Rezort tiež poukázal na to, že súčasne nadobúda účinnosť aj zákon, ktorým sa zabezpečuje zvýšenie ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Zároveň konštatoval, že sa zásadným spôsobom mení trestná politika štátu, do ktorej sa zavádzajú prvky restoratívnej justície. „Namiesto drakonických sankcií, ktoré nedokázali v uplynulých dvoch desaťročiach znížiť mieru kriminality, sa bude klásť dôraz na nápravu páchateľa, náhradu škody pre obete trestných činov či humanizáciu trestov,“ usúdil.
Ministerstvo v tejto súvislosti priblížilo, že k 25. júlu eviduje 158 odsúdených, na ktorých sa vzťahujú nové ustanovenia Trestného zákona v súvislosti s možným prepustením na slobodu. Z uvedeného počtu je podľa jeho slov 85 osôb odsúdených za takzvané „horalkové krádeže“.
K vyššie uvedenému dátumu eviduje 13 obvinených osôb, na ktoré sa vzťahujú nové ustanovenia Trestného zákona v súvislosti s možným prepustením na slobodu. „Pri celkovom počte cca 1300 obvinených osôb sa tak môže dostať na slobodu v súvislosti s novelou Trestného zákona približne jedno percento obvinených,“ ozrejmilo ministerstvo.
Čítajte aj EK dala Suskovi mantinely. Odborníci: Je to štandardný postup, ktorý predchádza žalobe. Pellegrini mohol počkať
Ústavný súd SR 3. júla rozhodol, že väčšina napadnutej novely trestných kódexov je v súlade s Ústavou SR, niektoré časti však nie. Vyslovenie nesúladu s ústavou sa netýka zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry či zmien trestných sadzieb alebo hraníc škôd pri majetkovej trestnej činnosti.