Prekáža nám netolerovanie iného názoru. Ako teda na vzájomný dialóg bez obviňovania či pohŕdania?

Uvedomujeme si, že je lepšie diskutovať o príčinách rozdelenia našej spoločnosti, než sa navzájom obviňovať. Napriek tomu však zároveň stále cítime, že za všetko zlé aj tak môžu práve tí druhí. Ako diskutovať s úctou a rešpektom voči názorovým oponentom?

04.08.2024 18:30

Rozdelenie spoločnosti chceme zvrátiť a vieme si, že pre porozumenie treba nielen argumentovať ale aj skutočne počúvať. Ako sa však rozprávať tak, aby sme iný názor nevnímali ako ohrozenie a útok proti nám samým?

Zapojte sa do pokračovania diskusie a budovania mostov.

V čom spočíva konflikt?

Diskutujúci boli v čase písania tohto článku automaticky rozdelení na dve skupiny (A a B), ktoré charakterizuje najmä rozdielny postoj k odlišným názorom, tolerovaniu radikálov vo vlastných radoch a ochota priznať si chybu.

Skupina A je tvorená diskutujúcimi, ktorí si myslia, že mnohým ľuďom nenávisť v spoločnosti vyhovuje, a nie sú to len politici. Sú to podľa nich predovšetkým „agresívni občania, mafiáni a zlodeji”. Predpokladajú však, že najlepšie sa nám bude tlačiť na politikov, ak sami začneme so zmenami, ktoré chceme okolo seba vidieť. Títo diskutujúci majú tiež väčšiu dôveru v úprimnosť snáh o zmierenie spoločnosti.

Skupina B zas vznikla z diskutujúcich, ktorí deklarujú, že tí čo prehrali voľby nemôžu svoje rady fanúšikov hecovať k agresii a pohŕdaniu druhou stranou. Charakterizuje ich tiež vysoká miera nesúhlasu s názorom, že musíme priznať svoje vlastné chyby aj bez toho, aby sme zároveň ukazovali na chyby svojich oponentov. Tiež vysoký nesúhlas s tvrdením, že v záujme dialógu sa musíme dištancovať od radikálov na našej vlastnej strane.

Zásadné rozdiely medzi skupinami sa prejavujú najmä v inom postoj k odlišným názorom. Kým v skupine A prevláda najmä presvedčenie, že sa musíme navzájom počúvať, medzi diskutujúcimi zo skupiny B zas pocit, že o ich názor nie je záujem a nimi ako ľuďmi sa pohŕda.

Predbežné zhody?

Diskusia o zmierení nám ukazuje veľké množstvo výrazných zhôd. Veľká väčšina z nás je presvedčená, že treba menej hovoriť a viac počúvať – skutočne a so záujmom. Vieme tiež, že ak chceme, aby „niekto zmenil názor, musíme mu dať okrem argumentov aj čas”. Uvedomujeme si totiž, že nie sme nepriatelia a preto by sme sa mali k sebe správať ako partneri.

Drvivá väčšina diskutujúcich si uvedomuje, že „je lepšie diskutovať o príčinách problému, než sa navzájom obviňovať, kto za čo môže”. Nepopierame, že medzi nami sú a vždy budú rozdiely, ale neberieme rôzne názory ako útok. Uvedomujeme si, že všetci sme členovia tej istej spoločnosti a ľudia majú často lepšie úmysly, než im prikladáme.

Čo ďalej?

Diskusia ukázala, že ochotu diskutovať máme. Zdá sa však, že keď spoločenskú diskusiu ovládli klamári a nenávistní radikáli, zabudli sme aj my na rešpekt a slušnosť, ktoré nám už pre ľudí s “nesprávnym” názorom akosi neostávajú.

Prečo o rešpekte a slušnosti rozprávame, ale keď počujeme názor, ktorý sa nám nepáči, ihneď na ne v návale zlosti zabúdame? Sme však naozaj schopní diskutovať aj s rešpektom a nepristupovať k ľuďom s iným názorom pohŕdavo? Ako teda diskutovať o hodnotách a nehľadať len nepriateľov?

O projekte

OZ DEMDIS inovatívnymi metódami nachádza zhody a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Aktuálna diskusia je súčasťou projektu „Zmierenie”, ktorého snahou je dostať sa pod povrch a hľadať nové spôsoby zmierňovania napätia v spoločnosti. Viac informácií o DEMDIS a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.

Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com chyba Newsletter
Viac na túto tému: #demokracia #zmierenie #demokracia je diskusia #konsenzus na dosah #otvorení názorom #atentát na Roberta Fica