Už o pár dní si pripomenieme 80 rokov od začiatku jedného z najväčších ozbrojených vystúpení proti nacizmu a fašizmu na našom území, pripomenul prezident. „Slováci a Slovenky povstali so zbraňou v ruke proti krutému a neľudskému nacistickému režimu a prispeli tak k jeho definitívnej porážke. Toto víťazstvo by aj dnes malo byť zdrojom našej národnej hrdosti a pevným putom, ktoré našu vlasť spája so slobodným a demokratickým svetom,“ dodal.
Podľa slov Pellegriniho je naša úcta o to väčšia, že nešlo o vycvičených profesionálnych vojakov. „Často to boli mladí ľudia, ktorí sa pripravovali na svoje povolanie, plánovali si budúcnosť. Okolnosti ich však donútili chopiť sa zbrane a znášať často až hraničné životné podmienky a situácie,“ ocenil.

Práve na miestach dnešného pochodu v Zlatne i v Skýcove operovali aktívne partizánske skupiny. Podľa prezidenta príbehy ľudí potvrdzujú, že v každom človeku sa skrýva odhodlanie siahnuť až na dno svojich síl. „Pripomínajú nám, akú hrozbu pre spoločnosť predstavuje fašizmus, aké nebezpečné sú všetky extrémistické a radikálne ideologické smery. Šťastie nikdy nemožno budovať na nešťastí iných, režimy, ktoré stoja na nadradenosti jedných nad druhými rozsievajú iba zlo a utrpenie,“ povedal Pellegrini. Pripomenul, že naši predkovia za slobodu zaplatili neraz aj tú najvyššiu cenu. „Pre nás vyplýva záväzok, aby sme vybojovanú slobodu chránili a zveľaďovali. To je aj význam tohto pochodu.“

Obec Skýcov sa stala jednou z hlavných partizánskych základní v Tribečskom pohorí na jeseň 1944. Začiatkom septembra prišli vojaci slovenskej armády, ktorí v obci nechali zbrane. Nimi sa vyzbrojilo približne 40 až 50 mužov zo Skýcova a vytvorili 1. partizánsku brigádu. Postupne sa sem sťahovali aj sovietske partizánske skupiny vysadené na Zobore, Tribeči a Vtáčniku. Boli tu tri veľké partizánske oddiely, Zarubežnij, Plameň a Národný pomstiteľ. Viedli ich partizánski velitelia Alexander Sviatogorov-Zorič, Putilov a Viktor Maximov. Partizánske oddiely mali viac ako 1100 mužov. Pôsobili v celom okolí Skýcova, Zlatna, Zlatých Moraviec a Topoľčianok.
Začiatkom marca 1945 sa časť partizánov stiahla do hôr a časť sa pridala k vojskám II. Ukrajinského frontu. Keď sa ku Skýcovu blížil front a nemecké velenie potrebovalo pre ústup spojovaciu cestu cez Skýcov na hornú Nitru, zaútočili nemecké jednotky 15. marca 1945 zo všetkých strán na obec. Tú v tom čase už nikto nebránil a bola obsadená bez boja. Po obsadení územia 16. marca 1945 bola obec vypálená. Zhorelo 266 domov a 13 mužov odvliekli do koncentračných táborov. Zostal iba kostol, fara, škola a niekoľko domov, v ktorých boli ubytovaní Nemci.
Náučný partizánsky chodník je sprístupnený od roku 1988. Patrí k stredne náročným, prevýšenie na takmer 12 kilometrov dlhej trase je 350 metrov. Má šesť zastávok, medzi nimi studničku Jelšovku, miesta, kde sídlila partizánska skupina Národný pomstiteľ, partizánske bunkre na Stratenom vrchu či tajný sklad munície a zbraní.