Roky zanedbávaný problém s kapacitami lekárov nabral prudký spád vo všetkých smeroch. Po skrátení ordinačných hodín detských pohotovostí upozorňovali viaceré nemocnice na Slovensku na nápor detí na urgentných príjmoch. Situácia, ako inak, vznikla v dôsledku nedostatku pediatrov. O 1,1 milióna detí sa totiž stará asi 930 detských lekárov, ktorých vekový priemer je 60 rokov. V systéme ich chýba zhruba 250. Ďaleko od optima má však aj situácia so všeobecnými lekármi pre dospelých.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božík hovorí, že v ich prípade je to ešte alarmujúcejšie ako u pediatrov. Varovne zdvihnutým prstom sú dáta, ktoré hovoria, že na Slovensku chýba až 470 lekárov pre dospelých. „Čo je horšie, máme už viac ako 280-tisíc občanov Slovenskej republiky, ktorí nemajú svojho všeobecného lekára. To znamená, že tá situácia je dnes na úrovni zhruba piatich percent populácie občanov štátu a tento stav sa zhoršuje,“ uviedol v pondelok na tlačovke.
Nedostatok „obvoďákov“ pocítia samotní pacienti, no aj štátny rozpočet. Zdravotnícky analytik Martin Smatana situáciu vysvetlil na príklade z Veľkej Británie, kde všeobecných lekárov označujú za tzv. gatekeepers (strážcovia brány, pozn. red.). Ich úlohou je „strážiť“ zdravotnícky systém a držať pacientov v čom najlepšom stave cez preventívne vyšetrenia, včasnú starostlivosť a holistický prístup k ich problémom.
„Vďaka tomuto sa vie ušetriť výrazná suma z verejných prostriedkov, lebo pacienti zbytočne nečerpajú drahšiu špecializovanú alebo ústavnú starostlivosť, a zároveň sa často darí lepšie a skoršie zachytiť nástup rozličných ochorení. Logicky, ak máme takýto výrazný nedostatok všeobecných lekárov, tak táto funkcia ,stráženia brán‘ nefunguje,“ uviedol pre Pravdu. To následne podľa neho predražuje a preťažuje ďalšiu starostlivosť, ktorú čerpá zbytočne veľa pacientov a v oveľa horšom zdravotnom stave, ako by mohli byť, keby bol k dispozícii dostatočný počet lekárov prvého kontaktu.
Priemerný vek majú 70 rokov
Podobne ako u pediatrov, je aj generácia všeobecných lekárov prestarnutá. Viacerí z nich sú vo veku nad 70 rokov. „Aktuálny stav je alarmujúci o to viac, že 41 percent všeobecných lekárov pre dospelých a 47 percent všeobecných lekárov pre deti a dorast je v dôchodkovom veku,“ uviedol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Mnohí všeobecní lekári sú už takí vyčerpaní, že často končia svoju prax, aj keď nemajú za seba náhradu, čo je vidno najmä v odľahlých regiónoch. Problém nepredstavuje len absencia lekárov v menších obciach, presúva sa už aj do miest. Ak zanikne ambulancia na dedine, pacienti hľadajú náhradu za všeobecného lekára v najbližšom meste. Neraz sa stáva, že voľné miesto nemá už ani mestský lekár. Cestovať tak musia aj cez tri okresy, kým nájdu lekára, ktorých ich u seba zaeviduje. Problém s nedostatkom podľa Božíka často padá na plecia samospráv. Ľudia sa totiž neobrátia ani na kraj, ani na ministerstvo, ale kritiku znesú na starostov a primátorov.
Lekári vo veku, keď by už mali oddychovať v penzii, nemajú podľa šéfa ZMOS-u takú vysokú mieru vitality, aby mohli zvyšovať počet pacientov, ktorý z roka na rok narastá.
„Potom sa stane jednoduchá vec. V obci alebo v meste zanikne ambulancia a hľadá sa náhradný lekár. Ak sa nenájde, tak karty odchádzajú na vyšší územný celok a takíto pacienti už nemajú svojho všeobecného lekára,“ pokračoval. Dôsledkom potom býva, že tí, ktorí prišli o lekára vo svojej obci, nemôžu ísť na preventívnu prehliadku, alebo svoj zdravotný problém riešia návštevou urgentu v nemocnici, alebo volajú rýchlu zdravotnícku alebo lekársku pomoc.
Podobne ako pediatri žiadali o skrátenie ordinačných hodín na ambulantných pohotovostných službách (APS) aj lekári dospelých. Už vlani. Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) aktuálny systém označila za neudržateľný. Ministerstvo sa v argumentácii podľa spoločnosti totiž odvoláva na analýzu z čias pandémie.
