„Už v stredu bude nad naším územím v nevýraznom tlakovom poli vo voľnej atmosfére v hladine 850 hektopascalov okolo 15 stupňov Celzia a na juhu bude v nížinách až do 32 stupňov Celzia. Potom sa otepľovanie v uvedenej hladine síce až do nedele viac-menej zastaví, ale v prvej polovici budúceho týždňa sa naša oblasť dostane na zadnú stranu tlakovej výše, ktorej stred sa postupne od západu premiestni až nad Čierne more. Do našej oblasti začne preto od juhozápadu až západu prúdiť veľmi teplý, pôvodom tropický vzduch,“ priblížili meteorológovia.
V prvej polovici budúceho týždňa by podľa ich slov malo byť najteplejšie na juhozápade. „V predpovedi je ešte stále dosť veľká miera neistoty a zatiaľ ani nie je dostatočne presne jasný dátum nástupu veľmi teplého počasia (stále je to ešte predpoveď na šesť a viac dní vopred), ale už je viac-menej takmer isté, že budúci týždeň tu máme ďalšiu vlnu horúčav,“ dodali.
Sucho je v rôznej intenzite na väčšine Slovenska
Sucho je v rôznej intenzite na väčšine Slovenska. Výnimkou je stredné a horné Považie, Kysuce a severovýchod Slovenska v oblasti Stropkova a Medzilaboriec. Extrémne suché podmienky sú na Záhorí a v okolí Prievidze.
Veľmi sucho je aj na zvyšku západného Slovenska, v južnej časti Banskobystrického kraja a veľkej časti Košického kraja, uviedla vedecko-technická pracovníčka pre meteorológiu a klimatológiu Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Lívia Labudová.
Sucho na väčšine sledovaných lokalít aktuálne pretrváva 20 až 30 dní. Pôdne sucho sa začalo vyvíjať od polovice júla v dôsledku suchého a veľmi teplého počasia. „Podľa výstupov monitoringu pôdneho sucha k 4. augustu sme pozorovali výrazné až extrémne pôdne sucho na takmer 29 percentách územia, teda takmer na tretine Slovenska,“ povedala Labudová. Najhoršia situácia v porovnaní s normálnymi podmienkami je podľa nej na strednom Slovensku. Ide predovšetkým o región Oravy, ale aj Nízkych Tatier a Veľkej Fatry.
Na celom Slovensku je relatívne nasýtenie pôdy pod hranicou 50 percent, ktorá predstavuje podľa odborníčky bod zníženej dostupnosti pôdnej vlahy pre vegetáciu. „Najnižšie hodnoty relatívnej pôdnej vlhkosti (do desať percent), a to najmä v hornej časti pôdy boli zaznamenané na Záhorí, Myjave, priľahlých pohoriach Podunajskej nížiny, v Strážovských vrchoch, Malej a Veľkej Fatre, Nízkych Tatrách, Slovenskom stredohorí, Slovenskom rudohorí, na Cerovej vrchovine a v Juhoslovenskej kotline,“ priblížila Labudová.
Tvrdí, že na Záhorskej a Podunajskej nížine bola vegetácia v strese z nedostatku vlahy v intervale 90 až 100 percent času počas posledných troch mesiacov. V dôsledku toho nahlásili aj dosahy sucha na poľnohospodárstvo. „Vo viacerých okresoch západného Slovenska, ale aj v okrese Rimavská Sobota bolo expertmi z praxe hlásené stredné poškodenie suchom s očakávanou stratou na výnosoch cukrovej repy, zemiakov a kukurice v intervale desať až 30 percent,“ podotkla Labudová.
Pokračuje, že z okresu Partizánske nahlásili silné poškodenie porastov suchom s predpokladanou stratou na výnosoch na úrovni 30 až 40 percent. Z okresov Topoľčany, Nové Zámky a Vranov nad Topľou sú hlásené aj výrazné dosahy na ovocné stromy a vinič.
Nedostatok vlahy sa začal prejavovať aj v lesníctve. Lesníci nahlásili najmä vplyvy na listnaté stromy. Spozorovali letné žltnutie listov, ale z okresu Topoľčany aj šírenie invázneho škodcu sietničky dubovej na duboch, ktorý bol výraznejšie rozšírený než vlani.
Meteorológovia neočakávajú žiadne významnejšie plošné zrážky počas nasledujúcich siedmich až desiatich dňoch. Naopak, mala by nastúpiť ďalšia vlna horúčav a nepredpokladajú zlepšenie vlahovej bilancie v atmosfére ani pôde. „Predpokladaný je ustálený charakter suchých podmienok. Lokálne môže dôjsť z zlepšeniu situácie v súvislosti s prípadným výskytom lokálnych prehánok a búrok,“ poznamenala odborníčka. Doplnila, že za posledných 90 dní je najvyšší deficit zrážok v okolí Bardejova, Oravskej Lesnej aj v okolí Kuchyne na Záhorí.