Ak sa nechce Hlas z politickej scény vytratiť, mal by využiť dva tromfy, ktoré hrajú v ich prospech. No aj keď sa chce Šutaj Eštok pýtať aj na kroky Suska a Šimkovičovej, k Ficovi má bližšie, než mal „otec zakladateľ“ Peter Pellegrini, čo Hlas do značnej miery limituje.
Naivná výzva adresovaná Hlasu
Pomerne odvážnu výzvu adresoval líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka druhej najsilnejšej koaličnej strane Hlas. Vyzval ich, aby žiadali rekonštrukciu vlády a odchod ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) a ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer). Ich výmena je totiž podľa PS v záujme Hlasu. „Stále máte možnosť zapísať sa do dejín inak, než len ako slepé črevo strany Smer,“ uviedol Šimečka.
Čítajte viac Napätie na linke Hlas – SNS. Bude na koaličnej rade dusno? Taraba si rýpol do Druckera. Šéfa NR SR rieši Danko s FicomLíder Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na margo výzvy uviedol, že opozičných politikom želá rozum a zodpovednosť. Opozičné strany už podpisy podali, no mimoriadnu schôdzu na odvolávanie Šimkovičovej a Suska očakávajú až v septembri. K podpisom sa pridalo aj KDH, ktoré avizovalo aj odvolávanie ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas). Podľa predsedu KDH Milana Majerského sú vo vláde na „uterák do ringu“ viacerí. Aj odvolanie Dolinkovej má v opozícii širokú podporu.
„Áno, pani ministerka Dolinková je zrelá na odvolanie,“ uviedla strana SaS. Poslanec PS Oskar Dvořák pripomína aktuálnu kauzu trenčianskej nemocnice. „Pacient musí byť na prvom mieste, preto ministerku budeme odvolávať,“ povedal pre Pravdu. „Načasovanie tohto aktu považujeme za otázku politickej taktiky, o ktorej intenzívne rokujeme s našimi opozičnými partnermi,“ dodal.
„Hnutie Slovensko už od vzniku strany Hlas upozorňovalo, že ide len o prezlečený Smer a jej nominanti budú vo funkciách slúžiť záujmovým a finančným skupinám,“ uviedlo hnutie s tým, že Dolinková ich varovania napĺňa a k iniciatíve na jej odvolanie sa pridá. Hlasovať bude hnutie aj za odvolanie Suska a Šimkovičovej.
Výzva Hlasu bola zo strany progresívcov pomerne odvážna aj preto, že žiadajú rekonštrukciu vlády, v ktorej sa počíta aj s odchodom ich vlastnej ministerky Dolinkovej. Podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka je to fakticky výzva, aby Hlas opustil koalíciu. „Nepredpokladám, že koalícia pristúpi k akejkoľvek personálnej zmene, ktorá by sa mohla vysvetľovať ako výsledok tlaku opozície,“ uviedol. Nereálna požiadavka to je aj podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda Jozefa Lenča.
„A to nie len v kontexte, že opozičná strana vyzýva koaličnú k tomu, aby de facto spôsobila rozvrat vládnej koalície, ale najmä v tom zmysle, že nateraz sa ukazuje, že Hlas nie je schopný urobiť ani zmenu vo vláde, ktorá je v jeho záujme,“ zhodnotil. Hlas totiž nie je schopný presadiť ani to, aby sa minister investícií Richard Raši stal predsedom parlamentu. „V takejto situácii vyzývať Hlas k tomu, aby konal v prospech opozície, je naozaj naivné,“ uviedol.
Dlhý list problémov na koaličnej rade
Je jasné, že koalícia bude na blížiacej sa koaličnej rade riešiť niekoľko problémov, aj keď sa navonok tvári, že vlastne žiadne nie sú. Šutaj Eštok pre Pravdu povedal, že by si traja koaliční lídri mali sadnúť za spoločný stôl po 26. auguste. Na koaličnej rade ich čaká dlhý list toho, čo si budú musieť vyjasniť. Najväčším nedoriešeným sporom je už päť mesiacov neobsadený post šéfa parlamentu. Dôvodom, prečo Danko post požaduje pre seba, je výhra Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách, čím sa podľa neho zmenili pomery v koalícii.
