Po uplynutí skráteného medzirezortného pripomienkového konania, ktoré sa skončilo v stredu 14. augusta, tlmočila ako prvá médiám svoje výhrady nezisková organizácia Správca zálohového systému. Práve do jej fungovania chce minister Taraba novelou zasiahnuť. Zmeny majú štátu priniesť nad správcom viac kontroly zo strany ministerstva životného prostredia (MŽP), transparentnosti a okresať výšku financií z nevyplatených záloh za vratné obaly z 50 na 20 percent. Ministrovi sa totiž zdá, že správcovi zostáva pri 92-percentnej návratnosti PET fliaš a plechoviek príliš veľa peňazí z peňaženiek spotrebiteľov.
„Táto spoločnosť zrazu má monopol, a ten nie je o recyklovaní primárne, ale je o tom, že určujú, kto môže a kto nemôže na trhu predávať svoje výrobky. Toto je ten problém, že sme odovzdali právo vydávať kódy súkromnej spoločnosti,“ uviedol v stredu v ta3 minister Taraba. „Štát by mal mať absolútne povinnosť kontrolovať ten systém,“ zdôraznil.
Foto: Pravda
Na novelu, s ktorou podľa ministra „nikto nemal mať problém“, reagovalo v priebehu deviatich dní 143 subjektov, pričom až 54 ich pripomienok bolo zásadných. Podaná bola aj jedna hromadná pripomienka verejnosti, ktorú iniciovali bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča a bývalý minister hospodárstva Karel Hirman (obaja Demokrati). Zväzy, ministerstvá, ale aj zástupcovia samospráv sa zhodujú, že navrhované body novely sú buď nedôvodné, protiústavné alebo neúplné a žiadajú návrh novely stiahnuť úplne alebo vypustiť niektoré jej body. Čo konkrétne im prekáža? Pozreli sme sa na ich pripomienky.
Ako správca funguje a čo navrhuje Taraba
V dôvodovej správe Tarabovho návrhu sú uvedené tri novelizačné body. Tie majú posilniť „ruku štátu“ nad Správcom zálohového systému, ktorý je tvorený konzorciom štyroch subjektov – Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, Slovenská alianciu moderného obchodu a Zväz obchodu SR. Ministerstvo aktuálne plní kontrolnú a dozornú funkciu v systéme zálohovania. Navyše, systém nie je naviazaný na štátny rozpočet a príjmy má z troch zdrojov – z nevyplatených záloh (najmenší podiel), poplatkov výrobcov (40 percent) a predaja materiálu (viac ako 30 percent).
Taraba chce práve jedným z bodov novely siahnuť správcovi na výšku peňazí, ktoré mu zostanú, ak si ľudia zálohu za vrátené fľašky a plechovky nevyberú. Kým aktuálne zostáva správcovi 50 percent prostriedkov z nevyplatených záloh, ak novela prejde, výška príjmov poklesne na 20 percent. Okresaním sa podľa šéfa envirorezortu zníži riziko nesprávneho alebo neefektívneho využívania peňazí z nevyplatených záloh. Peniaze od ľudí, ktorí si nenechali vyplatiť peniaze za vrátenie PET fliaš či plechoviek, majú byť využité „na účely, ktoré sú v súlade s verejným záujmom a účelom zálohového systému“.
Ďalšie dve zmeny majú posilniť štát v rozhodovaní, ako sa bude so zálohovým systémom nakladať. Prvý bod Tarabovho návrhu oprávni ministerstvo meniť zakladajúce dokumenty správcu zálohového systému. Od opatrenia si nominant SNS sľubuje silnejšiu kontrolnú a riadiacu funkciu ministerstva nad celým systémom.
Väčšiu štátnu kontrolu nad zálohovým systému chce šéf rezortu docieliť aj tretím bodom, a to prítomnosťou väčšieho počtu zástupcov ministerstva v orgánoch zálohového systému. „Nominovaní zástupcovia ministerstva budú priamo zapojení do rozhodovacieho procesu správcu zálohového systému, čo umožní lepšiu kontrolu a dohľad nad jeho činnosťou. Prítomnosť zástupcov ministerstva v správnej rade zabezpečí, že rozhodnutia správcu zálohového systému budú v súlade s národnými environmentálnymi politikami a cieľmi,“ píše sa v dôvodovej správe.
