Ministerstvo obrany chce v októbri predložiť do Národnej rady (NR) SR návrh zákona, ktorý umožní všetkým občanom prihlasovať sa do aktívnych záloh OS SR. Podľa šéfa rezortu Roberta Kaliňáka by mohla vzniknúť takzvaná národná brigáda, ktorú by tvorili najmä civilní dobrovoľníci. „Takáto národná brigáda by vlastne mala možnosť združovať ľudí, ktorí chcú prispieť svojou aktívnou účasťou na bezpečnosti a ochrane SR. Ponúkneme určitú finančnú sumu za účasť na výcviku počas dĺžky dvoch týždňov a asi troch víkendov počas roka,“ vysvetlil minister svoju víziu. Kaliňák tiež predpokladá, že ak by návrh zákona bez problémov prešiel parlamentom, prvé nábory do národnej brigády by sa mohli začať už na budúci rok.
Neprihlási sa každý
Hoci sa na novele ešte pracuje, minister obrany už prináša na verejnosť prvé podrobnosti. Podľa neho by národná brigáda mala pomáhať vojakom pri plnení viacerých „nevojenských úloh“. Do aktívnej zálohy by sa mohol prihlásiť každý občan vo veku do 55 rokov. Dobrovoľníci by absolvovali základný výcvik, teda vojenskú prípravu. Ten by mal byť kratší než u vojakov a každý rok by si ho mali opakovať. „A v prípade problémov tie dva týždne budú dobrovoľníci využití, napríklad na pomoc pri povodniach alebo pri veternej smršti,“ priblížil Kaliňák.
Pôsobenie v aktívnych zálohách by nemalo dobrovoľníkom zaberať veľa času. Podľa Kaliňáka by počas roka trvalo najviac mesiac. Z toho by dva týždne tvoril hlavný výcvik, ku ktorému by sa pripočítali tri kratšie prípravy, ktoré by sa mohli konať cez víkendy. Približne 10 dní ročne by mal byť dobrovoľník v „pohotovosti“ pre prípad, že by ho štát zavolal na plnenie úloh. Minister obrany opisuje zámer rozšírenia aktívnych záloh ako „beh na dlhú trať“ a verí, že nápad vyvolá u Slovákov určitý záujem.
Čítajte viac Generál Zmeko: Spali sme dve desaťročia, teraz čelíme výzve. Potrebujeme protivzdušnú obranu, drony, ale aj leteckú základňu
Ministerstva obrany a vedenia OS SR sme sa opýtali na bližšie podrobnosti návrhu. Nie je teda zatiaľ jasné, aké požiadavky bude mať armáda na prípadných záujemcov o zapojenie sa do záloh. Podľa súčasných pravidiel ich súčasťou môže byť len občan, ktorý má vojenské skúsenosti, či už získané službou v OS SR ako profesionálny vojak, alebo vojak základnej vojenskej služby. Tiež sa vyžaduje, aby záujemca bol fyzicky a psychicky spôsobilý, dosiahol požadovanú hodnosť a stupeň vzdelania. Rezort ani OS SR sa k tejto téme nevyjadrili.
Pre dobrovoľníkov by podmienky na vstup nemali byť až také prísne, naznačuje minister obrany. Ale budú do značnej miery podobné tým, ktoré sa dnes vzťahujú na vojakov. „Určite bude základný výber, kritériá budú presne stanovené. Samozrejme, keď počas výcviku pracujete so zbraňou, to musí mať svoje presné parametre. Pochopiteľne, bude treba spĺňať aj základné zdravotné podmienky,“ povedal. Kaliňák poznamenal, že aj sám sa zvažuje prihlásiť do aktívnych záloh, lebo by mal ísť príkladom iným a zároveň mu to umožňuje vek.
Nie je zatiaľ jasné, koľko dobrovoľníkov by malo tvoriť tzv. národnú brigádu. Ak by sme pozerali na vojenský ekvivalent takejto jednotky, mala by mať tri- až päťtisíc ľudí. Tieto čísla sú dosť ďaleko od dnešnej reality, keď slovenské ozbrojené sily majú v aktívnych zálohách 166 vojakov. Na porovnanie, v Česku ich je okolo tri a pol tisíca. Severské krajiny ako napríklad Dánsko či Švédsko majú v zálohách okolo 20-tisíc vojakov. Medzi slovenskými vojakmi je záujem o prihlásenie sa do aktívnych záloh relatívne nízky, na tento rok sa do nich prihlásilo iba 28 uchádzačov. „Predpokladá sa, že v každom teritóriu by mala byť postupne pripravená a vycvičená jednotka o určitej veľkosti. Celková veľkosť bude odrážať záujem dobrovoľníkov z radov občanov,“ uviedol rezort obrany pre Pravdu.
