Politológovia označili PS za hlavného vyzývateľa Smeru. Vo vládnom tábore je podľa nich napätie a odvolanie opozičného podpredsedu parlamentu by bolo útokom na parlamentné princípy, ale aj demonštrácia sily.
Schôdzu chceli otvoriť všetci, len neprišli
Opoziční lídri avizovali odvolávanie ministrov už pred niekoľkými dňami. Spúšťačom bolo odvolanie riaditeľov SND a SNG Mateja Drličku a Alexandry Kusej zo strany ministerky kultúry. Šimkovičová však od nástupu do rezortu čelí kritike pre viaceré nepopulárne kroky, ako je zmena zákona o Fonde na podporu umenia (FPU), zrušenie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) či dosadenie jej známej do vedenia Bibiany.
Čítajte viac Odvolávanie Suska a Šimkovičovej sa posúva. Poslanci Smeru, SNS ani Hlasu neprišli, chýbali aj poslanci opozície
K týmto dôvodom sa pridalo aj prepustenie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika z väzenia na základe dovolania podaného ministrom spravodlivosti. V utorok sa však nepodarilo otvoriť ani jednu mimoriadnu schôdzu, v prípade oboch sa poslanci prezentovali dvakrát. Prítomných bolo len 60 poslancov. Chýbali poslanci Smeru, SNS a časť Hlasu, no aj v opozičných radoch sa našli prázdne miesta. Spolu chýbalo 11 poslancov zo všetkých štyroch opozičných strán.
Koalícia a opozícia sa navzájom obviňovali z toho, že sa schôdza neotvorila, aj keď to podľa ich slov všetci poslanci z oboch táborov, okrem SNS, chceli. Susko bol podľa svojich slov pripravený argumentovať, no schôdzu sa nepodarilo otvoriť. „Rešpektujem právo opozície podať návrh na odvolanie,“ povedal. Ak sa schôdzu podarí otvoriť v stredu alebo na septembrovej schôdzi, bude čeliť kritike. „Budem zdôvodňovať a reagovať na námietky opozície,“ skonštatoval.
Líder SNS Andrej Danko sa takisto pýtal, kde sú opoziční poslanci a konkrétne ich menoval. Z neotvorenia schôdze vinil opozíciu aj poslanec Smeru Tibor Gašpar. Poslanci Smeru boli podľa neho pripravení schôdzu pomôcť otvoriť. V sále však prítomní neboli. Podľa šéfa KDH Milana Majerského je neumožnenie rokovania dehonestujúce pre parlamentnú politiku.
„Je veľmi dôležité vrátiť politiku do parlamentu a rešpektovať zmysel a funkčnosť parlamentných inštitúcií, a preto vyzývame vládnu koalíciu, aby otvorila schôdzu parlamentu k obom odvolávaniam a začala štandardnú parlamentnú diskusiu,“ uviedol. PS zopakovalo, že Susko a Šimkovičová by nemali byť vo svojich funkciách. „Považujem za škandalózne, ako vládna koalícia pristúpila k týmto schôdzam. To, že neprišli poslanci koalície na odvolávanie svojich ministrov, aby ich bránili, aby predkladali argumenty, sa nestáva bežne,“ povedal Šimečka.
Predseda SaS Branislav Gröhling vyhlásil, že obaja ministri sú hanbou koalície. Koalícia sa podľa neho postavila na stranu podpory šikanovania umelcov. „Pre týchto ministrov neexistuje spravodlivosť, demokracia, slobodné zmýšľanie,“ dodal. „Postavil sa (Susko, pozn. red.) na stranu trestne stíhaných osôb, osobitne tých, ktorí sú blízki Smeru,“ uviedla Mária Kolíková (SaS).
Trestná výprava koalície
Susko sa k dôvodom jeho odvolávania vyjadril na tlačovke po neúspešnom otvorení schôdze. Dôvody, ktoré prezentovala opozícia, sú podľa neho na úrovni zúfalstva. Dovolanie, ktoré podal, považuje za zákonné a oprávnené. „Nejde o prepustenie na slobodu, ale len o dočasné opatrenie prerušenia výkonu rozhodnutia, kým bude rozhodnuté o dovolaní Najvyšším súdom,“ uviedol na margo prepustenia Kováčika.
