Robila som si taký menší prieskum medzi známymi, ktorí majú deti, o tom, čo ich tak najviac trápi v súvislosti s nástupom do školy. Jednou z ich obáv bolo, že sa dieťa vždy pred písomkou sťažuje na bolesť brucha. Čo má rodič robiť?
Určite nie je dobrý krok začať vyšetrovaním či už lekárskym, alebo odborným. Nie je treba dieťa hneď pacientizovať. Ja viem, že to má spojitosť so stresom, moja prvá reakcia nie je otázka ani akčný krok. Namiesto toho, aby som za die5a vyriešil problémy, sedím vedľa neho, počúvam a empaticky reagujem. Dieťa sa musí prekážky naučiť prekonávať. To nie je tak, že rodič mu ich môže odstrániť. To, v čom môže rodič pomôcť je, že mu rozumie, že ho teraz bolí brucho, nehovorí mu to ironicky. Keď sa dieťa postupne naučí komunikovať, namiesto toho, aby ho brucho bolelo, povie: „Mami, mám teraz stres z písomky“, ľahšie sa mu dá pomôcť. Deti v prvej fáze nevedia pomenovať, čo prežívajú. Somatizujú to, je to prirodzené. Telo začne vylučovať stresový hormón kortizol, a ten, keď sa dostane do tráviaceho traktu, reálne spôsobuje bolesť brucha. To nie je vymyslený symptóm. Dieťa to naozaj prežíva.
Keď zažije, že mu rodič rozumie, vo väčšine prípadov to stačí. Áno, sú prípady, kde sa to deje napriek porozumeniu opakovane. Potom stojí za to vyhľadať odborné vyšetrenie, ale prvý zásadný postup je byť pri prežívaní dieťaťa, nespochybňovať ho, neklásť otázky. Môžem empaticky vyjadriť, že tuším, ako sa má. Je to oveľa cennejšie ako hneď na Googli hľadať pomoc. Idem postupnými krokmi. Keď vidím, že sa to znova opakuje, porozprávam sa s učiteľkou, ale nie s výčitkou, ale rozmýšľam, či by bolo pre ňu v pohode ho skúsiť povzbudiť.
Rodičov, ktorých som sa pýtala, trápilo tiež začlenenie aktívneho dieťaťa na hranici s hyperaktivitou do kolektívu. Ako pracovať s ich obavami?
Na to sú aj tie zápisy. Niektoré školy robia dokonca takzvaný deň predškolákov, kedy si môže dieťa napríklad vyskúšať lavice. Keď vidím, že dieťa má ťažkosti, tak už pred tým než nastúpi, si je potrebné dobre pripraviť cestu. Ideálne je, keď škola vie rodičov usmerniť v tom, čo budú v septembri robiť. Keď škola nie je proaktívna, môže byť rodič. V skutočnosti by to školy mali vedieť včas zachytiť už na zápise. U detí, kde som videl problémy takéhoto charakteru ako hyperaktivita, autizmus a podobne, bol na to posledný augustový týždeň. Dieťa si prišlo v pokoji pozrieť triedu, zoznámiť sa s učiteľkou. Rodič sa upokojí, lebo videl, čo ho čaká. Nie je to len upokojenie pre dieťa, ale aj pre rodiča. Veľmi odporúčam, aby sa prvé stretnutie rodiča s učiteľom alebo so školským psychológom udialo už v predprípravnej fáze a nie až v septembri. Ak v septembri, tak hneď prvý týždeň. Čakať na to, že sa snáď nejako zvládne nefunguje.
Ak má rodič podozrenie, že dieťa má poruchu pozornosti, no nie je si istý a nechce zo svojho pocitu „robiť vedu“, má ísť proaktívne za učiteľom alebo si počkať na spätnú väzbu?
Treba sa radšej dopredu ozvať. Možno sa problém neukáže ako dôležitý, ale za tú informáciu nič nedáme. Keď si to školský psychológ všimne neskôr, potom veľakrát nevie už mnohé reakcie opravovať, lebo to dieťa aj učiteľ už majú nejaký negatívny zážitok. Som presvedčený, že všetko treba robiť transparentne a čím skôr. Málokedy to môže ublížiť dieťaťu. Jasné, môže to vyvolať reakciu, ale tú by to vyvolalo aj tak. Keď to vyvolá reakciu skôr, je šanca, že všetci budú pripravení viac, ako keď nebude nikto nič rušiť.
