Pomenovali ste zmeny, ktoré by priniesol okamžitý návrat k tradíciám mnohodetných rodín. Na aké zmeny sa však máme pripraviť v súvislosti so súčasným vývojom, keď sa na Slovensku zrejme narodí menej detí?
Pokles pôrodnosti nie je na Slovensku novým fenoménom a výrazne sa zintenzívnil už v 90. rokoch. V dôsledku toho už dnes pociťujeme jeho dopady na pracovnom trhu, ktorý trpí nedostatkom pracovnej sily, najmä z mladej generácie, a zároveň starší zamestnanci postupne odchádzajú do dôchodku. Týka sa to aj sociálneho systému, keďže sa výrazne približuje počet tých, ktorí na dôchodky prispievajú, k počtu tých, ktorí dôchodky čerpajú.
To isté platí aj o zdravotníctve, kde navyše s rastúcim počtom seniorov a osôb v oldest-old veku (t. j. najstaršia veková skupina nad 85 rokov) rastú aj náklady na ich zdravotnú starostlivosť. Nesmieme tiež zabúdať na to, že nezanedbateľná časť mladých ľudí, ktorí sa na Slovensku narodia, trvalo alebo dočasne opustí Slovensko. Ďalšie zmenšovanie počtu aktívnych osôb na pracovnom trhu tak bude tieto problémy len prehlbovať.
Podobný pokles pôrodnosti vidíme aj v Európe, Amerike a časti Ázie. Aké sú hlavné príčiny tohto globálneho vývoja? Prečo ženy po celom svete zriedkavejšie uvažujú o deťoch?
Pokles pôrodnosti v moderných a postmoderných spoločnostiach je historický proces. Je previazaný jednak s dokončovaním demografickej revolúcie, ktorá znamenala vedomé uvažovanie o veľkosti rodiny a želanom počte detí.
Čítajte viac Ekonóm Baláž: Klesajúci počet pracujúcich ohrozuje dôchodkový systém. Nezrúti sa, no nebude môcť byť taký štedrý, ako je teraz
Faktory ovplyvňujúce ľudí v otázke zakladania rodiny či narodenia dieťaťa možno rozdeliť do dvoch základných skupín. V prvej sú príčiny, ktoré súvisia so súčasnými rýchlo sa meniacimi socioekonomickými podmienkami. Mladí dospievajúci ľudia musia nájsť svoje vlastné stratégie, ako zladiť partnerskú a rodičovskú dráhu s ich ďalšími životnými ašpiráciami. Ide napríklad o vysoký stupeň súťaže na pracovnom trhu, nutnosť stále si zvyšovať kvalifikáciu, rastúce priame i nepriame náklady stratených príležitostí, potrebu celoživotného vzdelávania, zvyšovanie finančnej spoluúčasti pri zakladaní rodiny a starostlivosti o dieťa, problémy s možnosťami rezidenčnej samostatnosti a ďalšie.
Do druhej skupiny môžeme zaradiť najmä meniace sa hodnoty, normy a vzorce spojené s materstvom a rodičovstvom. Tieto zmeny je potrebné zasadiť do širšieho konceptu takzvanej vynárajúcej sa dospelosti, kde nerodinné prechody dostávajú prednosť pred rodinnými. Pri ich strategickom odkladaní sa pritom môže ľahko stať, že plánovaný počet narodených detí sa nepodarí splniť z rôznych dôvodov. Navyše sa ukazuje, že rastie aj počet tých, čo neplánujú stať sa matkou alebo otcom.
Obyvateľstvo Európy starne. Čo to znamená pre generáciu detí, ktoré sa narodia medzi rokmi 2015 až 2025? Aký život ich čaká a akým problémom táto generácia Európanov pravdepodobne bude čeliť?
Všetky európske spoločnosti čelia a budú čeliť procesu demografického starnutia. Je to nezvratný jav a potvrdzujú to všetky dostupné populačné prognózy. Z nich vyplýva nielen zvyšovanie počtu a podielu seniorov, ale aj zvyšovanie priemerného veku populácie, vyrovnávanie pomeru medzi produktívnou a poproduktívnou zložkou a pod.
Z toho vyplýva, že tieto osoby budú žiť v spoločnosti, ktorá sa bude musieť vysporiadať s touto výzvou a prispôsobí svoje fungovanie do značnej miery ich potrebám. Nezanedbateľná časť zdrojov tak bude musieť byť presmerovaná do oblasti sociálneho a zdravotného zabezpečenia, bývania, dopravy a ďalších oblastí fungovania staršej zložky populácie. Budúce generácie tak budú pravdepodobne čeliť väčšej miere zaťaženia a medzigeneračnej solidarity.
