Starnutie populácie má za následok vyššie zaťaženie pre zdravotnícky a sociálny systém. Tento trend sa len začína a časom sa bude prehlbovať, vysvetľuje v rozhovore pre Pravdu demograf Branislav Šprocha. Už v blízkej budúcnosti sa dostaneme do situácie, keď každý tretí Slovák bude v dôchodkovom veku, prognózuje expert. Znamená to, že počet narodených detí bude ďalej klesať a počet obyvateľstva na Slovensku sa bude znižovať každý rok viac a viac.
V rozhovore sa dozviete:
- Prečo sa na Slovensku rodí menej detí a či sa dá tento stav napraviť
- Aké zmeny prináša do bežného života starnutie obyvateľstva
- Kedy počet Slovákov klesne pod päť miliónov
- Či je politika štátu motivujúca pre rodiny, ktoré uvažujú o deťoch
- Akým výzvam bude čeliť nová generácia Európanov
Podľa štatistík pôrodnosť na Slovensku klesá už osem rokov za sebou. Prečo je to tak?
Tento trend bude pravdepodobne pokračovať aj v najbližších rokoch. Počet živo narodených detí na Slovensku klesá predovšetkým v dôsledku zmenšovania reprodukčnej základne, teda znižovania počtu žien v reprodukčnom veku (15 až 49 rokov). Početné generácie žien narodené v 70. rokoch sa postupne dostali do veku nad 40 rokov, zatiaľ čo na začiatku reprodukčného obdobia sa nachádzajú málopočetné generácie narodené v 90. rokoch a na začiatku tohto milénia. Navyše v posledných dvoch rokoch pozorujeme aj určité zníženie intenzity plodnosti, čo len urýchľuje pokles.
Sme v tom výnimoční alebo pôrodnosť klesá aj v iných krajinách?
Z medzinárodného hľadiska nie je situácia na Slovensku ničím výnimočná. Pokles počtu narodených detí, ako aj plodnosti pozorujeme takmer v celej Európe. Kým v rokoch 2008 – 2010 sa ročne v celej únii narodilo 4,6 až 4,7 milióna detí, podľa údajov z roku 2022 to už bolo menej ako 3,9 milióna.
Mal by nás ako spoločnosť pokles pôrodnosti znepokojovať? Trvá totiž už desaťročia. Nachádzame sa už v alarmujúcom stave?
Pokles pôrodnosti na Slovensku je dlhodobo očakávaný a predikovaný, populačné prognózy naň upozorňovali už pred rokmi. Súvisí to predovšetkým so znižovaním takzvanej reprodukčnej základne, teda so znižovaním počtu žien v reprodukčnom veku. Tento jav momentálne nie je možné výrazne ovplyvniť. Určité opatrenia by mohli ovplyvniť napríklad intenzitu plodnosti, teda počet detí narodených na jednu ženu. V našich silách je v najbližších rokoch pokles zmierniť, ale nie zastaviť.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Branislav Šprocha
Samostatný vedecký pracovník Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Vo svojom výskume a v práci sa venuje problematike populačného vývoja Slovenska a jeho regiónov, transformácii reprodukčného správania a konštrukcii populačných a odvodených prognóz. Absolvoval magisterské štúdium na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v odbore demografia a geodemografia. Roku 2011 skončil doktorandské štúdium v programe demografia a roku 2021 habilitoval v odbore humánna geografia. Od roku 2007 je vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného demografického centra pri INFOSTAT-e. Roku 2015 sa stal vedúcim Výskumného demografického centra.
Aký vývoj môžeme očakávať v najbližších rokoch? Bude na Slovensku menej obyvateľov?
S veľkou pravdepodobnosťou bude pokles počtu narodených detí pokračovať a súčasne s tým budeme čeliť nárastu počtu zomretých. Hoci na Slovensku dlhodobo evidujeme postupne rastúcu dĺžku života a znižovanie úmrtnosti, sme svedkami starnutia veľmi početných generácií narodených v 40. a 50. rokoch, ktoré teraz vstupujú do veku s vyšším rizikom úmrtia. Preto sa bude počet zomretých zvyšovať. V kombinácii s predpokladaným znižovaním počtu narodených detí to povedie k znižovaniu počtu obyvateľov Slovenska.
