Vedenie ministerstva zdravotníctva za šesť rokov nepodniklo potrebné kroky, ktoré by prispeli k zlepšeniu situácie v tomto sektore. Takto v skratke vyzerajú závery kontroly NKÚ, ktorá hodnotila postupy a hospodárenie rezortu v rokoch 2018 až 2023. „Stále chýba komplexná úprava finančného riadenia, funkčný systém využívania informačných systémov poskytujúcich dáta v čo najširšom spektre verejnej politiky zdravia a lepšie nastavenie osobnej zodpovednosti,“ zdôrazňuje podpredsedníčka kontrolného úradu Henrieta Crkoňová.
Miliardový dlh narastá
Jedným z najväčších problémov v slovenskom zdravotníctve je neefektívne hospodárenie štátnych nemocníc, najmä ich neustále rastúca finančná strata, konštatujú národní audítori. „Vysoký investičný a modernizačný dlh a s tým spojené nedostatky sa ani za obdobie od roku 2018 podstatným spôsobom nezmenili, mnohé pretrvávajú alebo majú ešte väčší rozsah,“ uvádza sa v správe NKÚ.
Pred šiestimi rokmi už NKÚ preveroval hospodárenie rezortu a na základe zistených nedostatkov odporučil viaceré zmeny. Čerstvá kontrola audítorov ukázala, že za uplynulé obdobie ku komplexným zmenám nedošlo a kľúčové opatrenia neboli realizované. „Ministerstvo zdravotníctva počas rokov, keď bol problém zadlženosti štátnych nemocníc aktuálny, nepredložilo žiaden komplexný materiál, z ktorého by bola zrejmá stratégia ozdravenia zdravotníckeho sektora. Boli to skôr iba vyhlásenia bez reálnych krokov, bez reálneho plánu a časového postupu,“ kritizuje NKÚ.
Kým odporúčania kontrolórov zostali len na papieri, dlhy nemocníc ďalej narastali, rovnako ako aj ich výdavky. V posledných rokoch sa tempo nárastu nákladov len zrýchlilo. Hlavným dôvodom bolo zvyšovanie platov zdravotníkov. Stúpali tiež výdavky nemocníc na lieky, údržbu zastaranej medicínskej techniky, ale aj na energie. Zároveň štátne nemocnice nedokážu zarábať na poskytovaní zdravotníckych služieb toľko, aby svoje výdavky vedeli pokryť. „Rast nákladov, ktoré nie sú kryté výnosmi, má za následok pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach a ich zadlžovanie,“ konštatujú audítori NKÚ.
Foto: NKÚ
Väčšina diskusie sa vždy sústredí na príjmy nemocníc. Viac pozornosti by sa však malo venovať nákladovej efektívnosti, oponuje analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský. Vyriešiť súčasný stav by mohli výhodnejšie zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ale tie sú nepravdepodobné v čase, keď sú všetky tri poisťovne v strate. Bez zvýšenia celkových zdrojov v systéme je preto navýšenie príjmov nemocníc nemožné, uvádza expert. „Lenže navýšenie zdrojov v čase rekordného deficitu je takisto problém. Pripomínam, že tento rok sa po mnohých rokoch po prvýkrát zvýšili zdravotné odvody, no na finančnej stabilizácii sa to príliš neprejavilo,“ zdôraznil odborník.
Ku koncu vlaňajška suma dlhu 13 najväčších štátnych nemocníc prekročila miliardu eur, zrátali kontrolóri. Extrémne zadlženie nemocníc pritom štát nevie vyriešiť už desaťročia. Situácia sa opakovane dostávala do kritického momentu, keď štát jednoducho uhrádzal dlhy nemocníc zo štátneho rozpočtu.
Čítajte viac Trenčianska kardiológia poprela, že má len jedného lekára: Ostatní mali prísť, ale neprišli
„Oddlžovanie sa od roku 2003 uskutočnilo päťkrát. Malo byť mimoriadnym nástrojom štátu na stabilizáciu situácie. Nebolo to systémové riešenie a ako ukázal vývoj, situácia sa nezmenila. Zdravotnícke zariadenia sa v danej chvíli zbavili starých dlhov, ale generovali nové,“ popisuje NKÚ vývoj za posledných 20 rokov. Celkovo štát minul na oddlžovanie vyše 2,2 miliardy eur.
Nie každá štátna nemocnica je na tom rovnako zle, pripomína analytik Vlachynský. „Zisk generujú viaceré štátne špecializované ústavy, ale napríklad aj nemocnica Poprad. Je to dané historicky lepšími zmluvami so zdravotnými poisťovňami a všetky ich spája aj ďalší faktor – boli transformované na akciové spoločnosti. Nedokončená transformácia nemocníc spred 20 rokov je jednou z večne otvorených rán štátnych nemocníc,“ uviedol pre Pravdu.
Niekto by mal zasiahnuť
Od roku 2018 sa na Slovensku vymenilo päť vlád a najmenej stabilným prvkom v každej z nich bol minister zdravotníctva. Audítori NKÚ pripomínajú, že za šesť rokov na tomto poste došlo k deviatim výmenám. Za to isté obdobie sa na ministerstve 36-krát významne menil organizačný poriadok. V priemere teda šesťkrát za rok na ministerstve vznikali, transformovali sa či zanikali jednotlivé útvary. To značným spôsobom ovplyvňovalo chod ministerstva a jeho schopnosť riešiť svoje úlohy, konštatuje sa v správe.
