Výsledok Sme rodina v predčasných parlamentných voľbách bol doslova katastrofický. Hnutie Borisa Kollára do kampane investovalo vyše dvoch miliónov eur, ale svoj hlas hnutiu dalo necelých 66-tisíc oprávnených voličov. V prepočte nákladov na každý získaný hlas bola kampaň Sme rodina najdrahšia a zároveň najmenej efektívna. Investícia do každého voličského hlasu v prepočte vyšla Sme rodina na sumu okolo 30 eur, hnutie sa aj napriek tomu nedostalo do parlamentu a nedosiahlo ani trojpercentnú hranicu potrebnú na získanie príspevku za voľby od štátu.
V roku 2020 bol lídrami krúžkovania, v roku 2023 ich v parlamente neuvidíme. Koľko získali krúžkov v roku 2020 a koľko ich v roku 2023 stratili nájdete vo fotogalérii.
Volebné fiasko na istý čas paralyzovalo chod politického hnutia. Komunikačné oddelenie Sme rodina niekoľko mesiacov nereagovalo na novinárske otázky, webová stránka hnutia sa neaktualizovala od vlaňajšieho septembra. Neobsahuje napríklad ani informácie o marcovom sneme hnutia, na ktorom post lídra obhajoval Boris Kollár. Nedajú sa na nej vyhľadať ani informácie o tom, kto je aktuálne vo vedení politického subjektu.
Personálna kríza
Vo vedení hnutia totiž v posledných mesiacoch nastali významne zmeny. Zo Sme rodina odišli hneď dvaja niekdajší podpredsedovia a mediálne známi politici. Začiatkom roka z neho vystúpil bývalý minister práce Milan Krajniak. Dôvody, prečo sa rozhodol z hnutia vystúpiť, neuviedol. Hoci najprv Krajniak nemienil pokračovať v politickej kariére, už po niekoľkých mesiacoch sa objavil na čele kandidátky strany Kresťanská únia (KÚ) v eurovoľbách. Spolu s ním za stranu Anny Záborskej do europarlamentu kandidoval ďalší podpredseda Kollárovej strany Jozef Lukáč, ako aj bývalá poslankyňa NR SR za Sme rodina Eva Hudecová.
Kresťanská únia ich vo svojej tlačovej správe označila už za bývalých členov Kollárovho hnutia. Do KÚ však bývalí kollárovci nevstúpili. „S pánmi Krajniakom a Lukáčom, ako aj s pani Hudecovou sme ostali v bežnom kontakte aj po eurovoľbách. Nikto z nich nie je členom Kresťanskej únie,“ informovala KÚ.
Čítajte viac Záborská si požičala vysoko nad pomery. Jej únia vlani zarobila 12-tisíc, teraz má do roka splatiť miliónový úver
Koncom mája u Kollára nečakane skončil ďalší podpredseda – Peter Pčolinský, hnutie o tom informovalo na sociálnej sieti. „Bývalý poslanec Peter Pčolinský dňa 21. mája požiadal o ukončenie členstva v hnutí Sme rodina a na základe tejto žiadosti mu bolo členstvo ukončené dňa 22. mája. To znamená, že všetky iniciatívy, ktoré pán Peter Pčolinský v súčasnosti vyvíja, už nemajú nič spoločné s hnutím Sme rodina a sú to čisto jeho súkromné aktivity,“ uviedlo Sme rodina.
Pčolinský neskôr potvrdil odchod od Kollára a zároveň na sociálnej sieti avizoval, že postupne bude pridávať videá a fotky zo zákulisia politiky, ktoré neboli nikdy zverejnené a ktoré sa nikdy nemali dostať na verejnosť. „Politické pikošky“ chcel zverejňovať na platenej platforme herohero, zámer však zatiaľ nepôsobí ako úspešný. Pčolinský si totiž od prípadných odberateľov videí aktuálne pýta poplatok 100 eur mesačne, kým zo začiatku to bolo deväť eur mesačne. Na platforme nemá ani jedného sledovateľa. Nezverejnil ani žiadne video. Z informácií na jeho facebookovom profile vyplýva, že bývalý politik sa zaoberá investičným zlatom. Na otázky Pravdy, či zvažuje pokračovať v politike, reagoval prosbou „neotravovať ho“.
Kollárovo hnutie tak v priebehu niekoľkých mesiacov opustili traja z piatich jeho podpredsedov. Predseda Sme rodina pre Pravdu uviedol, že na marcovom sneme strana namiesto piatich bývalých podpredsedov zvolila dvoch nových, sú nimi bývalá poslankyňa NR SR Petra Krištúfková a generálny manažér hnutia Marián Labanič. K odchodu troch významných tvárí sa nevyjadril.
