Zase to zaplatíme my? Pýtajú sa obce. Od januára majú triediť textil, od Tarabu dostali deravý manuál

Detailné informácie, čo s odpadom, aké odevy zbierať či koľko kontajnerov treba mať umiestnených, mali dostať obce od ministerstva životného prostredia. Hoci sa hovorilo o zákonnej úprave minimálne od roku 2021, dostali len metodickú príručku, ktorá – ak nerátame hlavičku dokumentu a podpis autora – má rozsah jednej A4. Triediť majú nielen odpad z textilu, no môže zbierať aj textil vhodný na opätovné použitie.

Štíhly manuál sa s veľkým nadšením nestretol. Pravda oslovila všetkých osem krajských miest, ktoré sa zhodli, že síce už teraz textilný odpad zbierajú, no jeden a pol strany usmernení je príliš málo.

Príručka rozlišuje dva spôsoby zberu, a to triedený zber odpadu z textilu a zber textilu vhodného na opätovné použitie. Hovorí aj o tom, že musia zabezpečiť zber cez zberovú spoločnosť. Konkrétne kritériá na firmu však chýbajú. Dohodnúť sa s ňou musia na tom, kde budú nádoby stáť, akú kvalitu textilu budú zbierať a komu nádoby odovzdajú.

Ak sa obec rozhodne, že bude zbierať aj textil vhodný na opätovné použitie, môže s ním nakladať vo svojej réžii, napríklad na swapoch oblečenia, bazároch, no môžu ho tiež predávať alebo darovať. Manuál nepopisuje však presnú definíciu textilu, ani či majú byť kontajnery umiestnené pri domoch, ako často sa majú vyvážať a ani ich množstvo na počet obyvateľov. Zrejmé nie je ani to, či má spustenie triedenia nového typu odpadu sprevádzať informačná kampaň.

Náklady pre obce? Žiadne, tvrdí minister

Envirorezort tvrdí, že metodická príručka je začiatok a prvý krok. „Efektivitu zberu textilného odpadu a celkového nakladania s textilným odpadom budeme následne analyzovať a zbierať dáta rovnako ako v susednej ČR a čakať na doplnenie jasných pravidiel, ktoré má v roku 2025 nastaviť Európska únia,“ uviedol pre Pravdu odbor komunikácie. „Následne na základe ďalších spoľahlivých informácií bude prebiehať zefektívňovanie zavedenia zberu a nakladania s textilným odpadom aj formou legislatívnych úprav, ktoré budú v súlade s európskou legislatívou,“ do­dal.

Šéf envirorezortu Tomáš Taraba reagoval, že nevie, čo je samosprávam na príručke nejasné. Je v nej podľa neho len minimum, aby sa textilný odpad od nového roka triedil legálne. Čiastkové riešenia odmieta. „Našim cieľom bolo, aby sme nemenili systém od 1.1. nijak v tom, ako funguje, aby z toho nevznikli náhle šoky a zmeny,“ ozrejmi v ta3. Taraba sa ani nesnažil skrývať, že ministerstvo skopírovalo príručku z Českej republiky. „Nemá to žiadne dopady na finančnú kondíciu samospráv,“ povedal.

Systém by podľa neho mohli dotiahnuť budúci rok. „Problém je, že Európska únia to ešte nenastavila do detailov a čaká sa na vykonávacie predpisy zo strany EÚ. Tí, ktorí teraz rozprávajú, že máme byť pápežskejší ako pápež, a že máme nastavovať niečo, čo ešte ani EÚ jasne nezadefinovala, ako má v roku 2025 vyzerať, tak my si počkáme na tie vykonávacie predpisy z ich strany,“ dodal minister.

S interpretáciou, že obciam nevzniknú náklady nesúhlasí Únia miest Slovenska. Manuál je podľa nej mätúci, zavádzajúci a nepresný. „Podľa príručky z dielne MŽP však vyplýva, že všetky povinnosti vrátane financovania sú prenesené práve na samosprávy. Tie v dlhodobo náročnej finančnej situácii nedokážu nájsť ďalšie zdroje na financovanie ďalších povinností,“ priblížila hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová.

Čo obciam v manuáli chýba

Pre obce a mestá nie je zber textilu žiadnou novinkou. V mnohých už roky stoja kontajnery, kam môžu ľudia odkladať nepoužívané šatstvo. Žilina ho zbiera už sedem rokov a hovorí, že ako jednej z mála samospráv jej kvôli tomu nevznikajú žiadne náklady. „Najväčší problém má mesto Žilina s vandalmi, ktorí rozstrihávajú zámky na nových zberných nádobách. Naposledy takéto incidenty evidujeme na uliciach Puškinovej a Bernolákovej,“ priblížila hovorkyňa mesta Zuzana Ondrášová.

