Ako sa bude podieľať na politickom živote, zatiaľ známe nie je. Do hry prichádza vlastný projekt, vstup do existujúcej strany, ale aj možné spájanie.
V politike ostávam, Slovensko má na viac
Cez víkend sa Korčok rozhodol rozptýliť niekoľkomesačnú hmlu a oznámil, že v politike ostáva. Angažovať sa plánuje už v nadchádzajúcich parlamentných voľbách o tri roky. „Urobil som vnútorné rozhodnutie, že z politiky neodídem a zostanem v nej,“ povedal Korčok na festivale Atmosféra v diskusii Denníka N.
„V politike zostanem, lebo chcem pomôcť tomu, aby sa zmenilo momentálne smerovanie Slovenska, ktoré nie je dobré ani v domácej, ani v zahraničnej politike,“ reagoval Korčok pre Pravdu. Pretrvávajúcu podporu od občanov, ktorú získal v prezidentských voľbách, si váži. „Na ňu chcem nadviazať v ďalšom politickom pôsobení. Jeho podobu oznámim verejnosti v správny čas,“ uviedol.
Zatiaľ je teda isté, že bude v politickej strane. Ako bude vyzerať jeho politická angažovanosť, na toto rozhodnutie ešte čas nedozrel. „Hneď ako bude známa konkrétna podoba môjho zapojenia do politického života, oznámim to,“ napísal Korčok v pondelkovom stanovisku. „Zároveň chcem zdôrazniť, že akúkoľvek podobu bude mať moje angažovanie sa vo verejnom živote, mojím cieľom je prispieť k tomu, aby sme po ďalších parlamentných voľbách mali na Slovensku vládu, ktorá sa zameria na skutočné problémy ľudí a pohne Slovensko vpred. Cítim, že naša krajina to veľmi potrebuje a Slovensko má na viac,“ dodal.
Už v prezidentských voľbách hovoril, že chce oslovovať všetkých voličov vrátane nespokojných voličov koalície. Prieskum Focusu pre bývalého prezidentského kandidáta však ukázal, že jeho vstupom do politiky sa preskupujú hlasy zatiaľ len v rámci opozície. Do predčasných volieb sa však situácia môže zmeniť. V hre je zatiaľ všetko, od vstupu do existujúcej strany cez spájanie až po vlastný projekt. Čo zatiaľ hovorí prieskum?
Z prieskumu agentúry Focus pre Korčoka, ktorý skúmal rôzne alternatívy jeho vstupu do politiky, vyplýva, že v prípade, ak by sa rozhodol založiť vlastnú stranu, volilo by ho 14,4 percenta voličov a bola by tak treťou najsilnejšou stranou po Smere (25,2) a PS (15,6). Za Korčokovou stranou by so stratou necelých štyroch percent nasledoval Hlas. Päťpercentnú hranicu by prekročilo aj hnutie Republika a KDH.
Z tých, ktorí by volili Korčokovu novú stranu je až 60 percent voličov súčasných opozičných strán PS, SaS, KDH, ale aj voliči hnutia Slovensko a mimoparlamentných Demokratov. „Približne štvrtina na tradičnú preferenčnú otázku odpovedala, že nevedia, koho by volili, alebo by k voľbám nešli – toto by bola časť „nových“ voličov, ktorých by vznik novej strany mobilizoval,“ uviedol pre Pravdu šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
Vlastná strana je risk
Ak by sa Korčok rozhodol ísť cestou vlastnej strany, ovplyvnilo by to preferencie všetkých potenciálnych koaličných partnerov. Koho by to zasiahlo najviac? „Najviac by sa to dotklo strany PS. Ale dá sa na to pozrieť aj inak, teda, či by to nejakej strane ‚ublížiloʻ natoľko, že by sa dostala pod päť percent. V tomto prípade by sa to takto pravdepodobne mohlo dotknúť strany SaS,“ hovorí Slosiarik.