Odmietol aj kritiku novely Trestného zákona. Necelé tri týždne od účinnosti novej legislatívy nie je podľa neho možné vyhodnocovať jej efekt na mieru kriminality, preto je i nekorektné hovoriť o náraste deliktov. Zároveň odmietol medializované vyjadrenia, že sa zvýšil počet drobných krádeží v obchodoch. Na slobodu podľa neho neprepustia tisíce, ale len plus-mínus 200 ľudí.
Koalícia však už pred konaním schôdze začala pozornosť obracať inde. Premiér Fico už minulý týždeň vyrukoval s tým, že vládnej koalícii navrhne, aby iniciovala odvolávanie Šimečku z funkcie podpredsedu NR SR. Vyčítal mu zvolávanie protivládnych protestov a burcovanie verejnosti. Kritizoval ho aj v súvislosti s čerpaním dotácií z FPU Nadáciou Milana Šimečku.
Čítajte viac Rekonštrukcia vlády? Odvolanie Šimkovičovej koalíciu oslabí. Hlas má dva tromfy, no stráca voličov aj pozíciu
Koaličná SNS deklarovala, že prípadné Šimečkovo odvolanie podporí a už v pondelok avizovala zber podpisov. Strana Andreja Danka súčasne v statuse apelovala na Šimečku, aby z funkcie odstúpil sám. Podpisy na jeho odvolanie začne zbierať spolu so Smerom. „Veríme, že sa k našej výzve pridajú aj poslanci strany Hlas tak, aby návrh na odvolanie Michala Šimečku podali všetky tri koaličné strany jednotne a nerozdielne,“ dodala SNS. Gašpar si myslí, že na odvolanie Šimečku existujú viaceré dôvody. Zatiaľ nie je jasné, kedy by sa mimoriadna schôdza k jeho odvolaniu konala. Dodal, že ak by sa aj lídra PS podarilo odvolať, tento post by opozícii zostal.
Predseda opozičného hnutia PS Šimečka reagoval, že jediným dôvodom jeho prípadného odvolávania bude pomsta za dobrú opozičnú prácu. Vníma to ako bezprecedentný útok na politickú opozíciu a demokratické princípy. „Pán Fico, vybrali ste si zlého nepriateľa. Moju rodinu nezlomili ani komunisti, ani Mečiar, už vonkoncom ma nezlomíte vy. Teším sa, ako vás v najbližších voľbách vyprevadím do histórie – presne tak, ako sme to spravili s vašou rodnou komunistickou stranou,“ reagoval.
Nadácia bola financovaná naprieč všetkými vládami a stopku dostala až v rámci Ficovho štvrtého kabinetu, ktorý si pre rýchlosť prijímania kľúčových zmien vyslúžil nálepku „vládneho buldozéra“. Gröhling na margo odvolávania dodal, že ak koalícia Šimečku odvolá, budú to brať ako porušenie všetkých demokratických zvyklostí, ktoré vždy dodržiavala koalícia aj opozícia. „Preto sme dnes navrhli, aby sme ako opozícia spoločne pristúpili k hromadnému odchodu zo všetkých funkcií, ktoré opozícia v parlamente zastáva,“ uviedol s tým, že z postov predsedov a podpredsedov parlamentných výborov by odišli všetci opoziční poslanci.
Podľa Miroslava Řádeka, politológa z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, sa dá súhlasiť s tým, že koalícia spustila protiútok. „Priliehavejšie je hovoriť o „trestnej výprave“ za organizáciu verejných protestov. Na tie je každá vláda citlivá a o súčasnej vláde to platí dvojnásobne,“ hovorí.
Demonštrácia sily a atak na parlamentné princípy
To, že opozícia spoluorganizuje protesty a jej predstavitelia na nich participujú, nie je podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka dôvodom na odvolávanie. „Pokiaľ tieto protesty nie sú násilné a neporušujú zákon. Napokon strana Smer so svojimi spojencami v predchádzajúcom volebnom období takisto organizovala protesty a legitimita pôsobenia zástupcu opozície vo vedení vtedajšieho parlamentu nebola spochybnená,“ uviedol pre Pravdu.