Hneď na začiatku roka si deti vyberajú nové krúžky a mnohé deti majú krúžok takmer každý deň. Medzi dospelými je teraz veľkou témou balans medzi prácou a súkromím. Potrebujú to aj deti?
Čo sa týka krúžkov, ako rodič by som bol veľmi opatrný pri všetkých deťoch. Prvý ročník je náročný pre všetky deti. Veľakrát si nevšimneme, že si dieťa vybuduje v centrálnom systéme rezilienciu, prekoná prekážky. Nemusíme sa báť, ak prvý mesiac nezvládne všetky prekážky, že bude slabé. Ak chceme dieťa posilňovať v tom, aby v živote zvládalo náročné situácie, neadresujme to na prvý septembrový mesiac. Ešte bude mať dosť času zažívať stres. Ak sa dá uľahčiť prvý mesiac, prihováram sa za menej aktivít. Napríklad už len taký krúžok futbalu. Šport je fantastický, ale vôbec to nie je relax. Je to budovanie nových zručností takisto ako učiť sa matematiku. Dieťa musí byť veľmi pozorné, mať zapnutú koncentráciu na 120 percent. To nie je relax. Relax je sadnúť si do kresla, pustiť hudbu alebo televíziu, nechať ho v detskej izbe dve hodiny v tichu si robiť, čo chce s hračkami. Deti to veľmi potrebujú v septembri cielene zaraďovať.
A čo školský klub?
Ani školský klub detí nie je relax, tam je štruktúrovaná činnosť. Dieťa sa naučí postupne zvládnuť štruktúrovanú činnosť, lebo rodič potrebuje pracovať. Hneď ako vidím, že dieťa začína byť vyčerpanejšie, začínajú príznaky, že ho brucho bolí, treba spomaliť, treba skôr ísť po neho do školského klubu. V prvom mesiaci je potrebné, aby bol rodič pripravený radšej preventívne na menej, lebo keď sa spustia psychosomatické prejavy, nie je to také rýchle ako prevencia, ktorú viete urobiť. Tri týždne dokážete ako rodič fungovať v takom režime, že ste skôr s dieťaťom ako o piatej. Pre deti je oddychom, že bude v tichu svojej miestnosti alebo na pieskovisku. Má nad tým relaxom kontrolu, na krúžku to tak nie je. Má presne stanovené – postaviť sa, prezliecť sa, bežať. Pre dieťa je už náročné počúvať inštrukcie v škole, a keď poobede chceme, aby zase bolo koncentrované, musí byť opäť v strehu a pozorovať, čo má robiť. Je to ako osem hodín práce prváčika, veď s tým by sme všetci nesúhlasili. On to zvládne, ale robme to postupne radšej aj u zdravých detí, ktoré nemajú žiadne problémy.
Mali by ste nejaké rady pre rodičov, ako si zachovať nadhľad nad všetkým, čo je spojené so začiatkom nového školského roka?
Starosť o seba, humor, ísť na kávu s kamarátkami, nevenovať prehnanú pozornosť dieťaťu. Deti majú neskutočnú schopnosť zvládnuť veci. Najlepšie, čo môže rodič pre dieťa urobiť, je zaradiť si v septembri veľa takých aktivít, kde sa bude venovať aj sebe. Nedať si v práci toho veľa, 3000 ďalších aktivít. Ak rodič nebude nastavený dobre, nebude schopný dať dieťaťu pomoc, bude v jednej domácnosti neurotická matka alebo otec a neurotické dieťa. Rodičia môžu urobiť pre dieťa to, že niečo urobia pre seba. Kúpia si zákusky, ktoré majú radi, idú si zabehať, robia to, čo ich baví. Vtedy to dieťa bude cítiť, že rodič keď prichádza je v pohode a bude schopné zregulovať sa skrz to, že je zregulovaný rodič.
Kto je Viktor Križo?
Foto: Pravda, Robert Huttner
Viktor Križo vyštudoval učiteľstvo matematiky, špeciálnu pedagogiku, teológiu a psychológiu v Bratislave, Trnave i v Brne. Dvanásť rokov pôsobil ako učiteľ matematiky a špeciálny pedagóg. Aktuálne pracuje ako psychológ a terapeut v Centre poradenstva a prevencie v Bratislave 3. Je šíriteľom konceptu inkluzívneho vzdelávania postaveného na humanistickej psychológii slobody a zodpovednosti C. Rogersa, Maslowa a modelu Nenásilnej komunikácie.
Zdroj: inklucentrum.sk