Ruská ropa pre Slovnaft netečie na Slovensko už dva týždne. Situácia zatiaľ nie je krízová, pretože rafinéria má možnosť vyrábať produkty z ropy zo svojich zásobníkov. Reálny problém by mohol nastať, ak by sa ukrajinská a slovenská vláda nedohodli na riešení ani po niekoľkých mesiacoch. Vtedy by rezervy Slovnaftu už mohli byť vyčerpané a zároveň by prestala platiť výnimka zo sankcií pre spracovanie ruskej ropy.
Problém s ruskou ropou pre Slovensko sa snaží vyriešiť premiér Fico, ktorý ihneď po zastavení tranzitu rozbehol rokovania so svojím ukrajinským náprotivkom Denisom Šmyhaľom. Doteraz sa však na ničom nedohodli a rétorika oboch krajín sa vyostruje. Tento týždeň sa Fico stretol s ukrajinským veľvyslancom v Bratislave Myroslavom Kastranom. Šéf slovenskej vlády deklaroval, že chce Ukrajincom predložiť riešenie ropnej krízy, ale jeho vyjadrenia po stretnutí nenaznačujú zhodu.
„Ďalší výkon tejto nezmyselnej sankcie poškodí len a len Ukrajinu, Slovensko a Maďarsko. A stojíme za vyhláseniami, že Ruska sa situácia prakticky nedotkne. Ak sa tranzit ruskej ropy cez Ukrajinu v krátkom čase neobnoví, Slovnaft nebude pokračovať v dodávkach nafty na Ukrajinu,“ uviedol Fico vo videu na sociálnej sieti.
Ani ukrajinská vláda nenaznačuje, že v otázke sankcií voči rope od Lukoilu ustúpi. Rozhodnutie Ukrajiny pozastaviť tranzit do Maďarska a na Slovensko bolo v súlade s kyjevskými sankciami, povedal v piatok agentúre Reuters poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak. „Zastavenie dodávok od Lukoilu v žiadnom prípade nie je vydieraním,“ zdôraznil. Sankcie proti Lukoilu nepredstavujú hrozbu pre energetickú bezpečnosť Slovenska, dodáva ukrajinský premiér Šmyhaľ s tým, že Kyjev má od Európskej únie v tomto rozhodnutí „úplné pochopenie“.
Zafunguju Ficove argumenty?
Dodávky ropy z Ruska do krajín EÚ značne klesli po tom, čo bol pre ruské „čierne zlato“ zavedený cenový strop a uvalené sankcie. Dnes z Moskvy na západ smeruje len deväť percent z celkového objemu vyťaženej ropy. Na porovnanie: pred zavedením reštrikcií dodávky suroviny z Ruska do Európy boli na úrovni 60 percent. Dnes cez ropovod Družba tečie len zlomok tohto množstva, teda 300-tisíc barelov ropy denne. Tie sú určené pre štyri európske krajiny – Bulharsko, Česko, Maďarsko a Slovensko. Ide o štáty, ktoré dostali od Európskej komisie (EK) dočasnú výnimku zo sankcií a do konca tohto roka môžu ruskú ropu odoberať, spracovávať a exportovať výrobky z nej.
Fico teda má pravdu v tom, že ukrajinské sankcie voči spoločnosti Lukoil neuškodia Rusku a nedonútia Moskvu ukončiť vojnu. Nejde totiž o významné množstvo dodávok. Sankcie však neuškodia ani samotnej Ukrajine, ktorá síce na tranzite ropy od Lukoilu zarábala, ale pre nízke objemy nešlo o vysoké príjmy. Najviac teda rozhodnutie Kyjeva ovplyvňuje maďarskú spoločnosť MOL, ktorá vlastní slovenskú rafinériu Slovnaft, a ktorej Lukoil má podľa zmluvy dodať do konca tohto roka štyri milióny barelov ropy.
Zelenského poradca Podoľak síce tvrdí, že ukrajinské sankcie sú zamerané proti Rusku, no vo vyhlásení pre Reuters poznamenal, že Budapešť a Bratislava nekonajú v záujme mieru a spravodlivosti, ale trvajú na ústupkoch voči Moskve. Tiež obvinil vlády Maďarska a Slovenska, že idú „proti línii“ EÚ, a odporučil im namiesto toho vyvíjať tlak na Kremeľ, aby zastavil útoky na ukrajinské energetické a tranzitné kanály.
Viktor Orbán a Robert Fico totiž už dlhšie odmietajú posielať vojenskú pomoc Ukrajine a vyzývajú na okamžité ukončenie vojny. Maďarsko okrem toho vyše roka blokuje vyplatenie peňazí z Európskeho mierového nástroja za zbrane, ktoré brániacej sa krajine už boli poskytnuté. Kyjev vníma rétoriku Fica a Orbána ako šírenie proruských naratívov, preto je v názorovom rozpore s vládami oboch susedných krajín.