„Tento krok naznačuje nervozitu vo vládnom tábore, keďže sa v uliciach objavil väčší počet ľudí, ako by sa dalo očakávať v tomto dovolenkovom období a navyše v horúčavách,“ hovorí Marušiak. Gašpar už oznámil, že v rámci balíka lex atentát 2 chce regulovať správanie na protestoch. Ako príklad spomenul skandovanie „Fico do basy“, hoci na poslednom opozičnom proteste dav podľa neho skandoval len „do basy“ v súvislosti s prepustením Kováčika.
Kolíková sa v prípade avizovaného balíka obáva, že policajné zložky budú môcť zasahovať do priebehu zhromaždení spôsobom, „ktorý bude za hranicou“. Danko na tlačovke avizoval, že na koaličnej rade navrhne, aby urobili na jeseň vlastný protest, ktorým chcú ukázať opozícii a verejnosti, že aj vládna koalícia má svoju podporu.
Podľa Řádeka je to pomerne logický krok, no nie je optimista v tom, či sa vládnym stranám takáto demonštrácia podarí, aj keď by bolo dobré, aby aj ony vyjadrili svoj názor. „O podobný protest sa už SNS pokúsila na začiatku tohto volebného obdobia, konkrétne na podporu ministerky kultúry, ale verejnosť vtedy neprišla,“ hovorí. Podľa Řádeka je vládna koalícia pod politickým tlakom vďaka nekompetentnému rozhodovaniu a zlej komunikácii viacerých jej predstaviteľov. „Predseda vlády má skúsenosťami overené, že najlepšia obrana je útok. A tak útočí na lídra opozície, proti ktorému inak osobne nič nemá,“ povedal.
„Myslím si, že odvolávanie popredného predstaviteľa opozície z postu podpredsedu NR SR na Slovensku ešte nebolo. Je to atak na princíp pomerného zastúpenia v riadiacich orgánoch parlamentu, ktorý sa na Slovensku etabloval po roku 1998. Má to byť zrejme demonštrácia sily,“ zhodnotil Marušiak. Viac než pomstu vidí Řádek v správaní Fica politický kalkul. „Vždy vracal politické útoky na svoje vlády a to isté robí dnes. Nechce nechať opozícii „beztrestne“ dovoliť útočiť na svoju vládu, a tak hľadá spôsoby „odplaty“. Vynucuje si tak politickú autoritu nielen voči opozícii, ale aj voči svojim vládnym partnerom,“ hovorí politológ z trenčianskej univerzity. PS je podľa Marušiaka hlavným vyzývateľom Smeru vzhľadom na aktuálny pomer síl v parlamente. „Zároveň však je aj ideologicky ľahko identifikovateľný a môže byť v prevažne konzervatívnom prostredí prezentovaný ako nositeľ reálnych či vymyslených hrozieb,“ zhodnotil.
Do situácie by mohol zasiahnuť aj prezident Peter Pellegrini, no politológovia sú voči tomu skeptickí. O Pellegrinim nepočuť niekoľko týždňov a situáciu komentoval len stroho. Avizoval však, že sa plánuje stretnúť s premiérom Ficom, s ministrami, ale aj s lídrami všetkých parlamentných strán, no k stretnutiu zatiaľ nedošlo. „Neočakávam, že pán prezident v tejto situácii čokoľvek urobí bez koordinácie s vládnou koalíciou. On sám však momentálne nemá veľký priestor na politickú aktivitu. Tú by zrejme zmenila až vážnejšia vnútrokoaličná kríza,“ myslí si Řádek.
„Neočakávam, že v tomto celom bude Pellegrini hrať akúkoľvek úlohu. Je prezidentom, ktorý je súčasťou vládnej koalície. Po desaťročnom období, keď prezident mal bližšie skôr k opozičným silám a voči koalícii bol kritický, je to asi prekvapenie, ale predpokladám, že aj v súvislosti s prípadným znovuzvolením bude minimálne v prvom volebnom období vystupovať voči vládnej väčšine, z ktorej sám vyšiel, lojálne,“ dodáva Marušiak s tým, že jeho prezidentúra bude skôr pripomínať Ivana Gašparoviča než pôsobenie Zuzany Čaputovej či Andreja Kisku, ktorí vystupovali viac aktivisticky.