NKÚ už v minulosti odporúčal centralizovať riadenie procesov na ministerstve, najmä v súvislosti s chodom štátnych nemocníc. To by malo zefektívniť hospodárenie štátu v zdravotníckom sektore. Ani jeden z deviatich šéfov rezortu v posledných rokoch k tomu nepristúpil. Navyše za čias Mareka Krajčího (hnutie Slovensko) sa ministerstvo rozhodlo zrušiť útvar, ktorý sa touto problematikou zaoberal. Usporiadať a centralizovať riadenie štátnych nemocníc by mal po novom nový orgán, ktorý sa Slovensko zaviazalo zriadiť v rámci plánu obnovy. Zriadenie však oproti pôvodným plánom mešká, konštatujú kontrolóri.
Porušujeme smernicu EÚ
Národní kontrolóri kritizujú aj to, že nemocnice neuhrádzajú mnohé faktúry včas, čo generuje ďalšie problémy. Po prvé to spôsobuje ďalší nárast dlhu, lebo okrem istiny musia nemocnice splácať penále aj pokuty. Po druhé, omeškané platby sú v rozpore s európskou smernicou, ktorá ukladá verejným nemocniciam povinnosť platiť faktúry v lehote 60 dní. Priemerné oneskorenie platieb slovenských nemocníc bolo vlani 397 dní.
Európska komisia (EK) na porušenie smernice upozorňovala už v roku 2017, poukazovala tiež na potrebu systémovej zmeny pred jednorazovým oddlžením. Keďže zmena nenastala, pred rokom EK podala proti Slovensku žalobu na Súdny dvor Európskej únie. Ten zatiaľ vo veci nerozhodol.
Ministerstvo zdravotníctva by malo brať odporúčania NKÚ do úvahy, zdôrazňuje kontrolná autorita. Pripomína totiž, že tie opatrenia úradu, ktoré boli zrealizované, sa ukázali ako užitočné. Napríklad, NKÚ odporúčal nemocniciam riešiť vzájomné pohľadávky nie cez súdy, ale dohodou. Rezort zaviedol toto opatrenie do praxe, čo prispelo k odstráneniu nedostatkov, píše sa v správe kontrolórov. Zvyšok odporúčaní spred šiestich rokov však nebol presadený, konštatujú.
„Je zrejmé, že ministerstvo zdravotníctva dlhodobo zlyháva vo svojej základnej funkcii, ktorou je tvorba verejnej zdravotníckej politiky a zodpovednosť za jej plnenie,“ tvrdo hodnotí súčasný stav NKÚ. Riadenie tejto verejnej politiky je dlhodobo nesystémové a spravidla sa riešia iba aktuálne problémy, pokračuje. „Dlhodobo nie sú jasné ciele, ktoré vychádzajú z objektívnych potrieb, podložené reálnymi dátami o rôznych aspektoch demografického a zdravotného stavu obyvateľstva. Výsledkom tohto stavu je neustály nedostatok – nedostatok peňazí, ľudí, kapitálu, ale aj nedostatok potrebných ideí a myšlienok, ktoré by ‚uzdravili‘ systém zdravotníctva,“ sumarizujú audítori.
Na záver NKÚ odporúča, aby nadriadené ministerstvu štátne inštitúcie nakoniec do situácie zasiahli. Zdravotníckemu výboru Národnej rady (NR) SR preto odporúča, aby zaviazal vládu žiadať od rezortu koncepciu udržateľného finančného riadenia zdravotníctva. „Ak nie je zrejmá reálna potreba verejných zdrojov v systéme verejného zdravotníctva, výsledkom bude neustále sa znásobujúci nedostatok financií,“ konštatuje podpredsedníčka NKÚ.
Vlachynský z INESS o účinnosti tohto kroku pochybuje. Zdôrazňuje totiž, že rezort zdravotníctva by sa mal sústrediť nie na rozpracovanie ďalších koncepcií, ale na komplexné riešenie závažnejších problémov. „Stratégií a akčných plánov máme v zdravotníctve už na každý prst desať. Bolo by však dobré, keby ministerstvo aspoň nejako ucelene na papieri demonštrovalo, čo sa v tejto veci chystá spraviť. Má totiž na krku spor s EK. Ak tento spor Slovensko prehrá, bude musieť za každý deň platiť pokutu, až kým nepríde k náprave. Táto náprava bude musieť byť komplexnejšia, než len ďalšie oddlženie,“ sumarizoval odborník.
Čítajte viac Odvody do zdravotnej poisťovne platíte, ale aj tak vám môže hroziť exekúcia. Poisťovni totiž musíte nahlásiť túto dôležitú informáciu
Či odporúčanie kontrolórov bude zrealizované, zatiaľ nie je jasné. NR SR sa k otázkam Pravdy nevyjadrilo. Rezort zdravotníctva v reakcii uviedol, že vo veci intenzívne komunikuje s NKÚ a poskytuje maximálnu súčinnosť pri hľadaní krokov na odstránenie nedostatkov. Nesúhlasí však so záverom, že časté zmeny na ministerstve majú dopad na jeho fungovanie.
„Nie je možné konštatovať, že by výlučne časté personálne zmeny na vedúcich postoch ministerstva zdravotníctva spôsobili personálnu nestabilitu v rezorte zdravotníctva,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva. Doplnili tiež, že Slovensko prešlo v posledných rokoch viacerými krízami: „Či už COVID-19, vojna na Ukrajine, vládne krízy a podobne, čo malo vplyv nielen na celú spoločnosť, ale aj na jednotlivé rezorty, nevynímajúc rezort zdravotníctva.“