Čítajte viac Ukrajina je pripravená riešiť zastavenú ropu, ak Slovensko aktivuje príslušný mechanizmus. Doteraz tak neurobilo
Kým zastavenie ruskej ropy pre Slovensko zrejme spôsobí Ficovej vláde problém, náš kabinet pravdepodobne nemá podobne silný argument voči Ukrajine. Premiér vo vyhlásení tvrdí, že dodávky nafty od Slovnaftu na Ukrajinu tvoria až desať percent jej spotreby. Ich prípadné zastavenie by teda mohlo Kyjev zabolieť.
Ale podľa dát ukrajinskej analytickej spoločnosti A-95, je realita iná. Ukrajina totiž nie je na dovoz palív odkázaná, importovaná nafta pokrýva iba 11 percent tamojšej spotreby. Slovensko navyše nemá na týchto dodávkach významný podiel, najviac nafty na Ukrajinu dovážajú Poľsko a Rumunsko. Podľa analytikov A-95 objem exportu nafty od Slovnaftu na Ukrajinu v prvom štvrťroku 2024 bol pod úrovňou 7,5 tisíca ton. Na porovnanie: Poľsko a Rumunsko za to isté obdobie dodali Kyjevu celkovo milión ton nafty.
Ani Slovnaft neeviduje Ukrajinu medzi najväčšími odoberateľmi svojich produktov. Hoci výroba bratislavskej rafinérie je vo veľkom orientovaná na export, väčšia časť vyrobených produktov smeruje do Veľkej Británie, Maďarska a Česka, vyplýva z výročnej správy Slovnaftu za rok 2022. Spoločnosť neodpovedala na otázky Pravdy o celkovom objeme tržieb s Ukrajinou. Nevyjadrila sa ani k otázke, či naozaj zvažuje zastavenie dodavok nafty v prípade, že tranzit ruskej ropy nebude obnovený. Na otázky k tejto téme v stanovenom termíne neodpovedalo ani ministerstvo hospodárstva.
Fico vyzýval Brusel na podporu
Tranzit ropy pritom nerieši súkromná spoločnosť, ktorej sa problém priamo dotýka, ale politici. Najnovšie sa k téme prihlásil predseda koaličnej SNS Andrej Danko. Uviedol, že chce ísť do Ruska riešiť pozastavenie ruskej ropy cez Ukrajinu. Prezident Peter Pellegrini na ukrajinské sankcie voči Lukoilu reagoval slovami, že „Slovensko ako suverénna krajina bude musieť pristúpiť k odvetným opatreniam“. Spomenul pritom dodávky elektriny do ukrajinského energetického systému alebo humanitárnu pomoc, ktorú Slovensko poskytlo v nadväznosti na vojnu vyvolanú ruskou agresiou.
Fico doplnil, že naďalej nesúhlasí s politikou Bruselu, ktorá sa týka protiruských sankcií a v tejto rétorike pokračuje. „Vojna sa raz skončí a vláda, ktorú vediem, odmieta politiku novej železnej opony medzi Ruskom a Európskou úniou. Ak sa EÚ bude chcieť vymaniť z pod totálneho vplyvu Spojených štátov, bude musieť uvažovať o formách spolupráce s Ruskou federáciou, medzi ktoré by mala patriť aj spolupráca v oblasti strategických surovín,“ uviedol premiér vo vyhlásení.
Politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč zdôrazňuje, že Fico je pragmatik, preto si silnejšiu rétoriku nevybral náhodou či pod nátlakom emócií. Vyhlásenia slovenského premiéra nesleduje len domáce publikum, ale aj zahraniční partneri, medzi inými aj EK, pripomína odborník. „Je viac než isté, že aj oni videli, čo Robert Fico hovorí na sociálnych sieťach. V každom prípade sa dá domnievať, že týmito vyjadreniami sa snaží zlepšiť si buď vyjednávaciu pozíciu, prípadne zdôvodnenia, prečo veci nedopadli podľa očakávania,“ doplnil.
Čítajte viac Szijjártó sa pýta Bruselu, či nežiadal od Kyjeva zastavenie tranzitu ropy
Fico a Orbán sa snažili na ukrajinskú vládu pritlačiť aj prostredníctvom Bruselu. Maďarsko a Slovensko vyzvali EK, aby sa zaoberala rozhodnutím Ukrajiny. Kyjev podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) porušil asociačnú dohodu uzavretú medzi Ukrajinou a EÚ. Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó k tomu doplnil, že EK má na rozhodnutie vo veci tri dni, potom sa Budapešť i Slovensko obrátia na medzinárodný súd, ktorý si samy zvolia.
Podľa informácií Financial Times pokus nevyšiel. Predstavitelia viacerých krajín EÚ sa nepostavili na stranu Slovenska a Maďarska, pomocnú ruku odmietli podať predstavitelia až z jedenástich členských štátov. EK v súčasnosti zhromažďuje podrobné informácie o tom, či a ako by opatrenie Ukrajiny mohlo ovplyvniť dodávky ropy, uvádza sa v oficiálnom stanovisku bruselskej vlády. „Komisia adresovala Slovensku a Maďarsku podrobné otázky s cieľom vypracovať úplnú analýzu a zároveň oslovila ukrajinské orgány. Otázky sa týkajú objemu súčasného tranzitu ropy, právnických osôb prepravujúcich ropu cez Ukrajinu, platných zmlúv, možností alternatívnych trás dodávok, ako aj nákladov na ne,“ uviedol hovorca EK Tim McPhie.
