Už o dva týždne sa začína ďalšia riadna schôdza, na ktorej čakajú poslancov desiatky zákonov. Boj o šéfa NR SR nie je jediným sporom vo vnútri koalície, no je jediným, ktorého riešenie je v nedohľadne.
Po dlhej odmlke sa k situácii vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, po stretnutí s dočasným šéfom parlamentu Petrom Žigom (Hlas) v pondelok vyzval na vyriešenie sporu. To, že agenda nie je hotová a nemožno ju schváliť v pléne, priznal aj premiér Robert Fico (Smer), ktorý sa s hlavou štátu stretol v utorok popoludní. Pellegrini po stretnutí s premiérom ocenil, že na koaličných rokovaniach sa otvorí otázka urovnania vzťahov vo vnútri koalície.
Hlas verzus SNS. Pellegrini: Vyriešte to
Aj keď má koalícia za sebou niekoľko sporov, základný vyriešený stále nie je. Šéfa parlamentu dočasne zastupuje podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas). Už od začiatku totiž blokuje naplnenie koaličnej zmluvy najmenšia koaličná strana SNS. Post šéfa NR SR si po prezidentských voľbách nárokoval jej predseda Andrej Danko a čoraz viac začal tlačiť na to, aby sa koaličné pomery zmenili, keďže Hlasu aktuálne patria dve z troch najvyšších ústavných funkcií.
Čítajte viac Napätie na linke Hlas – SNS. Bude na koaličnej rade dusno? Taraba si rýpol do Druckera. Šéfa NR SR rieši Danko s Ficom
Podľa Hlasu upravuje rozdelenie postov koaličná zmluva, ktorá vychádza z výsledkov parlamentných, nie prezidentských volieb a tak sa nič meniť nemá. Danko pred časom uviedol, že spor sa má vyriešiť v auguste a komunikoval o tom aj s Ficom, ale aj s lídrom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom. Koaličné strany budú musieť podľa Danka nájsť kompromis.
Pellegrini sa k sporu vyjadril po stretnutí so Žigom. Vládna koalícia musí tento problém definitívne vyriešiť. „Ak je politické napätie, tak treba jednoducho hľadať rozuzlenie tohto problému a neodkladať ho na neurčito, pretože to neprospieva k stabilite,“ vyhlásil prezident. Podotkol, že nebude do procesu zasahovať, no zdôraznil, že rešpektuje výsledky parlamentných volieb. Nominant Hlasu na šéfa parlamentu Richard Raši chce, aby šlo o dohodu všetkých partnerov a všetko vyriešia za zatvorenými dverami, pretože názorový nesúlad nechcú „zbytočne prepierať“ na verejnosti. „Nehádžem sa tu o zem, čakáme slušne, porozprávame sa slušne. Chceme len férovo dodržať to, čo sa kedysi podpísalo,“ reagoval.
Tance okolo a štyri scenáre
Pomerne jasne sa však vyjadril Žiga. „Podľa koaličnej zmluvy táto pozícia patrí strane Hlas. Tým pádom my budeme toto považovať za porušenie koaličnej zmluvy a budeme otvárať koaličnú zmluvu,“ povedal zastupujúci šéf NR SR na margo požiadavky Danka, no jedným dychom dodal, že necíti potrebu ju aktuálne otvárať. Aj keď Žiga necíti, že by Smer zmenil postoj, premiér sa spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer) postavil na stranu SNS. Podľa ich slov je trojica prezident z Hlasu, premiér zo Smeru a šéf parlamentu zo SNS pre fungovanie koalície najlepšia.
Po utorkovom stretnutí s Pellegrinim Fico uviedol, že koalícia sa ešte stále na šéfovi NR SR nedohodla a agenda nie je pripravená na to, aby sa o konkrétnom návrhu mohlo hlasovať. „Rozhodujúcu úlohu musia zohrať dve strany – Hlas a SNS,“ povedal a svojich koaličných partnerov vyzval, aby sa dohodli. Ponúkol, že môže pomôcť vyjednať dohodu.
Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner hodnotí vyjadrenie Žigu ako také „tance okolo“. „Aby si aj v SNS rozmysleli, či im to za to stojí,“ myslí si. Ak sa budú podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka meniť posty vo vláde, tak bude otvorenie koaličnej zmuvy nevyhnutnosťou. „Ibaže by fungovali na základe dokumentu, ktorý by nikto z vlády nerešpektoval. To by určite vzbudzovalo poriadnu dávku nedôvery voči vláde,“ uviedol.
1. Hlas otvorí koaličnú zmluvu, SNS dostane post šéfa NR SR, dôjde k „výmennému obchodu“
Pokiaľ SNS nakoniec post šéfa NR SR dostane a Hlas by otvoril koaličnú zmluvu, znamenalo by to rozsiahle rokovania o zmenách aj na iných postoch. Dlhodobo sa v kuloároch hovorí o nespokojnosti s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Dolinkovou (Hlas), ale aj s krokmi ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS). Hlas by mohol výmenou za šéfa NR SR získať napríklad práve post ministerky kultúry.
Čítajte viac Koaličná rada sa blíži. Budú sa meniť posty? Šutaj Eštok: Šéf NR SR patrí Hlasu, každý nech si rieši svojich ministrov
„Keď je otvorená koaličná zmluva, každá pozícia v rámci vlády aj parlamentu je tým pádom na stole a budeme o nej diskutovať,“ povedal Žiga. Nemyslí si však, že by bola spochybnená pozícia ktoréhokoľvek ministra. Navyše Fico už podporu Suskovi a Šimkovičovej vyjadril. Politológ Cirner nepovažuje tento scenár za reálny. „Neviem či Hlas túži po rezorte kultúry, myslím si, že nie,“ povedal. Rekonštrukcia vlády nie je témou dňa ani podľa ministrov. Podľa Dolinkovej o tom neuvažujú v Hlase ani v koalícii. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) to označil za fabulácie.
Ak k niečomu takémuto Hlas pristúpil, boli by podľa Štefančíka na mieste pochybnosti o jeho reálnom vplyve. „Bola by to fatálna chyba zo strany Hlasu. Jednak má strana právo na stoličku šéfa parlamentu, ale čo je podstatné, nevidím dôvod, prečo by Hlas pomáhal SNS dostať sa z tých ťažkostí, do ktorých Martina Šimkovičová SNS dostala. V politike často víťazí pragmatický prístup a Hlas skutočne nemá dôvod pomáhať strane, ktorej predseda opovrhuje Petrom Pellegrinim,“ myslí si politológ.
2. Post šéfa NR SR dostane SNS, Hlas ustúpi
Do úvahy prichádza aj to, že post šéfa NR SR dostane SNS a Hlas nakoniec ustúpi. Súčasný líder Hlasu, ale aj bývalý, rovnako ako ministri za stranu však pri každej príležitosti opakovali, že tento post patrí Hlasu a nič meniť nebudú. Ak by ustúpili, potvrdili by rolu „fackovacieho panáka“ v koalícii. Pellegrini ešte ako líder Hlasu nekomentoval mnohé útoky zo strany Danka pred prezidentskou kampaňou a strana znáša aj kritiku Dolinkovej. Drucker síce kritizoval nový zákon, ktorý obmedzí propagáciu tém súvisiacich so sexuálnou orientáciou a rodovou identitou a predtým, za čo sa do neho obul minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS), a predtým aj zákon o mimovládkach, no nakoniec rétoriku v Hlase stále zjemnia. Šutaj Eštok pre Pravdu uviedol, že nič z toho ako útoky nevníma.
Podľa Cirnera je toto najmenej pravdepodobný scenár. Ale nevieme, aké „piruety“ ešte bude robiť SNS, keď pán Danko nedostane, čo žiada,“ myslí si. Ani Štefančík takúto možnosť nepredpokladá. „Hlas by tak ukázal, že nemá svoju vlastnú identitu, nemá predpoklady na ďalšiu existenciu, pretože si nedokáže presadiť to, čo jej z koaličnej zmluvy, ale najmä z výsledkov volieb prináleží,“ myslí si.