Výcvik počas dovolenky
Motivovať občanov na vstup do dobrovoľníckej brigády by mohla finančná odmena. Podľa plánov rezortu obrany by sa mohla pohybovať v sumách okolo 200 až 250 eur mesačne. Ročne by tak vojenskí dobrovoľníci mohli dostať na účet 2500 až 3000 eur. „Chceli by sme, aby sme pomohli mladým ľuďom napríklad so splácaním hypotéky, tak sa snažíme tú sumu prispôsobiť približne priemernej splátke hypotéky,“ vysvetlil Kaliňák.
Doplnil, že toto opatrenie už je zahrnuté v štátnom rozpočte rezortu na budúci rok. Celkovú výšku výdavkov však neuviedol. K téme sa nevyjadrilo ani ministerstvo financií. Štát pritom na budúci rok bude musieť viac šetriť. Dôvodom je, že Slovensko v roku 2025 čaká konsolidácia na úrovni jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo v prepočte predstavuje zhruba 1,4 miliardy eur. Dnes vojaci, ktorí sa prihlásili do zálohy, dostávajú finančný príspevok vo výške 600 eur ročne a rezort im tiež uhrádza časť hodnostného platu za čas, ktorý strávili na pravidelných cvičeniach.
Čítajte viac Českí vojaci úspešne ukončili dvojročné pôsobenie v Lešti, velenie preberá Španielsko
Podľa rezortu obrany by si dobrovoľníci mali pre výkon výcviku alebo služby v aktívnej zálohe vziať pracovné voľno. V tomto prípade by štát nemusel uhrádzať zamestnávateľovi kompenzácie, a tak by mohol zvýšiť odmeny priamo príslušníkovi národnej brigády. Teda na výkon služby pre štát by mal občan využiť dva týždne z vlastnej dovolenky, ale bude za to finančne ohodnotený. O tejto časti návrhu sa však ešte bude rokovať.
Či by občania chceli časť svojej dovolenky stráviť vo vojenskej príprave, je otázne. Ďalšou otázkou je postoj zamestnávateľov. Miriam Filová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) pre Pravdu uviedla, že ministerstvo obrany s firmami o návrhu nerokovalo. Zamestnávatelia síce zatiaľ nepoznajú detaily návrhu, no už teraz vidia pri ňom niekoľko nejasných bodov.
„Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že pre zamestnávateľov je kľúčové, aby nedošlo k výpadku väčšieho počtu zamestnancov, pretože už teraz evidujeme naprieč mnohými sektormi nedostatok pracovnej sily. Tiež je dôležité, aby návrh nespôsoboval zamestnávateľom možné negatívne dosahy vo forme zvýšenej administratívnej či finančnej záťaže,“ uviedla hovorkyňa AZZZ. Doplnila, že zväz počká na zverejnenie návrhu zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní a podľa toho naformuluje prípadné pripomienky.
Opozícia nevylučuje podporu
Návrh ministra obrany získal podporu nielen medzi partnermi z vládnej koalície, ale aj predbežný súhlas parlamentných opozičných strán. Podpredseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Truban uviedol, že sa mu predstavený návrh pozdáva. „V aktívnych zálohách vidíme veľké medzery. Keď to príde na schôdzu, tak si myslím, že sa o tom budeme vedieť odborne baviť,“ povedal. Zároveň nevylúčil, že by PS návrh podporilo. „Ak to bude v rámcoch, ako hovoril pán Kaliňák, vieme sa baviť o podpore,“ skonštatoval.
Hnutie Slovensko pripomenulo, že vlani podobný návrh už predkladal do parlamentu vtedajší minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati). Vtedy hnutie novelu podporilo, ale legislatíva sa zasekla v NR SR. „Smer zákon vtedy nepodporil, návrh neprešiel a teraz sa rozhodol prísť s rovnakým alebo obdobným návrhom. Počkáme si na legislatívny návrh z rezortu obrany, ale ak by bol rovnaký s naším návrhom, vedeli by sme si predstaviť ho podporiť,“ odpísalo komunikačné oddelenie hnutia. Doplnili tiež, že ak by Kaliňák prišiel s totožným návrhom, bola by to „ukážka pokrytectva Smeru“.
KDH považuje aktuálny návrh ministra za otvorenie témy na diskusiu. „Hnutie neodmieta princíp, ktorý je v rôznych formách aplikovaný vo viacerých vyspelých krajinách, no prípadné riziká návrhu sú skryté v detailoch. Preto, keď KDH uvidí konkrétny legislatívny návrh, zaujme k nemu stanovisko,“ odpísala hovorkyňa hnutia Lenka Kovár.