„Zároveň sme v nej nenašli odpovede na efektívnosť a medicínsky zmysel APS do 22.00 hodiny, a to predovšetkým na miestach, kde je málo všeobecných lekárov v okrese, ktorí sa musia do vyčerpania striedať aj každý piaty deň službách, a zároveň nemajú k dispozícii v službe laboratórium, RTG ani možnosť konzultácie,“ uvádza SVLS na svojom webe.
Čítajte viac Štát presunul problém z pediatrie do nemocníc. Z urgentov hlásia nápor detí. Personál je vyčerpaný, hovorí primár
Bez lekára môže byť až 2,5 milióna ľudí
Najväčšie problémy s nedostatkom všeobecných lekárov sú v Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Slovensko však nie je jediné, komu chýbajú lekári. Ich nedostatok evidujú naprieč celou Európou. ZMOS podľa Božíka preto vníma, že v tejto chvíli by nepostačilo ani mávnutie „čarovného prútika“.
„Uvedomujeme si, že nie je možné povedať, že situácia sa dá zmeniť z mesiaca na mesiac alebo z roka na rok,“ skonštatoval. ZMOS a Združenie všeobecných lekárov pre dospelých si však vedia predstaviť niekoľko riešení, ktoré by prispeli k tomu, aby v obciach ordinovali mladí lekári s atestáciami. Napríklad aj formou zabezpečenia podmienok na bývanie. Motivovať absolventov sa snažia aj samotné kraje, napríklad vo forme štipendií.
Smatana hovorí, že súčasná situácia nemá z mnohým dôvodov ľahké „win-win“ riešenia. Počnúc celkovým počtom chýbajúcich lekárov v celom zdravotníckom sektore, ktorý je až tritisíc, až po to, že zdravotníctvo bolo dlhé roky na okraji záujmu politikov a nie je v očiach mnohých vnímané ako „sexy“ téma pre voličov.
„Viaceré opatrenia, ktoré „robia“ túto špecializáciu atraktívnejšou, ako napríklad rozšírenie preskripčných obmedzení či postupný presun kompetencií síce ministerstvo postupne spúšťa, ale nejde o také zmeny, ktoré by vyriešili tento výrazný podstav. Väčšina výrazných zmien, ktoré by mohli výraznejšie prispieť k záujmu o všeobecné lekárstvo vyžaduje totiž viacero rokov príprav a implementácie a aj preto sú podľa stratégie plánovaných zmien v horizonte do konca roka 2030. Ministerstvo síce na nich robí, ale ich dopad tak rýchlo neuvidíme,“ skonštatoval.
Šéf ZMOS-u zdôraznil, že situácia tak u pediatrov, ako aj u všeobecných lekárov, veľmi vážna. „Ak sa riešiť nebude, tak nám hrozí, že do piatich, respektíve najneskôr desiatich rokov, to už nebude 280-tisíc obyvateľov, ale minimálne 2,5 milióna. To už je obrovský problém pre systém zdravotníctva,“ zdôraznil šéf ZMOS-u.
Analytik Smatana sa obáva, že sme ešte len pred tým najhorším, a to preto, že väčšinu krokov, ktoré ministerstvo postupne implementuje, pacienti pocítia až o niekoľko rokov. „Implementácia opatrení sa však dá určite urýchliť, čo bude vyžadovať ľudské a finančné kapacity, ktoré vie dať len ministerstvo zdravotníctva,“ podotkol.
Kanibalizácia zariadení
Nedostatok lekárov sa prejavuje aj „vykrádaním“ personálu. Podľa Božíka existujú prípady, keď kraj motivoval lekára, aby opustil prácu v nemocnici a šiel robiť do ambulancie. Oddelenie, ktoré opustil, však museli potom uzatvoriť. „To znamená, že dochádza ku kanibalizácii medzi zariadeniami a ku kanibalizácii aj v rámci jednotlivých segmentov verejnej správy, kde vyšší územný celok namotivuje lekárov z nemocnice, aby odišli a otvorili si ambulanciu v nejakej obci, ale zároveň tým determinujú schopnosť celého oddelenia v nemocnici a to oddelenie zaniká,“ priblížil.
Zdravotnícky analytik hovorí, že instantné riešenia, ktoré by nespôsobili problém niekde inde v sektore, nemáme. Teoreticky je síce možné doplniť chýbajúcich lekárov prvého kontaktu, ale na úkor nemocníc, ktorým následne v mnohých regiónoch „kľaknú“ akútne kapacity. „Bohužiaľ, toto je problém, ktorý súvisí s tým, že chýba približne tritisíc lekárov v krajine a ich doplnenie, ak sa to vôbec podarí, bude vyžadovať mnoho rokov,“ uviedol Smatana.
Analytik si myslí, že podpora primárneho kontaktu zo strany ministerstva je z dlhodobého hľadiska korektná, pretože to vytvára úsporu a benefity naprieč celou cestou pacienta. Kľúčové je, aby to nešlo do ochromenia prevádzky nemocnice alebo segmentov, ktoré ak vypadnú, tak ani podporená primárna sféra nebude stíhať. „Nájsť tento balans je extrémne náročné, a preto je dôležité, aby celý proces koordinovalo ministerstvo zdravotníctva s jasnou víziou,“ dodal.