Čítajte viac Prejde Tarabova novela zálohovania PET fliaš? Rezorty Smeru a Hlasu namietajú zásah štátu. Pozreli sme sa na ich pripomienkyV jeho nároku ho podporuje aj jeho spojenec – premiér a šéf Smeru Robert Fico. Hlas však trvá na tom, že post patrí strane. „Platí, že Hlas je za to, aby sa koaličná zmluva dodržiavala a v zmysle nej zodpovednosť za šéfa parlamentu patrí Hlasu. My to nemáme v pláne meniť,“ povedal pre Pravdu. Na margo rekonštrukcie vlády či potenciálnej výmeny ministrov Šutaj Eštok uviedol, že nebude riešiť, kto má sedieť na akom poste. Šutaj Eštok povedal, že bude apelovať na Suska, aby zvolal tlačovku o svojom rozhodnutí podať dovolanie v prípade Dušana Kováčika a pýtať sa chce aj na odvolanie Mateja Drličku a Alexandry Kusej.
Podľa informácií Pravdy však napätie v koalícii pretrváva a aj naďalej sa uvažuje o výmenách ministrov. Prišiel s tým aj líder KDH Milan Majerský. „Viacerí poslanci vládnej koalície pripustili, že niektorí z ministrov budú vymenení,“ uviedol pre Pravdu. Na pretrase sú tak mená troch spomínaných ministrov. Kým Šimkovičovú a Suska Fico verejne podporil, Dolinkovú nie. Šutaj Eštok si to vysvetľuje protestami, ktoré neboli mierené voči Dolinkovej a práve preto ju Fico nespomenul. Faktom je, že premiér Dolinkovú obišiel napríklad pri rokovaniach s VšZP.
Líder Hlasu dodal, že každý je zodpovedný za svoj rezort. „Rešpektujeme sa navzájom a budem rád, ak takto budú k tomu pristupovať aj koaliční partneri,“ dodal. „Je signifikantné, že Dolinková podporu od premiéra zatiaľ nedostala. Zdravotníctvo je citlivá téma, keďže zlyhania v tejto oblasti môžu proti vláde obrátiť aj veľkú časť jej voličov,“ zhodnotil Marušiak. Podľa Lenča však výmenný obchod „keď pôjde Dolinková, pôjde aj Šimkovičová“, reálny nie je. „Nemyslím si, že k nejakým rošádam v rámci vlády v blízkej budúcnosti dôjde. Domnievam sa, že pokým sa nevyrieši situácia okolo postu predsedu NR SR, nebudú sa diať žiadne zmeny,“ hovorí.
Ak by sa Hlas nechal o post „obrať“ zvyšnými koaličnými partnermi, strana by tým podľa Lenča potvrdila svoje nesuverénne postavenie v koalícii. Odvolanie ministerky Šimkovičovej by okrem toho znamenalo oslabenie koalície. „Ak by sa po odvolaní z vlády vrátila do parlamentu, je pravdepodobné, že by už nepodporovala vládnu koalíciu. Faktom je, že nie je členkou SNS a ministerskú pozíciu si de facto ,vydupala‘ za podporu vládnej koalície,“ uviedol Lenč.
Ak sa však podľa Marušiaka budú diať nejaké personálne zmeny, bude to v jednom balíku, „To znamená, že to budú širšie rošády. V hre je kreslo predsedu NR SR, ale aj vymenovania Pavla Gašpara za šéfa SIS či kreslo ministerky Dolinkovej a ministerky kultúry,“ konštatuje politológ SAV. Čo sa týka šéfa SIS, ten by mal byť mimo rokovací stôl. Podľa politológov kým Susko realizuje politické zámery koalície a Šimkovičová svojimi „eskapádami“ pomáha Smeru a jeho politike, Dolinková je iný prípad. „Stala sa predmetom kritiky nielen opozície, ale aj SNS, a to napriek tomu, že poslanec Kotlár (blízky Šimkovičovej) má v jej rezorte de facto voľné pôsobenie. Robert Fico nemusí mať záujem ,prikázať‘ podporiť ministerku, ak by chcel s Hlasom a SNS naďalej hrať svoje mocenské hry,“ uviedol Lenč.
Voliči Hlasu sú v koaličnej bubline
Málo suverénny Hlas už od volieb prišiel o časť voličov a riskuje aj stratu ďalších. Podľa Šimečku voliči od Hlasu očakávali, že budú tlmiť najhoršie impulzy z dielne SNS a že nesúhlasia ani s novelou trestných kódexov či s krokmi Šimkovičovej. Elektorát Hlasu je však dnes iný, o čom svedčí práve aj pokles preferencií, a dnes už nie je tak otvorený spolupráci so stranami opačného spektra, ako tomu bolo pred voľbami.
Pred voľbami bol Hlas z hľadiska voličského správania akýmsi prostredníkom medzi aktuálnymi koaličnými a opozičnými stranami. „Niežeby to pred voľbami bol v elektoráte Hlasu väčšinový názor, ale bol zastúpený relevantnou menšinou,“ zhodnotil pre Pravdu sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Sociológ z agentúry Ipsos Roman Pudmarčík konštatuje, že existovala významná časť populácie, ktorá súbežne zvažovala voľbu strán PS a Hlas alebo Smer a Hlas.