Čítajte viac Majú Pellegrini či Korčok problém s NBS? Na internete sa šíri príspevok, ktorý zneužíva mená politikov a sľubuje spôsob, ako rýchlo zbohatnúť
Do parlamentu by sa však v takom prípade podľa aktuálnych dát Focusu nedostala ani SaS, ale ani Demokrati, čím by sa znížili šance na vytvorenie možnej povolebnej koalície. V prípade Korčokovej novej strany by prichádzalo do úvahy len PS a KDH, čo sa pri súčasnom nastavení kresťanských demokratov a po ich povolebnom vyjednávaní nezdá zatiaľ ako veľmi reálne spojenie.
Viac ako 1,2 milióna voličských hlasov z prezidentských volieb by tak Korčok aktuálne pretavil do niečo vyše 14 percent, ak by sa vydal vlastnou cestou. Netreba však zabúdať na tzv. Kiskov, Pellegriniho či Hegerov efekt. Všetci traja – bývalý prezident Andrej Kiska, súčasný prezident Peter Pellegrini a bývalý premiér Eduard Heger založili vlastnú politickú stranu. Väčší úspech pritom malo ich meno. Keď prišli s názvom strany, preferencie klesli.
„Napríklad v júni 2019 sme do zoznamu strán podobne zahrnuli subjekt s názvom ‚strana A. Kiskuʻ, pričom v preferenciách získala 6,2 percenta. V nasledujúcom prieskume potom, keď bol už známy oficiálny názov strany Za ľudí, sme strane namerali 5,2 percenta. Alebo v júni 2020 sme do zoznamu strán zaradili subjekt ‚strana P. Pellegrinihoʻ a namerali sme mu preferencie na úrovni 19,3 percenta. V nasledujúcom prieskume sme do zoznamu strán zaradili Hlas-SD a preferencie dosiahli 16,2 percenta,“ hodnotí šéf Focusu.
Zatiaľ sa tak zdá, že na každých zhruba päť percent preferencií na základe názvu strany pripadal jeden percentuálny bod navyše v prípade merania cez meno zakladateľa. „Inak povedané, ak dnes meriame preferencie ‚strany I. Korčokaʻ na úrovni 14,4 percenta, tak sa dá očakávať, že pri meraní cez názov strany by to bolo niekde na úrovni 11 až 12 percent,“ dodal Slosiarik.
Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík nie je zástancom zakladania nových strán. „Strán je totiž na Slovensku dosť, hoci je pravda, že niektoré z nich fungujú skôr ako eseročky a nie strany, ako ich poznáme zo štátov západnej Európy. Nová je pre mňa stále aj strana Progresívne Slovensko a určite aj strana Demokrati,“ hovorí. Politológ z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak v prípade Korčokovej strany hovorí o jednej z ďalších pravicových strán budovaných na báze personálnej lojality. „Hoci Korčok má šancu prilákať voličov, je otázka, či by išlo o nových voličov. Marginalizácia SaS a Demokratov bude prebiehať aj bez Korčokovej priamej účasti. To však nie garanciou, že nová Korčokova strana môže uspieť, podobne ako neuspeli projekty Daniela Lipšica či Radoslava Procházku,“ hodnotí.
„Sám Korčok zatiaľ výraznejšie posolstvo a vlastnú agendu neprezentoval, mohol by však nahradiť opozeraných lídrov, ktorí vyvolávajú viac averzných ako pozitívnych reakcií,“ myslí si Marušiak. „Vlastná strana je risk, pri vstupe do PS by mohol vyvolať averziu v súboji o líderské postavenie. Nemá však zmysel vytvárať nové strany, keď nie je jasné, čo chcú ponúknuť,“ konštatuje politológ SAV. Aj keď Štefančík nie je fanúšikom zakladania nových strán, konštatuje, že pokiaľ prieskum verejnej mienky nameral v prípade Korčokovej novej strany viac ako desaťpercentný zisk, môže ísť o subjekt, ktorý bude mať vplyv na formovanie politického diskurzu. „Nemusí sa tak nikomu podriaďovať a môže formovať stranu na svoj obraz. Predpokladám, že pred voľbami, v prípadne zlých preferencií iných strán, by jeho strana mohla byť platformou na integráciu malých pravicových strán,“ myslí si.