Kollár ďalej uviedol, že Sme rodina má stále ambíciu dostať sa do parlamentu v roku 2027, preto sa v súčasnosti zaoberá personálnym posilnením hnutia. „Od septembra opäť začíname politicky pracovať. Obehal som štruktúry, mal som stretnutia so všetkými krajskými a okresnými predsedami. Čo sa týka tých, ktorí z hnutia odišli, samozrejme, budeme ich nahrádzať,” uviedol Kollár pre Pravdu. Podľa výročnej správy hnutia počet členov Sme rodina vlani stúpol viac ako dvojnásobne, na 2,8-tisíca členov.
Predávajú majetky
Finančná situácia v hnutí po voľbách však nepôsobí priaznivo. Hlavným zdrojom príjmov Sme rodina totiž dlhé roky boli práve štátne peniaze. Boris Kollár dokázal dostať Sme rodina do parlamentu ihneď v prvých voľbách v roku 2016, úspešné bolo hnutie aj v parlamentných voľbách 2020, keď získalo vyše osem percent voličských hlasov a stalo sa z neho nielen parlamentné, ale aj vládne hnutie. Po finančnej stránke to znamenalo, že každý rok z rozpočtu dostávalo Sme rodina príspevok vo výške 1,2 milióna eur.
Tieto peniaze hnutie primárne investovalo do nehnuteľností, a to tak, že budovy a pozemky odkupovalo od Kollárovej firmy Goimpex. V roku 2017 minulo Sme rodina na nákup nehnuteľností 1,2 milióna eur, o rok neskôr vyše 500-tisíc, následne 200-tisíc a v roku 2020 vyše 600-tisíc eur. Koncom roka 2022 hodnota bytových a nebytových priestorov, ktoré vlastnilo hnutie, predstavovala takmer 2,5 milióna eur.
Foto: SITA, Jana Birošová
Kollár pred niekoľkými rokmi vysvetľoval, že kúpou a následným prenájmom nehnuteľností chce zabezpečiť hnutiu financie na dlhodobé fungovanie. „Nie vždy môže strana počítať s príspevkom od štátu. Takto bude mať vlastné priestory a zabezpečené aj dlhodobé financovanie svojej činnosti cez komerčný nájom. Je to rozumnejšie, ako minúť 900-tisíc na bilbordy a po kampani nezostane nič,“ hovoril Kollár pre denník Sme. Podľa výročných správ hnutia, hnutie zarábalo priemerne na prenajme nehnuteľností 130-tisíc eur ročne.
Ale hneď po tom, čo hnutie prišlo o štátne peniaze, od tohto zámeru upustilo a svoje majetky išlo predávať. Z výročnej správy Sme rodina za rok 2023 vyplýva, že vlani hnutie predalo časť pozemku s budovou a jedno zo straníckych áut. Získalo tým sumu okolo 1,4 milióna eur. Kupcom nehnuteľnosti mala byť podľa Sme Kollárova firma Goimpex, od ktorej hnutie pred niekoľkými rokmi odkúpilo časť budovy.
Čítajte viac Čo sa stalo s lacnými Kollárovými bytmi?
Sme rodina pritom vlani ešte čerpalo štátny príspevok, ten však nestačil na pokrytie volebných výdavkov. Na kampaň si hnutie muselo požičať vyše 600-tisíc eur. Väčšiu časť tejto sumy Sme rodine poskytol predseda Boris Kollár, strana sa zaviazala dlhy splatiť do konca roka. Podľa informácií o hospodárení hnutia sa to nepodarilo. Začiatkom tohto roka hnutie dlhovalo na pôžičkách 100-tisíc eur. Vo výročnej správe Sme rodina uviedlo, že pôžičky malo splatiť v prvých mesiacoch roka 2024.
Otázne teda je, ako politické hnutie plánuje financovať svoj chod v nasledujúcich rokoch. Tým, že odpredalo časť svojich nehnuteľností, prišlo do budúcnosti o príjmy z ich komerčného prenájmu. Členské poplatky prinášajú do straníckej pokladnice len niekoľko tisíc eur ročne a Kollárovo hnutie nie je zvyknuté ani na štedré dary od priaznivcov. Aj keď samotný bežný chod strany si nevyžaduje vysoké náklady, Sme rodina by však už dnes mala premýšľať nad tým, z čoho bude financovať kampaň v nasledujúcich parlamentných voľbách. Hnutie sa k otázkam o zdrojoch financovania nevyjadrilo.