Ďalšie rokovania v decembri
Podľa dnes platnej dohody s Bruselom ruská ropa môže tiecť na Slovensko naďalej, ale 5. decembra 2024 sa končí platnosť výnimky zo sankcií. Koncom roka by sa mal export výrobkov z ruskej ropy zo Slovenska do európskych krajín zastaviť, ak vláda nedohodne predlženie platnosti výnimky. Zdá sa preto, že Ficova vláda sa na zastavenie dodávok ruskej ropy mala pripravovať už skôr. „Obzvlášť, keď pred časom mali ukrajinská a slovenská vlády spoločné rokovanie,“ pripomína politológ Lenč. Premiér Fico však odmieta, že by jeho kabinet mal očakávať uvalenie sankcií zo strany Ukrajiny alebo úplné zastavenie dodávok ropy z Ruska. „Slovensku nič nebráni aj v nasledujúcich rokoch odoberať ruskú ropu, len Slovnaft nebude vyvážať produkty z tejto ropy do iných krajín,“ zdôraznil vo videu.
Čítajte viac Progresívci k ruskej ropy od Lukoilu: Vláda by mala riešiť odstrihnutie sa od surovín z Ruska
Aj keď ruskú ropu bude môcť Slovnaft odoberať a spracovávať, slovenský trh také množstvo palív nepotrebuje a nevie absorbovať celú produkciu rafinérie, oponuje premiérovi analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. „Približne 50 percent produkcie je dlhodobo určenej na export. V prípade zákazu vývozu produktov z ruskej ropy by vznikol značný prebytok. Manažment by to riešil znížením celkovej výroby,“ vysvetľuje ekonomický odborník. Podľa Tomčiaka preto predĺženie výnimky bude nutné.
„Slovnaft ešte nestihol vymeniť všetky výrobné zariadenia, aby mohol spracovávať len neruskú ropu. Predpokladaný termín dokončenia je v roku 2027. Aktuálne sú približne dve tretiny produkcie z ruskej ropy,“ zdôraznil. Vhodné by podľa neho bolo predĺženie výnimky o ďalší rok, aby bol prechod na spracovanie neruskej ropy plynulý.
Slovensko by preto malo už v najbližších mesiacoch hľadať argumenty, ktorými bude pred EK obhajovať žiadosť o predlženie výnimky. Otázne však je, či súčasné vyjadrenia Fica na adresu Bruselu a Ukrajiny neovplyvnia chod týchto dôležitých vyjednávaní. „Ak sa budeme správať ako samoľúby a nedôveryhodný partner, môže to Slovensku skôr poškodiť, než pomôcť. Na druhej strane – a nebude to prvýkrát – nakoniec preváži Ficov pragmatizmus a tvrdé vyjadrenia budú len nástrojom ďalšej manipulácie vlastných voličov,“ predpokladá politológ Lenč.
Úrad vlády SR ani ministerstvo hospodárstva neodpovedali Pravde na otázky o tom, či sa o predĺžení výnimky s EK už rokuje a aké podmienky si žiada Slovensko. Tiež neodpovedali, ako vidia možnú dohodu s Ukrajinou ohľadom zastavenia tranzitu ropy z Ukrajiny. Fico však vo videu naznačil, že existuje „technické riešenie“, ktoré on už ponúkol ukrajinskému premiérovi Šmyhaľovi.
„Na tomto sa však musia zúčastniť viaceré krajiny. Za Slovensko opakujem, že sme pripravení a vítam správy, ktoré potvrdzujú, že relevantné obchodné spoločnosti sa už zamýšľajú, ako toto technické riešenie v čo najkratšom čase zrealizovať,“ povedal Robert Fico. Detaily riešenia nepriblížil ani premiér, ani rezort hospodárstva, ani komunikačné oddelenie Úradu vlády.
Možnosť vyriešiť zastavenie tranzitu nepriamo potvrdili aj z Kyjeva. Námestník ukrajinského ministra energetiky Roman Andarak uviedol, že Ukrajina je pripravená riešiť „prípadné problematické otázky“, keď Slovensko aktivuje relevantný mechanizmus v asociačnej dohode s EÚ. „Do dnešného dňa to neurobilo,“ uviedol Andarak. Ale ani ukrajinské ministerstvo energetiky nevysvetlilo, o aký mechanizmus ide a ktoré strany by mali byť doň zapojené.
Situácia okolo spoločnosti Lukoil zatiaľ nemá vplyv na ceny pohonných hmôt na Slovensku. Ceny v týždni do 22. júla pokračovali v poklese a to znamená, že domáci trh na problémy okolo dodávok ropy nereaguje. Analytici však nevylučujú, že negatívne dôsledky ešte prídu. Zastavenie dodávok môže mierne destabilizovať trh s palivami a stáť za vyššími cenami napriek pozitívnemu vývoju na trhu s ropou.