Podotkla, že podobne ako pri iných odpadoch by mala byť aj v tomto prípade prenesená finančná zodpovednosť na výrobcov textilu cez rozšírenú zodpovednosť výrobcov a nie na obce. „Podľa príručky z dielne MŽP však vyplýva, že všetky povinnosti vrátane financovania sú prenesené práve na samosprávy. Tým, že mesto Žilina tento zber textilu zabezpečuje už od roku 2017, má ho zapracovaný aj vo všeobecne záväznom nariadení,“ pokračovala hovorkyňa.

Foto: Humana People to People Slovakia

Humana, kontajnery, mapa Mapa kontajnerov Humana na Slovensku.

Biele a šedé kontajnery sú už roky rozmiestnené aj po Trenčíne, prednostne do nich patrí textil, ktorý možno opätovne využiť alebo je ho možné zrecyklovať. V meste tiež funguje sociálny šatník, burzy či charitatívne zbery. V tomto systéme plánujú pokračovať aj v novom roku. „Otázkou ostáva čo s ostatným textilným odpadom, nakoľko pod textil je možné zaradiť širokú škálu rôznych textilných produktov a správne by tam mal patriť aj ten špinavý, znehodnotený textil. Pokiaľ však nebudú vhodní a dostupní spracovatelia pre tieto odpady, význam triedenia tohto odpadu ostáva paralyzovaný,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa Trenčína Erika Ságová.

Príručku nepovažujú preto za jasnú a zrozumiteľnú. Ságová pripomenula, že povinnosť triediť textil je známa už tri roky, envirorezort sľuboval podobnejšiu legislatívu a tiež to, že náklady budú spadať pod zodpovednosť výrobcov. „A ani nie pol roka pred plnením povinností zisťujeme, že nie sú pripravené podrobnosti k funkčnému zberu a nie je vyriešená ani finančná zodpovednosť. Tým celá povinnosť ostala výlučne na pleciach samospráv,“ pokračovala hovorkyňa. V príručke chýba aj definícia textilu, čo pod textil zaradiť a zbierať.

Metodickú príručku kritizuje aj Bratislava. Podľa hovorcu hlavného mesta Petra Bublu, nepriniesla informácie, ktoré by pomohli pri absentujúcej bližšej legislatívnej úprave. Rovnako uvažujú aj Banská Bystrica či Košice. Bratislavský hovorca ako príklad uviedol, že v príručke nie je zodpovedaná základná otázka, a to aký textil je povinné zbierať, nakoľko textilné výrobky sú rôzne – od oblečenia, obuvi, tašiek až po koberce, záclony, poťahy na sedačkách.

Čítajte viac Prejde Tarabova novela zálohovania PET fliaš? Rezorty Smeru a Hlasu namietajú zásah štátu. Pozreli sme sa na ich pripomienky

Ani metodická, ani príručka, len krátky úradnícky text bez informácií, ktorý obciam odkazuje, že majú celý systém, za štyri mesiaci sami vymyslieť a zaplatiť. Takto pochopili manuál z dielne envirorezortu v Prešove. „Práve tento signál od ministerstva bol napríklad jedným z impulzov na odchod súkromnej spoločnosti z Prešova, ktorá doteraz zabezpečovala kontajnery na zber textilného odpadu. Spoločnosť rovnako zabezpečovala aj ich vyprázdňovanie, údržbu a odber použitého textilu a šatstva,“ priblížil pre Pravdu hovorca Prešova Michal Hudák.

Od jesene zbierajú textilný odpad v Trnave, kde špeciálne modré zberné nádoby nájdu ľudia na zberných dvoroch. Ako uviedla pre Pravdu hovorkyňa mesta Veronika Majtánová, hoci je príručka pomerne stručná a málo konkrétna, v praxi to samospráve neprekáža, pretože textil zbiera už dlhšie a spĺňa aj nové podmienky. „Očakávali by sme však viac špecifických informácií ohľadne hustoty pokrytia, frekvencie vývozov a celkovo detailov zberu,“ skonštatovala.

Za kontajnery neplatia

Zber textilu sa však dotýka aj menších obcí, ako je napríklad Ivanka pri Dunaji. Starosta Vladimír Letenay si myslí, že bude treba sledovať aj naplnenosť nádob na textil, aby sa vrecia s odpadom nepovaľovali popri kontajneroch. Predpokladá, že ak budú v kontajneroch na textil čipy, ktoré budú reflektovať ich naplnenosť, tak ďalšie povinnosti by s textilným odpadom obce mať nemali.

„Najhlavnejšie je vytipovať miesta, kde to ľuďom nebude prekážať na jednej strane, ale bude to na očiach, aby neprichádzalo k znehodnoteniu, a aby to nebolo ďaleko od ľudí, teda nájsť kompromis. Každý chce mať podľa možností kontajner čo najbližšie, ale nie pred domom,“ skonštatoval Letenay.

