„Obsadili nás. Bude vojna? Nejde nám o holý život? Zdesenie a strach v mnohých prerástli do hnevu, keď videli okupantské tanky preháňať sa v uliciach svojho mesta a bezradné tváre cudzích vojakov, ktorí takisto ničomu nerozumeli,“ uviedol Pellegrini a dodal, že postupne všetky pocity nahradilo obrovské sklamanie. Ľudia pochopili, že ich nádeje na lepší život, viac slobody a otvorenejšie hranice sa definitívne skončili.
Historici sa v skúmaní obrodného procesu vo vtedajšej komunistickej štátostrane sústredia na jej vnútorný mocenský boj a následný konflikt s Kremľom. „Ale len zo spomienok súčasníkov vieme, ako celú jar 1968 vnímali ľudia. Bola pre nich závanom slobody, nových čias, viery vo svojich lídrov. Bola časom nádeje, že socializmus so svojimi sociálnymi istotami môže mať ľudskú a demokratickú tvár, ktorú stelesňoval predovšetkým Alexander Dubček,“ uviedol prezident.
Doplnil, že táto nádej medzi ľuďmi mala svoje konkrétne plody – zrazu boli súdržnejší, milší jeden k druhému, ochotní viac obetovať pre svoju vlasť. Okno nádeje sa však 21. augusta 1968 definitívne zatvorilo za škrípania tankových pásov, štekania guľometov a ostalo pokropené krvou nevinných ľudí. „Budeme si na nich pamätať – a robiť všetko pre to, aby naša budúcnosť bola bez cudzích tankov, nevinných obetí a plná spoločnej nádeje tak, ako ju ľudia cítili tých niekoľko jarných mesiacov pred 56 rokmi,“ uzavrel Pellegrini.
Čítajte viac August '68: Veľa nechýbalo a Nemci by opäť okupovali Prahu
Fico: August 1968 pripomína, kam môže viesť politika jedného správneho názoru
Dvadsiaty prvý august 1968 nám pripomína, kam môže viesť politika jedného správneho politického názoru a odmietanie suverénnych a odvážnych postojov. Vyhlásil to premiér Robert Fico (Smer) pri príležitosti 56. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a začiatku okupácie.
Čítajte viac Keby po útoku proti Dubčekovi chcel Brežnev ohroziť Juhosláviu alebo Rakúsko, Američania by možno vojensky pomohli
„Výročie augustových udalostí v roku 1968 by malo byť mementom aj v súčasnej dobe. Keď sa opäť presadzuje politika jediného správneho politického názoru a keď každý, kto prejavuje suverenitu a odvahu v názoroch na najzávažnejšie zahranično-politické témy, stojí pred nevyberaným tlakom vyspelých demokracií a hrozbou izolácie,“ skonštatoval Fico.
Dvadsiaty prvý august 1968 bude podľa premiéra v našej histórii vždy spojený s násilným zastavením obrodných a demokratizačných procesov, ktorými prechádzalo vtedajšie socialistické Československo. „Rozhodnutie signatárov Varšavskej zmluvy potlačiť s použitím vojenskej sily akýkoľvek iný ako povinný jednotný názor obralo Čechov a Slovákov o možnosť vybrať sa efektívnejšou a slobodnejšou cestou, ako ponúkal existujúci politický režim,“ poznamenal Fico.
Udalosti z augusta '68 je potrebné pripomínať, upozornili ministri
Pred stredajším rokovaním vlády sa ministri zhodli na tom, že udalosti z augusta 1968 sú dôležitou súčasťou histórie Slovenska, na ktorú nemožno zabúdať. Za dôležité preto považujú pripomínať si okolnosti i dôsledky invázie vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa.
„Všetci to vnímame ako dôležitý míľnik v dejinách,“ uviedol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD). Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas-SD) je presvedčený, že je potrebné si pripomínať všetky historické udalosti, ktoré Slovensko ovplyvnili. „Teda aj tie negatívne, aby sa nezopakovali,“ upozornil.
Čítajte viac Koľko percent dávali USA tomu, že Brežnev napadne Československo? A kto o ňom tvrdil, že Dubčekovu Pražskú jar zničí a kto sa zmýlil?
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) si nemyslí, že by vláda dostatočne nereflektovala historický význam udalostí z augusta 1968. Upozornila, že dejinný moment už viacerí vo svojich verejných vystúpeniach pripomenuli.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) vidí smutnú paralelu medzi augustom 1968 a súčasným dianím na politickej scéne. Naráža pritom na to, že tak, ako prišlo pred vyše polstoročím k zrade domácich politikov v Československu, v súčasnosti sa časť slovenských europoslancov správa podľa neho veľmi podobne. „V Európskom parlamente máme totiž zástupcov, ktorí žalujú na Slovensko. Títo ľudia doslova opľúvajú Slovensko, len aby sa zapáčili cudzím,“ vyhlásil Šutaj Eštok vo videu na sociálnej sieti. V protiklade zároveň vyzdvihol zhodu súčasných najvyšších ústavných činiteľov, ktorí „hovoria jednotne a jasne doma i vo svete v záujme Slovenska a jeho ľudí“.
Čítajte viac Desaťročie hore dole. Šutaj Eštok využil výročie okupácie k útoku na europoslancov za PS a označil ich za kolaborantov
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) po rokovaní vlády pripomenul stanovisko svojej domovskej strany, ktorá 21. august označila za „čierny deň“ a zastavenie demokratizačného procesu v bývalom Československu. „Krajina bola inváziou potrestaná za to, že si dovolila mať iný názor ako iné štáty v rámci Varšavskej zmluvy,“ zdôraznil.
I minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) vníma augustové udalosti z roku 1968 ako násilné zastavenie obrodného procesu. „Keby sa nezastavil, naša krajina mohla byť oveľa ďalej,“ deklaroval.
Čítajte viac Buďme hrdí na to, že Dubček patril nielen Slovákom: Česi ho milovali ako vlastného syna
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.
Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ, bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.
Čítajte viac Rusko sa od ZSSR príliš nelíši, paralely s okupáciou augusta '68 sú až príliš živé, nezabúdajme na históriu vyzval Pavel