Najväčší úspech zatiaľ predstavuje spojenie s PS
Na stôl sa však znova dostalo aj potenciálne spájanie, prípadne vstup Korčoka do jednej z existujúcich strán. Čo sa týka spájania, z prieskumu vyplynula zaujímavá vec, a síce, že 14,5 percenta voličov by volilo Korčoka v spojení s SaS a Demokratmi. PS by získalo 17,7 percenta voličov a KDH takmer 7,5 percenta. Z koaličných strán by sa v tomto prípade do parlamentu dostal len Smer a Hlas, a z mimoparlamentných hnutie Republika. Za najúspešnejšiu verziu považuje Štefančík práve tú, v ktorej by dal Korčok vo svojom subjekte priestor členom Demokratov a SaS.
Najviac však vidno preliv voličov, ak by Korčok vstúpil do niektorej z existujúcich strán. „Ak porovnávame len percentuálne rozdiely v preferenciách pri jednotlivých alternatívach, tak rozdiely sa pohybujú na úrovni 6 až 8 percentuálnych bodov,“ konštatuje Slosiarik. Najväčší rast by Korčok priniesol Demokratom, a to zhruba osem percent, čím by podľa prieskumu Focusu získali niečo vyše 13 percent. SaS by ostala mimo parlamentu.
O sedem percent viac by s Korčokom v strane získali liberáli (niečo vyše 14 percent) a mimo by ostali Demokrati. Čo sa týka progresívcov, tí by s Korčokom narástli zhruba o šesť percent a so ziskom 27,6 percenta by o niečo vyše troch percent predbehli Smer. Paradoxne by sa v takomto scenári do parlamentu dostali aj Demokrati a SaS, aj keď len s tesným výsledkom. KDH by volilo 6,5 percent. Korčok viackrát zopakoval, že sám seba vníma ako umierneného konzervatívca, čím by sa jeho cesty logicky skrížili najskôr s PS, ktoré deklaruje, že sa posúva do stredu a oslovuje aj menšiu časť voličov koaličného Hlasu, ale aj s Demokratmi, ku ktorým má takisto ľudsky, ale aj hodnotovo bližšie.
Čítajte viac Socialisti sa dištancovali od politiky Smeru: Nie je ľavicová, tvrdia. Šéf hnutia Bekmatov je ešte stále poradcom Fica
Síce v minulosti bol nominantom SaS, no byť lídrom ich kandidátky už raz odmietol. Predseda SaS Branislav Gröhling zatiaľ nepoužíva termín rokovania, rozhovory s Korčokom prebiehajú na kontinuálne. „Aj včera sme si písali však kvôli tomuto prieskumu, ale nepovedal by som to, že sú to rokovania,“ reagoval pre Pravdu. Čo sa týka nejakej formy spájania, napríklad v spojení s Demokratmi, o tom zatiaľ šéf liberálov fabulovať nechce. „Počkajme si, aké bude rozhodnutie pána Korčoka. Keď ho oznámi, my ostatní budeme konať, či už to bude nejaká spolupráca, spájanie alebo čokoľvek iné,“ uviedol. Stoličky predsedu sa zatiaľ vzdať nemieni a váži si podporu členov a členiek, ktorú na sneme dostal.
PS víta, že sa Korčok rozhodol v domácej politike pokračovať. „Samozrejme, máme záujem o spoluprácu s Ivanom Korčokom a o tejto možnosti spolu hovoríme. Naším spoločným cieľom je vymeniť súčasnú vládu Roberta Fica, ktorá neslúži ľuďom, ale len sama sebe,“ uviedlo hnutie pre Pravdu. Demokrati pripomínajú, že práve oni opakovane hovorili o potrebe spájania demokratických síl. „No nikto z možných partnerov neprejavil záujem. Aj napriek tomu, sme naďalej takémuto dialógu s dnes opozičnými stranami otvorení a tiež môžeme povedať, že s Ivanom Korčokom sme dlhodobo v pravidelnom kontakte. Ak bude vo veci aktualizačný moment, budeme radi verejnosť informovať,“ uviedla strana.