Pravda oslovila aj organizácie Ekocharita a Humana People to People, ktoré majú v obciach naprieč Slovenskom rozmiestnené zberné nádoby na textil. Ako priblížil Pravde obchodný riaditeľ Ekocharity Tomáš Štefančík, okrem klasických exteriérových nádob umiestňujú aj interiérové pre malé obce, firmy alebo predajcov textilu. Aktuálne majú k dispozícii viac ako 100 kontajnerov, ktoré vedia poskytnúť okamžite. Ich výroba závisí od dopytu.

„Na Slovensku máme viac ako 1500 kontajnerov na zber znovu použiteľného textilu v rámci predchádzania vzniku odpadu. Zastrešujeme túto službu pre viac ako 1 000 000 oby­vateľov Slovenska. Je však pravdou, že sme v posledných mesiacoch niekoľko lokalít sťahovali a to z mnohých dôvodov, z ktorých hlavným bola nízka kvalita textilu a šatstva v kontajneroch, ktorá bola porovnateľná s odpadovým textilom,“ priblížil Štefančík.

Humana, ktorá službu prevádzkuje pre obce zatiaľ bezplatne prevádzkuje 1840 kontajnerov a pokrýva nimi najmä západ a stred Slovenska. Možnosti aktuálne hľadá aj na východnom Slovensku. „Momentálne počítame okolo jedného zberného kontajnera šatstva na 700 obyvateľov, ale samozrejme sledujeme, ako sa kontajnery plnia a tomu prispôsobujeme. Na tento rok plánujeme dosiahnuť 2000 kontajnerov stojacich na stanovištiach,“ uviedol pre Pravdu generálny manažér Humany Tadeušas Ingilevičius.

Starosta Ivanky potvrdil, že Ekocharite ani Humane obec financie za kontajnery neplatí. „Našou povinnosťou je podľa zmluvného vzťahu len poskytnúť priestor. Ostatné náklady si hradí spoločnosť, ktorá vlastní kontajnery. Zvýšením počtu kontajnerov v obci by sa náš vzťah so spoločnosťou nemal a nemali by sme platiť za kontajnery,“ spresnil Letenay.

Ekocharita spustila nedávno aj službu, v rámci ktorej rozmiestňuje aj nádoby na odpadový textil. „Nakoľko na Slovensku nemáme na tento druh odpadu spracovateľa a odpadový textil musí končiť na skládke alebo v spaľovni, nábeh na zber odpadového textilu musí byť postupný a veľmi opatrný,“ objasnil.

Textil, ktorý Ekocharita vyzbiera končí u lokálnych odberateľov na Slovensku v charite alebo second handoch. Slovensko je však podľa neho pre umiestnenie takého veľkého množstva reuse textilu malé. Odberateľov preto majú aj v Poľsku, Maďarsku a Bulharsku. „V prípade odpadového textilu rokujeme s lokálnymi spracovateľmi a spolu s investormi staviame vlastný závod TRIBTEX, ktorý bude od roku 2026 spracovať odpadový textil,“ dodal.

Sabo: Taraba ignoruje výrobcov

O vyšachovaní výrobcov textilu hovorí aj poslanec Progresívneho Slovenska (PS) Michal Sabo. Výrobcovia boli podľa jeho slov súčasťou pracovnej skupiny na envirorezorte, ktorá kreovala metodiky a novely odpadovej legislatívy.

„Práve výrobcovia boli od prvého dňa pripravení, aj to verejne deklarovali, kvalitný zber textilu financovať,“ priblížil poslanec. Zopakoval, že to tak funguje aj pri plastoch či papiere. Bežne znášajú nielen náklady na výrobu a distribúciu, ale financujú aj zhodnotenie, zber a zneškodnenie odpadu zo svojich produktov.

Sabo tvrdí, že po príchode Tarabu na ministerstvo táto téma „zhasla“. Pýta sa, prečo sa minister rozhodol ignorovať výrobcov textilu a presunúť ťarchu na samosprávy. „Robí to takto, pretože nad životným prostredím, nad odbornosťou a nad dobrou praxou, a tým som si na sto percent istý, určite nie náhodou, zvíťazili budúce výnosy a zisky pre jeho kamarátov zo zberových odpadových spoločností, ktorí na tomto neuveriteľným spôsobom zarobia,“ domnieva sa poslanec PS. Vyzbieraný textil napokon zafinancujú občania a skončí na skládkach.

Poslanec PS si tiež myslí, že postup, ktorý navrhoval envirorezort nemusí spĺňať požiadavky európskej legislatívy, za čo by Slovensku hrozila žaloba na Súde EÚ aj miliónové pokuty. Taraba vylúčil, že by sme pokutu mohli dostať.