorých sa vystúpenie evokujúce obraz Poslednej večere dotklo. Odmietli, že by scéna s drag queens a bohom vína mala byť paralelou k da Vinciho Poslednej večeri. Ako uviedol umelecký šéf ceremoniálu Thomas Jelly, jeho zámerom bolo osláviť diverzitu a vzdať hold hodovaniu a francúzskej gastronómii.
Odborník na marketing a komunikáciu Róbert Slovák považuje olympijské hry za oslavu rôznorodosti. Ako uviedol pre Pravdu, ich pôvodná podoba prezentovala okrem športu aj prácu vedcov či umelcov, keďže vznikli v znamení kalokagatie, teda starogréckeho ideálu dokonalosti, ideálu harmónie telesnej i duševnej krásy a dobra.
V úvode hier mu chýbali práve zástupcovia vedy. „Dnes je to iba o športe, umelcom sa venuje aspoň otvárací ceremoniál, vedci sa z Olympijských hier vytratili úplne. Každá krajina, v ktorej sa hry konajú, sa ich snaží využiť na sebaprezentáciu, Francúzi stavili na svoju otvorenosť a toleranciu, mám však pocit, že zbytočne prestrelili opačným smerom a dotkli sa tak citov niektorých veriacich, hoci neúmyselne,“ zhodnotil pre Pravdu. Ako dobré naplnenie ďalšieho z ideálov hier – férovosti a rešpektu – vníma krok organizátorov, ktorí sa za niektoré provokatívne využitie symbolov ospravedlnili.
Minister odmietol zastúpiť Slovensko
Ostrú kritiku previedol do činov minister životného prostredia Taraba, ktorý úvodný program označil za „odpudivý symbol úchylnej dekadencie“, a uviedol, že organizátori olympiády pripravili svetu „odporné predstavenie plné LGBTI+ ideológie a urážok symbolov kresťanstva“. Hoci mal Slovensko zastupovať na záverečnom ceremoniáli, po piatku si to rozmyslel a do Paríža nepôjde.
Nespokojnosť s parížskym úvodom olympiády zaznievala aj z najsilnejšej koaličnej strany Smer. Podľa poslankyne Zuzany Plevíkovej sme boli po štyroch rokoch svedkami toho, ako ďaleko dokáže spoločnosť klesnúť. „To, čo sa tam predviedlo, je znázornenie celosvetového úpadku, ktorý sa na nás zjavne nezadržateľne valí. Transrodoví ľudia, teda muži, ktorí sa prezliekajú za ženy, dostali obrovský priestor a znehodnotili kresťanskú kultúru – naše vlastné hodnoty. Zmaľovaní a nevkusne oblečení znázorňovali poslednú večeru a Ježiša Krista spolu s jeho učeníkmi,“ reagovala poslankyňa.
Foto: SITA/AP/Andrew Medichini
K Plevíkovej sa pridal aj poslanec Smeru Dušan Jarjabek. Ešte nikdy v histórii olympijských hier nebola podľa neho časť občanov našej Zeme po ceremoniáli urazená a znechutená. „Teraz prvý raz je. A to s myšlienkou olympijských hier určite nekorešponduje. Preto ten parížsky úvodný ceremoniál bol omyl. A preto vôbec nie je dôležité to, že sa niekomu páčil. Oveľa dôležitejšie je to, prečo sa mnohým nepáčil,“ reagoval.
V programe si našlo „svoje“ aj opozičné KDH. V porovnaní s koaličníkmi zvolilo výrazne diplomatickejší slovník a vyzdvihlo symboliku olympijských hier v podobe priateľstva medzi národmi, fair play a rovnocenného prijatia každého s výnimkou vojnových agresorov. Pod piatimi kruhmi by sa podľa predsedu strany Milana Majerského mal teda každý cítiť doma – či už sú to židia, ateisti alebo hinduisti. Niektoré prvky podujatia však do tejto predstavy nezapadali. Majerský reagoval, že v Paríži prekročili dobrý vkus a takisto mu prekážalo zosmiešňovanie poslednej večere, hoci sa nad metropolou vznášalo obrie srdce.
„Ale mnohí si kladú otázku: Budeme musieť čakať ďalších 100 rokov, aby francúzske srdce prijalo aj kresťanov? Aby nemuseli čeliť posmechu, akého sa im dostalo od drag queens parodujúcich Poslednú večeru Ježiša Krista od Leonarda da Vinciho? Veľkolepé scény plné krásnej symboliky histórie Francúzska, spájania mladej a staršej generácie a napokon, úžasná Céline Dion počas otváracieho ceremoniálu boli uchvacujúce, ale, bohužiaľ, v niektorých scénach organizátori išli cez čiaru,“ reagoval poslanec. Z koaličného Hlasu negatívne ohlasy nezaznievali. Bývalý aj súčasný predseda strany nateraz zastupujú Slovensko v Paríži.