Všetko má zmysel, ale musí byť jasný dôvod
Podľa Štefančíka by PS po spolupráci s úradníckym expremiérom Ľudovítom Ódorom, ale aj Ivanom Korčokom mohlo byť dominantným subjektom, ktorý by stál na opačnej strane, ako súčasné vládne subjekty. „Problém je v tom, že by tým vysali ostatné politické strany a tvorba vlády by dopadla podobne, ako po voľbách 2023. PS by tak mohlo zažiť to, čo v minulosti HZDS a Smer. A síce, že voľby vyhrajú, ale nemajú partnera pre zostavenie vlády,“ myslí si politológ z Ekonomickej univerzity.
Čo sa týka SaS, keďže ich už v minulosti odmietol, vyzeralo by podľa Štefančíka nedôveryhodne, ak by sa Korčok dohodol s liberálmi. „K Demokratom by sa hodil mentálne, aj ľudsky, keďže s bývalým ministrom obrany Naďom sú priatelia. Demokrati už majú vybudované stranícke štruktúry, Korčokovi by tak odpadla povinnosť budovať nové stranícke štruktúry,“ uviedol.
Foto: TASR, Michal Svítok
V prípade spájania by nehovoril konkrétne o spájaní, ale o spolupráci vybraných straníckych formácií. „Korčok nemusí spájať jednopercentné subjekty, ale mal by počítať so spoluprácou so stranami, ktoré majú aspoň tri percentá,“ dodal Štefančík. Podľa Marušiaka by sa najviac hodil k PS aj preto, lebo sa doteraz snažil osloviť čo najširšie spektrum voličov. „PS je koncipované ako ideologicky značne rozkročené zoskupenie. S Demokratmi by to sotva mohlo mať zmysel, tá strana a najmä jej vedúci predstavitelia sú dostatočne skompromitovaní svojím predchádzajúcim pôsobením vo vláde na to, že vstup k nim by bol preňho politická samovražda. SaS má značne obmedzený dosah na voličov,“ uviedol politológ SAV.
Marušiak dodáva, že všetky alternatívy, vrátane spájania, majú zmysel, no mali by mať jasný dôvod. „Tým dôvodom by nemalo byť vykazovanie nejakej činnosti. Je jasné, že konzervatívni voliči budú mať problém s ekologicky a liberálne orientovanými stranami a naopak. Zmysel má taká spolupráca, ktorá umožní vytvorenie povolebnej koalície a nie vytváranie spoločného bloku v situácii, keď síce jednotlivé strany spája nesúhlas s terajšou vládou, ale veľa vecí ich aj rozdeľuje. Má zmysel zánik strán, ktorých jediným dôvodom existencie sú neuspokojené ambície ich lídrov, ktorí veľmi dobre vedia, že v iných stranách by ich nechceli ani ako radových členov.
Zmení Korčok tok slovenskej politiky? „Samozrejme, ale ak bude príliš dlho otáľať, tak sa mu môže stať, že o pár mesiacov si už sotva niekto spomenie, že nejaký pán Korčok existoval,“ dodáva Marušiak. „Môže aj nemusí. O všetkom rozhodne diskurz, ktorý bude aktuálny v danom období. Tak ako ovplyvnili voličské správanie pandémia a vojna na Ukrajine, môžu voličov ovplyvniť zástupné témy, ktoré táto vládna koalícia produkuje jednu za druhou ako na páse. Kolabujúce zdravotnícke oddelenia, odchádzajúci učitelia, vysoké ceny potravín nebudú pre voličov také dôležité, ako kultúrno-etické otázky, pohlavie športovcov, stožiar na Devíne či úvodný ceremoniál nejakej športovej udalosti,“ uviedol Štefančík. „Spoločenský diskurz sa vyvíja zvráteným smerom a tejto vládnej koalícii sa darí zakrývať svoju neschopnosť nezmyslami, ktorými plní sociálne siete a ovplyvňuje tak svojich voličov,“ dodal.