Kontrolovať správcu môže už teraz
Ministerstvo vnútra, ktorému šéfuje líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok, navrhlo z novely úplne vypustiť bod 3. Poukázalo na to, že zmena by umožnila zasahovať do zloženia správnej rady, a to vymenúvaním a odvolávaním svojich zástupcov. Správca zálohového systému je však nezisková organizácia a jej správna rada je jej najvyšším orgánom. Navrhovaná zmena by tak predstavovala priamy zásah štátu do jej fungovania.
„MŽP SR už podľa aktuálne účinného znenia zákona disponuje oprávneniami v oblasti kontroly a dohľadu nad činnosťou správcu. Okrem iného ide o vymenúvanie troch zástupcov v dozornej rade, preskúmavanie ročnej účtovnej závierky a správy o činnosti správcu, oprávnenia v súvislosti so zmenou zakladajúcich dokumentov správcu, resp. prostredníctvom plnenia evidenčných a ohlasovacích povinností správcu v zmysle zákona,“ reagoval rezort vnútra.
Upozornil aj na to, že časť novely, ktorá by umožnila Tarabovi meniť zakladajúce dokumentu správcu je koncipovaná „neprimerane široko a dáva priestor na zásahy do fungovania správcu“. Zároveň podotkol, že zásahy do jeho fungovania by mali byť len minimálne. „Vnútro“ upozornilo, že v návrhu nepočíta s predchádzajúcim prerokovaním so správcu o zmenách v zakladajúcich dokumentoch, a išlo by teda o jednostranný zásah envirorezortu.
„Prípadný zásah MŽP SR do fungovania neziskovej organizácie tak môže vyvolávať otázky o primeranosti, hlavne vo svetle toho, že navrhované znenie nemá jednoznačne zadefinované mantinely,“ uviedlo ministerstvo vnútra.
Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Richarda Takáča (Smer) napadlo v pripomienkach percentá príjmov z nevyplatených záloh, ktoré sa majú znížiť z 50 na 20 percent. Takáčov rezort navrhuje primeranejšie a v menšej miere znížiť toto percento. „Zníženie percenta príjmov z nevyplatených záloh, s ktorými môže správca disponovať, môže viesť k zvyšovaniu poplatkov výrobcov do zálohového systému, čo vo väzbe navrhovaný zákon o dani zo sladených nealkoholických nápojov bude mať za následok zvyšovanie cien výsledných produktov,“ podotkol.
Rezort tiež oponoval, že možnosť meniť zakladajúce dokument má Taraba už teraz. Ako zásadnú pripomienku vyhodnotil, že v návrhu novely vôbec nie je stanovený počet ľudí, ktorých by si do správnej rady mohol minister životného prostredia dosadiť, a teda nie je jasné, či by nakoniec nezískal v správnej rade väčšinu, čo môže byť v konečnom dôsledku považované „za ovládnutie neštátneho správcu štátom“.
S pripomienkami „pôdohospodárstva“ a „vnútra“ sa stotožnilo aj ministerstvo financií, ktoré takisto žiada z Tarabovej novely vypustiť body jeden a tri. Čo ešte nominantovi SNS vytklo je, že v novele chýba analýza vplyvov na podnikateľské prostredie.
„Vzhľadom na to, že zálohový systém je značne deficitný, automaticky to povedie k nutnosti rastu administratívnych poplatkov, ktoré platia subjekty uvádzajúce obaly na trh. Nie je možné sa stotožniť s predkladateľom, ktorý neidentifikuje žiadny vplyv na podnikateľské prostredie,“ podotkol rezort financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer). Ani podľa Úradu vlády nie je jasné, prečo napriek splneniu limitov návratnosti má dôjsť k neudržaniu plnenia cieľov.