Chmelár po svojom odvolaní z postu poradcu premiéra zverejnil rozsiahly status, v ktorom podrobne opísal, ako narastalo napätie medzi ním a šéfom vlády. Hlavným dôvodom mala byť kritika štátneho tajomníka envirorezortu Štefana Kuffu. Bývalého poradcu však rozhorčilo aj to, že Robert Fico odignoroval jeho snahy zorganizovať globálny mierový summit o Ukrajine v Bratislave alebo Košiciach. Na usporiadaní mierových rokovaní sa mal podieľať aj bývalý šéf českej diplomacie Jan Kavan.
„Po neúspechu summitu vo Švajčiarsku malo Slovensko veľkú šancu hostiť podobnú vrcholnú schôdzku u nás. Hovoril som o tom s veľvyslancami Ruska, Číny, Turecka a ďalších krajín, ktoré boli ochotné pomôcť. Jan Kavan využil svoje bohaté diplomatické kontakty a sprostredkoval súhlas najvyšších miest ruskej a ukrajinskej diplomacie,“ píše Chmelár na sociálnej sieti. Dodal, že všetko stálo už len na maličkosti: zúčastnené strany trvali na písomnom ubezpečení, že poradca naozaj koná v mene šéfa vlády. Fico však podľa Chmelára uviedol, že sa „nebude púšťať do vopred prehraných zápasov.“

Pravda oslovila s prosbou potvrdiť alebo vyvrátiť Chmelárove slová všetky ním spomenuté strany údajných rokovaní. Veľvyslanectvá Ruska, Číny a Turecka v čase publikácie článku na naše otázky nereagovali. O ich stanoviská budeme článok aktualizovať. K otázkam sa nevyjadril ani Úrad vlády SR, ruské ministerstvo zahraničných vecí, ani ukrajinský rezort diplomacie.
Nereálny scenár
Chmelárove čerstvé tvrdenia však vyvracia jeho vlastná iniciatíva z júna tohto roka pod názvom Mierový návrh zo Slovenska. Vtedajší poradca premiéra v nej propagoval svoj mierový plán, a v tom čase jeho aktivity údajne podporoval aj šéf vlády. „Ako spoluautor návrhu som tento dokument ponúkol predsedovi vlády SR Robertovi Ficovi (ktorý pred atentátom vyjadril našej iniciatíve podporu) i zvolenému prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu s cieľom, aby si ju osvojili ako mierovú iniciatívu Slovenskej republiky,“ napísal vtedy Chmelár.

Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík celý príbeh o usporiadaní mierového summitu na Slovensku nepovažuje za reálny. „Príde mi to ako sen starej baby, ale bez reálneho základu. Predpokladám, že na tento nápad prišiel niekto niekde v cigarovom klube pri nejakom promile alkoholu v krvi. Mierový summit Moskva nemôže chcieť, pretože Putin mier zatiaľ nechce,“ argumentuje odborník.
Pripomína, že Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na ruského prezidenta. „Na takomto summite by tak najskôr mala byť vyriešená otázka, ako po skončení vojny Putina deportovať do Haagu,“ zdôvodňuje Štefančík. „Myslím si, že mierový summit v Bratislave je z ríše fantázie. Ani sa nad tým netreba zamýšľať,“ zhŕňa odborník.
Ako najpravdepodobnejší hostiteľ ďalšieho mierového summitu sa už dlhšie spomína Saudská Arábia. Táto krajina totiž nie je členom Medzinárodného súdu ani signatárom Rímskeho štatútu. Znamená to, že ak by Vladimir Putin pricestoval na mierový summit do Rijádu, nebol by okamžite zadržaný. Okrem iného Saudská Arábia by pravdepodobne dokázala presvedčiť k účasti na summite aj Čínu, a zároveň udržiava dobré vzťahy s Ruskom, hovoril počas prvého mierového summitu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Mier nie je pre Fica témou dňa
Chmelár však plánuje pokračovať v snahe organizovať mierový summit práve na Slovensku. „Na to, aby som robil mierové konferencie, nepotrebujem mandát od premiéra. Samozrejme, že tá konferencia bude, ale chceli sme Robertovi Ficovi pomôcť urobiť z neho mierotvorcu,“ uviedol Chmelár vo svojom novom vyhlásení. Doplnil, že podľa neho by mierový plán Ficovi pomohol získať politické body aj na medzinárodnej scéne. „Ak premiér nemá vôľu alebo odvahu prevziať to na svoje plecia, jeho problém, my na tom projekte budeme pracovať aj naďalej,“ podotkol exporadca.
Hoci mier na Ukrajine bol jednou z hlavných tém vlaňajšej kampane Smeru v predčasných parlamentných voľbách, dnes šéf strany sa k téme ukončenia vojny vyjadruje len zriedka. „Robert Fico, napriek tomu, že svojim voličom prezentuje inú perspektívu, si jasne uvedomuje, že mier medzi Ruskom a Ukrajinou je zatiaľ v nedohľadne,“ myslí si politológ Štefančík.

Navyše, premiér zatiaľ nepotrebuje túto tému prezentovať svojim voličom, lebo verejnosť sa momentálne venuje iným témam, ako napríklad napätie vnútri vládnej koalície či sporné rozhodnutia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS). „O Ukrajine sa možno začne hovoriť, keď ministerstvo kultúry bude viesť kompetentný človek. Pokiaľ ale pani Šimkovičová a pán Taraba (minister životného prostredia, pozn. redakcie) budú ukazovať, akí sú nemotorní, o Ukrajine nebude potrebné hovoriť,“ sumarizuje politológ.