„Prenasledovanie ľudí nie na základe ich osobnej viny, ale príslušnosti k rase, etniku, náboženstvu, spoločenskej triede či k politickej skupine, vedú vždy a bez výnimky k ľudskému utrpeniu. Ku konkrétnemu utrpeniu konkrétnych ľudí,“ zdôraznil Pellegrini.
Dodnes je podľa jeho slov nemožné bez mrazenia v chrbte prijať fakt, že sa niekto v mene svojej nenávistnej ideológie rozhodne skoncovať so životom miliónov ľudí len preto, lebo sú v niečom iní. „Je strašné, že podobné ideológie živí niekto aj v súčasnosti,“ podotkol.
Pamätný deň rómskeho holokaustu
Európska verejnosť si pripomína Pamätný deň rómskeho holokaustu 2. augusta. V tento deň, presnejšie v noci z 2. na 3. augusta 1944, zavraždili nacisti v plynových komorách pri likvidácii koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau takmer tritisíc rómskych mužov a žien vrátane detí a starých ľudí.
Bránami tohto koncentračného tábora prešlo približne 22 000 európskych Rómov, pričom zhruba 19 000 z nich sa už nikdy nevrátilo.
Za Pamätný deň rómskeho holokaustu vyhlásil Európsky parlament 2. august v roku 2015, čím si obyvatelia starého kontinentu pripomínajú viac než pol milióna európskych Rómov zavraždených nacistami. V tom čase to znamenalo najmenej štvrtinu celkovej rómskej populácie v Európe.
Čítajte viac Neznámy rómsky holokaust
Na Slovensku si Pamätný deň rómskeho holokaustu pripomíname 2. augusta od roku 2005 z iniciatívy občianskeho združenia In Minorita. Projekt nesie názov Ma bisteren!, čo v rómčine znamená Nezabudnime!
Dôvodom prenasledovania a perzekúcií Rómov boli rasové teórie o nadradenosti Árijcov, ktoré sa v prípade Rómov opierali aj o spájanie etnicity s vrodenou asociálnosťou. V nacistickej ‚Tretej ríši‘ a v jej satelitoch boli Rómovia, rovnako ako Židia, predurčení na likvidáciu. Vznikli stovky pracovných táborov a útvarov, kde boli v neľudských podmienkach využívaní na prácu a neskôr posielaní do koncentračných táborov.
Čítajte viac Masívny výskum rúca mýty o Rómoch
Norimberské zákony, ktoré prijal Ríšsky snem 15. septembra 1935, vyhlásil Rómov a Židov za „nepriateľov rasovo čistého štátu“. Odopreli im nemecké občianske práva a vystavili ich „Sonderbehandlung“, čiže zvláštnemu zaobchádzaniu, čo v praxi znamenalo začiatok deportácií do táborov smrti.
Čítajte viac Čaputová: Rómsky holokaust je nepoznaný a málo zdokumentovaný 
Čítajte viac Ma bisteren! Nezabudnite - na rómsky holokaust
Perzekúcie voči Rómom sa na území vojnového Slovenského štátu diali viacerými spôsobmi. V prvom období to boli snahy o likvidáciu kočovného spôsobu života. Druhé obdobie, už pod priamou okupáciou Slovenska nacistickým Nemeckom, malo omnoho brutálnejší charakter a je poznačené predovšetkým vytvorením zaisťovacieho tábora pre Rómov v Dubnici nad Váhom. Tam po prepuknutí epidémie škvrnitého týfusu zavraždili Nemci 23. februára 1945 všetkých chorých Rómov. Celkový počet rómskych obetí holokaustu na Slovensku sa odhaduje na približne tisíc.
V rómskom jazyku sa na označenie slova holokaust používa výraz „porajmos“, čo v preklade znamená „ničenie“. Ešte nie tak dávno bola téma genocídy Rómov počas druhej svetovej vojny takmer neznáma – v povojnovom období sa totiž dlhé desiatky rokov bagatelizovala. Na Slovensku sa začalo o rómskom holokauste hovoriť až po roku 1989 a hoci od porážky fašizmu uplynulo takmer už 80 rokov, stále nevymizli verbálne a fyzické prejavy etnickej neznášanlivosti.