Tento trend by mohol byť taký intenzívny, že v najbližších desaťročiach by sme sa mohli dostať na hranicu alebo dokonca aj pod hranicu 5 miliónov obyvateľov. Ešte dôležitejším aspektom však bude, že budeme mať nielen menšiu, ale predovšetkým oveľa staršiu populáciu, kde by zhruba každý tretí obyvateľ bol v seniorskom veku, teda 65 a viac rokov.
Čítajte viac Dobré časy sa skončili. Slovensko čakajú výzvy, ktoré budú stáť miliardy eur
Už sme čelili podobnému prudkému poklesu v minulosti?
Pred prvou svetovou vojnou sa na Slovensku stabilne rodilo každoročne vyše 100-tisíc detí. Vojnový konflikt priniesol poslednú veľkú demografickú krízu, keď výrazne klesla sobášnosť a s ňou sa prudko znížil aj počet živo narodených detí. Dno Slovensko dosiahlo v poslednom vojnovom roku, keď sa narodilo približne len 43-tisíc detí. Prvé povojnové roky priniesli kompenzačnú fázu, počas ktorej nastal aj prudký nárast pôrodnosti. Tento trend vrcholil na začiatku 50. rokov, keď sme sa opäť dostali nad hranicu 100-tisíc detí. S presadením modelu dvoj- alebo trojdetnej rodiny a s liberalizáciou interrupcií došlo ku kontinuálnemu poklesu pôrodnosti až do druhej polovice 60. rokov.
Komplex prijatých pronatalitných a prorodinných opatrení začiatkom 70. rokov vytvoril sekundárnu populačnú vlnu. Koncom tejto dekády tak na Slovensku naposledy vzrástol počet živo narodených detí nad hranicu 100-tisíc. Ďalší vývoj sa niesol v znamení najprv pozvoľného a od začiatku 90. rokov aj pomerne dynamického poklesu. Tento trend vyvrcholil na začiatku 21. storočia, keď sa narodilo približne len 51-tisíc detí. V posledných rokoch sa pôrodnosť dostala ešte na nižšiu úroveň, menej ako 49-tisíc detí.
Príčiny tohto vývoja sú jednak v tom, že sa zmenšuje počet žien v reprodukčnom veku, k čomu v posledných dvoch rokoch pribudol aj pokles intenzity rodenia detí. Plodnosť na Slovensku má totiž dlhodobo klesajúci trend. Na začiatku 20. storočia hodnota úhrnnej plodnosti prekračovala hranicu 5,5 dieťaťa na ženu. V medzivojnovom období sa znížila z piatich na tri deti a po druhej svetovej vojne postupne klesala ďalej. Minimálnu úroveň plodnosť dosiahla na začiatku 21. storočia, keď sa narodilo priemerne menej ako 1,2 dieťaťa na ženu. Ale s neskorším nástupom rodenia detí došlo k oživeniu plodnosti, ktorá s určitými výkyvmi rástla až do roku 2021, keď prekročila hranicu 1,6 dieťaťa na ženu.
Mali by sme usilovať o návrat k týmto 100-tisícovým počtom ročne narodených detí?
Prítomnosť veľkých „populačných vĺn“ nie je vo všeobecnosti priaznivým faktorom nielen z hľadiska demografického vývoja, ale aj fungovania celej spoločnosti. Náhle výrazné výkyvy v počte narodených detí prinášajú problémy nárazového charakteru, počnúc predškolskými zariadeniami, základnými a strednými školami cez trh práce až po dôchodkový systém a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tieto systémy budú v budúcnosti musieť poskytovať služby oveľa väčšiemu množstvu ľudí, pričom predchádzajúce generácie, ktoré by mali tieto služby poskytovať, sú menej početné.
Navyše pri súčasnom nastavení vekovej štruktúry je nereálne očakávať, že by sa podarilo výraznejšie oživiť počet narodených detí. Treba si uvedomiť, že počet žien v reprodukčnom veku klesá a ďalej klesať bude a ani návrat intenzity plodnosti na úroveň z 80. rokov, teda viac ako dve deti na ženu, by tento efekt nedokázal kompenzovať.