Politici v minulosti zneužívali olympiádu
Špecialista na hudobnú kultúru a šport Juraj Čurný vyzdvihol celkovú koncepciu ceremoniálu, ktorý nebol zavretý na jednom štadióne. Potvrdilo sa podľa neho, že udalosť môže byť súčasťou významnej časti olympijského mesta, ktorým je krásny Paríž. „Historických, športových i spoločensko-umeleckých motívov a odkazov tam bolo niekoľko desiatok. Mne sa páčilo, že ich poňali s francúzskym šarmom, ktorý čokoľvek odmieta brať ,urazenecky‘ vážne,“ uviedol pre Pravdu.
Nudné alebo slabé miesta na úvodnom ceremoniáli Čurný nevnímal. Hudobnými vrcholmi večera boli podľa neho vystúpenia metalovej kapely Gojira a tiež francúzska štátna hymna Marseillaisa v podaní speváčky Axelle Saint-Cirelovej pôvodom z francúzskeho zámorského územia v Karibiku – Guadeloupe. Vyzdvihol aj skladbu Imagine v podaní Juliette Armanetovej pôvodne od Johna Lennona či záverečné vystúpenie Celine Dion.
Byť vykladačom zámerov tvorivého tímu si netrúfa, no ocenil pestrosť a množstvo rôznych podnetov, neraz aj provokatívnych. „Normálne som mal chuť siahnuť po obľúbených knihách z mladosti od Vojtecha Zamarovského – Bohovia a hrdinovia antických bájí a Vzkriesenie Olympie. Koniec koncov Dionýzos bol gréckym bohom a sídlil spolu s ostatnými na Olympe,“ priblížil Čurný.
Pohoršenie vyvolala aj francúzska dídžejka a LGBTI+ aktivistka Barbara Butchová s korunkou na hlave. Práve okolo nej boli počas ceremoniálu zhromaždené drag queens. Publikum jej pripisovala postavu Ježiša Krista s korunou.
„Nehľadal som za tým žiadnu symboliku – a určite som v nej neidentifikoval ponášku na Ježiša Krista, resp. urážku jeho či ,celého kresťanstva'. Ten ceremoniál nebol iba o francúzskych dejinách, čo sa týka celého príbehu olympijského ohňa, nádherne prepojil skvelé osobnosti svetového športu, generácie, národnosti, slávny odkaz aj symboliku, že každý – aj storočný olympionik na invalidnom vozíku či parašportovci – môže byť súčasťou olympijskej myšlienky,“ zhrnul.
Slovák označil za prehnané reakcie niektorých ľudí, ktorí v súvislosti s otváracím ceremoniálom hovorili o satanistickom evente. V prípade niektorých politikov ide zase podľa neho o zneužívanie témy na prekrytie svojej neschopnosti.
„Olympiáda bola často zneužívaná politikmi, hitlerovské Nemecko ju zneužilo na propagandu, podobne aj Rusko pred pár rokmi. Je smutné, že pôvodná antická olympiáda bola dôvodom na zastavenie vojen a využívala sa aj na mierové dohody, kým novodobé olympiády boli kvôli vojnám rušené a zneužívajú sa na vytváranie konfliktov medzi ľuďmi,“ uviedol expert.
Čurný hovorí, že nárok hodnotiť má každý, aj politici, a to, ako sa ktokoľvek prezentuje, je o jeho preferenciách a pohľadoch na svet. „Mňa ako (tiež) kresťana nič ani nepohoršilo, ani neurazilo. Módna prehliadka v Paríži (meste módy) a performance francúzskych komikov v meste, ktorého symbolom je aj Moulin Rouge, už vôbec nie. Navyše nikdy som nemal ambíciu moje hodnotenie či pohľad vydávať za pohľad národa, náboženstva či iného kolektívu, maskovaného napríklad termínmi typu ,každý normálny človek',“ uviedol pre Pravdu.
Podľa Čurného je na preferencii každého, čo je pre neho za čiarou a vyhovieť každému je v zásade nemožné. „Prihováram sa však za to, že ak už niekto sa pokúša hodnotiť úvodný ceremoniál, aby si ho (minimálne) pozrel celý a nesnažil sa o hodnotenie len na základe selektívne vybraných a ,vhodne' orezaných fotiek s podsunutým ,nahnevaným' komentárom. Obvykle sa prejavuje zaujímavý typ nepriamej úmery – čím menej je z ceremoniálu naozaj videné, tým bohorovnejšie komentáre,“ podotkol.