Na druhej strane, starnúca populácia prináša aj viaceré výzvy z ekonomického hľadiska. Rastúci počet seniorov predstavuje špecifický a čoraz početnejší segment zákazníkov so svojimi potrebami a nárokmi. Už dlhšie sa hovorí o striebornej ekonomike a jej veľkom potenciáli pre celkové hospodárstvo. Otázka tiež je, do akej miery robotizácia a umelá inteligencia skutočne dokážu nahradiť zmršťujúce sa ľudské zdroje na pracovnom trhu. Ak nedokážu plne kompenzovať tento výpadok, potom tu vzniká pomerne veľká príležitosť aj z hľadiska zmenšujúcej sa konkurencie.
Vlády vrátane slovenskej zavádzajú rôzne opatrenia na motiváciu žien, aby mali deti – daňové bonusy, sociálne dávky, rodičovské dovolenky a pod. Môže to skutočne motivovať ženy k pôrodu a zmeniť ich postoj?
Meranie efektívnosti nástrojov rodinných politík je vo všeobecnosti veľmi ťažké. Nikdy sa nedá na 100 percent povedať, že práve jedno konkrétne prijaté opatrenie malo nejaký efekt na rozhodovacie procesy mladých ľudí mať dieťa, resp. mať ďalšie dieťa. Ak aj tieto nástroje dokážu prispieť k pozitívnej populačnej klíme v zmysle, že mladí ľudia ich budú vnímať ako snahu štátu sa o nich postarať, takéto efekty bývajú len dočasné. Preto treba počítať s tým, že pozitívny vplyv môže v priebehu relatívne krátkeho času vyprchať, keďže páry tieto nástroje začnú brať ako „bežnú“ vec a kalkulovať s nimi.
Navyše v prudko sa meniacich sociálnych, ekonomických a kultúrnych podmienkach postmoderných spoločností je potrebné identifikovať takéto prekážky a dôvody, prečo mladí ľudia nedokážu realizovať svoje rodinné a reprodukčné zámery v dostatočnom predstihu a hľadať nástroje, ktoré by im v tomto smere mohli pomôcť.
Čítajte viac Rodiny prídu ročne aj o stovky eur, "Matovičov" daňový bonus má klesnúť. Ministerstvo financií nechce povedať, či proti tomu zasiahne
Existujú príklady, kde takéto opatrenia priniesli výsledky? Mohlo by niečo podobné fungovať aj na Slovensku?
V československom prostredí sa najčastejšie spomína komplex prijatých opatrení na konci 60. a začiatku 70. rokov. Išlo predovšetkým o predĺženie materskej dovolenky, prijatie ďalšej materskej (dnes rodičovskej) dovolenky, počas ktorej bolo postupne možné poberať finančný príspevok. Okrem iného dôležitou reformou prešli aj mladomanželské pôžičky. Tieto opatrenia významne uľahčili najmä zariaďovanie bytu, prípadne jeho získanie a umožnili matkám zostať s malým dieťaťom dlhšie doma pri určitej refundácii straty príjmu. Išlo o nové a na vtedajšiu dobu prepracované opatrenia, ktoré boli prijaté rýchlo po sebe, a tým sa ich efekt pravdepodobne znásoboval.
Nemenej dôležitým aspektom však bola aj skutočnosť, že boli prijaté v špecifickom prostredí a v období po roku 1968, keď došlo k výraznému oživeniu rodiny a rodinného života a do reprodukčného veku sa dostávali veľmi početné generácie žien narodených v 40. a 50. rokoch. Na druhej strane je však aj v tomto prípade potrebné dodať, že kladný efekt bol dočasný a už koncom 70. rokov môžeme identifikovať nástup poklesu plodnosti a pôrodnosti.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
V súčasnosti sa do popredia namiesto priamych ekonomických stimulov dostávajú rôzne nepriame benefity, týkajúce sa jednak služieb pre matky s malými deťmi, daňové zvýhodnenia pre pracujúcich, ako aj snaha o väčšie zapojenie oboch rodičov pri starostlivosti o najmenšie dieťa. Dôležitou črtou je tiež možnosť voľby, a to jednak z hľadiska poskytovaných nástrojov, ako aj výšky a doby čerpania týchto benefitov. Vďaka tomu môžu mladé rodiny s deťmi efektívnejšie a flexibilnejšie reagovať na vznikajúce životné situácie.
Aké negatívne následky môže priniesť pokles pôrodnosti na Slovensku? Kedy by sme mohli tieto následky pocítiť – o niekoľko rokov, desaťročí alebo neskôr?
Pokles pôrodnosti je na Slovensku prítomný už viac ako štyri desaťročia. Je pravda, že k jeho zintenzívneniu došlo až po roku 1989, no aj to je dostatočne dlhý čas na to, aby sme jednoznačne mohli povedať, že jeho efekty naša spoločnosť už dávno pociťuje. Predpokladaný vývoj pritom jednoznačne naznačuje, že tento trend bude pokračovať a zasiahne všetky spoločenské oblasti – ekonomiku, školstvo, zdravotníctvo, trh práce a podobne. Obávam sa, že čas na dôkladnú a menej bolestivú prípravu na tieto prudké zmeny sme dostatočne nevyužili.