„Po vstupe Hlasu do koalície so Smerom a SNS sa však situácia zmenila a aktuálne je Hlas z pohľadu rozhodovania elektorátu úzko prepojený už iba so stranami Smer, SNS a Republika. Hlas tak aktuálne dokáže čerpať už iba z jedného rybníka,“ uviedol. „Dnes sa elektorát Hlasu viac uzavrel do koaličnej bubliny a ak sa aj pýtame na akceptovateľnosť voľby strán z opozičného spektra, tak je minimálna,“ hovorí Slosiarik.
Práve tento typ voliča, ktorý očakával vytvorenie koalície so stranami súčasnej opozície, Hlas podľa šéfa Focusu stratil. „Pritom ho nemusel stratiť hneď po voľbách, ale práve zvolením Petra Pellegriniho za prezidenta, keď aj títo voliči pochopili, že Hlas je definitívne na strane súčasnej vládnej koalície,“ konštatuje. Odchod Pellegriniho je pravdepodobne najzávažnejším faktorom poklesu preferencií Hlasu.
Čítajte viac Fico navrhne vládnej koalícii odvolanie Šimečku. Je to pomsta za protest, reaguje šéf progresívcov„Hlas patril medzi strany, ktorých voliči boli najvýznamnejšie naviazaní na osobu svojho lídra, teda samotný líder a dôvera k nemu boli dôvodom voľby Hlasu,“ uviedol Slosiarik. Podľa Pudmarčíka sa Pellegriniho odchod prejavuje aj v menšom počte voličov presvedčených o voľbe Hlasu na prvom mieste. „Títo ľudia síce Hlas ešte stále zvažujú ako možnú voľbu, avšak odchodom Pellegriniho značná časť z nich stratila dôvod byť o voľbe presvedčená,“ povedal.
Menovanie Šutaja Eštoka do pozície lídra voličskému elektorátu, ktorý Hlasu ostal, neprekáža. „Matúš Šutaj Eštok je výraznejší vo vymedzovaní sa voči opozícii, než bol Pellegrini. Otázkou je, ako sa nepodobať Smeru a ubrániť sa tomu, aby Smer postupne Hlas nepohltil,“ myslí si Slosiarik. Nový líder Hlasu podľa Lenča už dlhší čas vystupuje skôr ako hovorca Smeru či Fica, než ako predseda suverénnej koaličnej strany.
Preferenčne Hlas v posledných mesiacoch rapídne klesol. Druhým základným faktorom poklesu je atentát na Fica, kvôli ktorému sa časť voličov presunula k Smeru. „Júnový prieskum ukázal, že pre tri štvrtiny voličov Hlasu je akceptovateľné voliť Smer,“ uviedol Slosiarik. „Zaujímavý je vysoký potenciál Hlasu (teda ľudia, ktorí ich zvažujú), ale tiež ich nízke voličské jadro na úrovni 6,8 percenta. To naznačuje, že Hlas sa stáva stranou druhej voľby,“ skonštatoval Pudmarčík. Fico a celá koalícia sa podľa Lenča rozhodli zneužívať neúspešný atentát k útokom na opozíciu, média a ľudí s iným názorom na vládu. „Nenávisť je nahromadená na oboch stranách,“ uviedol Marušiak a zdôraznil, že netreba zabúdať ani na protesty vtedajšej opozície v minulom volebnom období. „Koalícia využíva vo svoj prospech atentát na premiéra ako argument proti prejavom nesúhlasu,“ dodal.
Hlas má dva tromfy, no nevzoprie sa
Čo sa týka ostatných koaličných strán, najviac sa darí Smeru. Agentúra Focus strane Roberta Fica namerala v júli takmer 26 percent, čo je najviac od vraždy Jána Kuciaka v roku 2018. „Je to predovšetkým na úkor koaličných partnerov Hlasu a SNS,“ hovorí Slosiarik. Najmenšia strana sa zosunula pod hranicu zvoliteľnosti. „SNS sa dlhodobo pohybovala tesne nad piatimi percentami, takže aj malé poklesy môžu pre stranu znamenať ohrozenie z hľadiska dosiahnutia hranice zvoliteľnosti,“ hodnotí šéf Focusu. O voliča súperí so Smerom, ale aj s Republikou. „Obe tieto strany v posledných mesiacoch posilnili, pravdepodobne práve aj na úkor SNS,“ dodal.