Pomohlo by im 60 miliónov
Zo strany ministerstva zdravotníctva sú síce vyvíjané určité aktivity, ale zatiaľ sa nenapĺňajú a sú len na papieri vo forme predikcií toho, čo sa stane, ak sa nič neurobí. Uviedol to predseda Združenia všeobecných lekárov Slovenska Rastislav Zanovit. „Bliká nám červené svetlo, a nechcem povedať, že je o päť minút dvanásť, možno že je už po dvanástej,“ varoval.
Podľa prepočtov združenia je na zlepšenie situácie potrebných asi 60 miliónov ročne. „Vychádza to na 12 eur na jedného obyvateľa Slovenskej republiky,“ priblížil podpredseda združenia Ján Hencel. „Tie zdroje sú potrebné na financovanie zhruba 150 zdravotníkov. Nielen lekárov, ale aj sestier,“ pokračoval.
Kľúčom k riešeniu alarmujúcej situácie je podľa ministerstva zdravotníctva na čele so Zuzanou Dolinkovou (Hlas) pozitívne pôsobenie na študentov medicíny. „Hlavné odborníčky ministerstva v týchto odboroch na polročnej báze navštevujú lekárske fakulty na Slovensku, kde diskutujú priamo so študentmi. Samotný mechanizmus príspevkov zo strany viacerých subjektov totiž nie je postačujúci, pokiaľ sa nepodarí získať nových mladých lekárov,“ reagovalo ministerstvo na tlačovku ZMOS-u. Dôležitou súčasťou opatrení má byť aj upravený rezidentský program, kedy medici môžu byť počas štúdia zamestnaní v ambulanciách.
Dolinkovej ministerstvo pripomína, že všeobecní lekári môžu žiadať o financie z plánu obnovy a odolnosti v regiónoch, kde sú najviac potrební. Štát na to vyčlenil desať miliónov eur. Do výzvy, ktorá bola vyhlásená v septembri 2022 a ukončená v júli 2023, zapojili 30 žiadateľov, no podmienky splnilo len 26.
„Pre konečných 22 prijímateľov, z toho 7 ambulancií pre deti a 15 ambulancií pre dospelých, bola schválená finančná pomoc v celkovej sume 1,142 milióna eur, čo predstavuje čerpanie vo výške približne len 11 percent celkovej výšky finančných prostriedkov určených v rámci plánu obnovy,“ konštatoval ÚDZS. V rámci poslednej výzvy bolo možné na zriadenie ambulancie žiadať peniaze do júla 2024. S peniazmi sa lekár zároveň zaväzuje, že bude ambulanciu prevádzkovať najbližších päť rokov. V poslednej výzve sa menila aj výška príspevku, a to z 60-tisíc na 80-tisíc eur.
Čítajte viac Paranoja a strata vedomia: Dospelí opísali účinky HHC, na drogu z automatov majú dosah aj deti. Ombudsman tlačí na zákaz, lekári varujú
Finančná injekcia podľa Smatanu vo všeobecnosti nerieši nedostatok lekárov prvého kontaktu. „Finančné incentívy sú skôr adresnejšie pri určitých regionálnych výpadkoch v dostupnosti služieb, alebo ako kompenzácia za náročnejší kmeň,“ myslí si analytik.
Podobne ako pri špecializovaných ambulanciách podľa Smatanu platí, že založenie všeobecnej ambulancie je rizikové a spojené s výraznými vstupnými nákladmi a investíciou. Aj preto MZ SR cez plán obnovy podporuje vznik nových ambulancií prvého kontaktu, a to od 60– do 80-tisíc eur, podľa úrovne nedostupnosti a potreby všeobecného lekára v danom regióne. Toto opatrenie síce chválim, ale ak by existoval funkčný systém prebratia existujúcej ambulancie alebo kmeňa poistencov, alebo iný mechanizmus „vstupu“ do segmentu, tak by takéto injekcie potrebné neboli. Dnes je to však asi jediné „rýchle“ riešenie,“ uviedol.
Ak by sa peniaze na stabilizáciu všeobecných ambulancií mali čerpať len z plánu obnovy, neboli by podľa Hencela dostatočné. „Jedna ambulancia potrebuje mesačne na svoju prevádzku, teda na platy lekára a sestry a prevádzku okolo 11– až 12-tisíc eur. Za obdobie 60 mesiacov to je zhruba 700-tisíc , a ten príspevok je 70-tisíc eur. Ak sa ale lekárovi nepodarí zabezpečiť dostatočný počet pacientov, tak ide do rizika, že peniaze bude musieť vrátiť. Je preto potrebné hľadať iné zdroje, ktoré by boli cielene určené len na to,“ dodal Hencel.