Čítajte viac Opozícia sa vracia do ulíc, no bez KDH. Fico hovorí o ďalšom Cintulovi. Politológ: Koalícia používa dvojaký meterOtrasy v koalícii podľa politológov však jej rozpad nespôsobia. Zatriasť vzťahmi by mohol Hlas v prípade, ak by si nenechal „skákať po hlave“. Podľa politológa by mal Hlas využiť vo svoj prospech dva fakty. Prvým je, že prezidentom je bývalý líder Hlasu. „Prezident je tým, kto menuje predsedu vlády. Druhým faktom je, že Hlas má na rozdiel od SNS ešte stále dostatočný koaličný potenciál a najmä dostatočne vysoké preferencie,“ hovorí Lenč.
„SNS je stranou, ktorá je vo vazalskom postavení k Smeru a je tiež ľahko nahraditeľná napr. Republikou,“ dodal. Podľa Marušiaka SNS využíva svoje postavenie v koalícii ako najmenšieho, ale dôležitého aktéra na presadenie svojich cieľov. „Takže sa stáva, že práve najmenší partner v koalícii udáva tón. Nie je to nič prekvapujúce. Smer je dlhodobo flexibilný z hľadiska ideológie, prispôsobuje sa svojim partnerom. Na druhej strane, v posledných rokoch ideologické rozdiely medzi SNS a Smerom boli čoraz menej výrazné, čo sa prejavilo aj v opozícii,“ hovorí.
Marušiak však neočakáva, že by sa Hlas postavil proti koalícii. „V súčasnosti nemá ani inú alternatívu, po tom, ako možnosť koalície s ďalšími troma opozičnými subjektmi zamietol. Navyše, po skúsenosti s predchádzajúcim parlamentom si aj v Hlase uvedomujú, že štvorkoalícia by bola sotva ovládateľná,“ dodal politológ SAV.
Ako je na tom opozícia?
Opozícia však už od začiatku nebola úplne jednotná vo všetkom, čo proti vláde podnikali. Aktuálne sú tak strany v podstate rozdelené na tri línie – PS a SaS, samostatné KDH a ignorované hnutie Slovensko Igora Matovič, ktorý sa v posledných mesiacoch stiahol do úzadia. Správanie jeho poslancov prekáža koalícii a väčšinou sa od nich dištancujú aj ostatní opoziční lídri.
K odvolaniu ministrov však Matovičovo hnutie svoje podpisy dodá. KDH pri prvých protestoch proti prijatiu novely trestných kódexov spojilo sily s PS a SaS, pri aktuálnych protivládnych už nie. Líder KDH si však stojí za tým, že jeho hnutie si pôjde vlastnou cestou. „Je to cesta pre občana, ktorý reprezentuje kresťanské a konzervatívne hodnoty a my sme jeho možno tými predstaviteľmi v parlamente,“ povedal pre Pravdu.
Okrem toho hnutie Milana Majerského kritizujú aj za spoluprácu s koalíciou pri viacerých zákonoch. Na to, aby opozícii prešiel nejaký zákon, potrebuje aj koaličné hlasy, na strane druhej však KDH koaliční poslanci chvália za jemnejšiu rétoriku. Poslednýkrát ich za neúčasť na protestoch pochválil Fico, kým Šimečku plánuje odvolať z postu podpredsedu parlamentu. Ovplyvní spolupráca s koalíciou a dištanc od opozície ich preferencie? Sociológovia sa zhodli na tom, že zatiaľ to na preferenciách KDH nie je vidieť.
Do popredia sa však dostávajú mimoparlamentní Demokrati, ktorí sa po nástupe Jaroslava Naďa do predsedníckej stoličky zviditeľnili a podobne ako Hlas sa stávajú stranou druhej voľby. „Dosahujú takmer na potenciál SaS, ale stále majú jadro len na úrovni 2,4 percenta. Ide o nízke, no mierne rastúce jadro, ktoré im pomáha približovať sa k úrovni piatich percent,“ zhodnotil sociológ z Ipsosu. Demokratom sa v posledných mesiacoch podarilo priblížiť k hranici zvoliteľnosti, v júlovom prieskume Focusu dosiahli 4,7 percenta.
„Je za tým podľa mňa viditeľná kampaň pre voľbami do EP, ako aj to, že líder strany bol niektorými politikami súčasnej vládnej koalície akoby označený za politického súpera, keď ho konfrontovali s niektorými krokmi ešte ako ministra obrany,“ uviedol Slosiarik s tým, že sa Demokrati stali vo verejnom priestore relevantnejšou stranou. Okrem toho môžu Demokrati čiastočne čerpať aj z poklesu hnutia Slovensko, ktorému sa nedarí po neúspešných eurovoľbách udržať si voliča.