3. Post šéfa NR SR ostane Hlasu, SNS ustúpi
Ako najpravdepodobnejší scenár sa zatiaľ aj podľa politológov, a to napriek niekoľko mesiacov absentujúcej dohode, ukazuje to, že Hlasu post šéfa parlamentu ostane. Dohoda však zatiaľ nepadla a podľa prezidenta aj premiéra spor trvá a o konkrétnom návrhu nie je možné hlasovať. Aj preto je ťažké predstaviť si tento pomerne jednoduchý scenár, ktorý mal byť platný od začiatku nebyť jeho spochybňovania SNS a neskôr aj Smerom.
„Hlas nemá dôvod na odstúpenie od svojho nároku, ktorý vyplýva z výsledkov parlamentných volieb. Výraz podržtaška by sa potom nevzťahoval len na otca zakladateľa, ale v takomto prípade na celú stranu,“ uviedol Štefančík. Úlohu by však mohlo zohrať vymenovanie Pavla Gašpara za riaditeľa SIS. „Domnievam sa, že to môže mať súvis s voľbou nového predsedu NR SR. Bývalý líder Hlasu pán Pellegrini vymenoval pána Gašpara a Smer podporí pána Rašiho na post šéfa parlamentu,“ uviedol Cirner. Rašiho by mohol na poste ministra vystriedať štátny tajomník a bývalý šéf ZMOS-u Michal Kaliňák.
Do úvahy prichádza aj to, že by SNS požadovala niečo na oplátku. „Samozrejme, vždy je to o vyjednávaní, ústupkoch a dohodách v zmysle niečo za niečo,“ hovorí Cirner. Podľa Štefančíka už však SNS dostala nové ministerstvo. „Chuť Andreja Danka po mocenskom vplyve stále nie je uspokojená. Danko vôbec nereflektuje prieskumy verejnej mienky, ani výsledky prezidentských a európskych volieb, kde SNS úplne pohorela a voliči jej vlastne vyjadrili vysokú mieru nedôvery,“ skonštatoval.
4. Koaličná zmluva sa otvorí, koalícia sa nedohodne
Ak by sa koaličná zmluva otvorila bez akejkoľvek dohody, znamenalo by to rozpad koalície, čo však nepredpokladá ani jeden z odborníkov a ani samotní aktéri vládnej koalície. „Toto je úplne najnepravdepodobnejšie. Koalícia chce a má záujem vládnuť, a to minimálne do roku 2027 (do riadneho termínu volieb). Zatiaľ zárodky nejakej vládnej krízy nevidieť,“ hodnotí Cirner. „Takýto scenár je možný len v snoch voličov opozičných strán. Po prebudení však prichádza krutá realita a s realitou takáto alternatíva nemá nič spoločné,“ dodáva Štefančík.
Z okrúhleho stola sú zatiaľ len individuálne stretnutia
Stretnutie s premiérom Ficom bolo druhým zo série stretnutí, ktoré si prezident naplánoval na koniec augusta. Napriek tomu, že po atentáte vyzýval na zasadnutie okrúhleho stola spolu s vtedajšou prezidentkou Zuzanou Čaputovou, žiadne podobné stretnutie sa nekonalo. Smer aj SNS čakali na návrat Roberta Fica do práce a aj Pellegrini vtedy uznal, že na okrúhly stôl ešte nedozrel čas a takisto dodal, že sa stretnutie uskutoční potom, čo to zdravie Ficovi dovolí.
Čítajte viac Kmec: Okrúhly stôl by mohol byť začiatkom septembra. KDH je za, no nevidí to reálne
Po jeho návrate však bolo jasné, že nič také sa konať nebude, aj keď ani v Smere nemali na zmierenie a konanie okrúhleho stola rovnaký názor. Niektorí sú rázne proti podobne, ako SNS, iní sú tomu otvorení. Podpredseda vlády Peter Kmec koncom júna pre Pravdu uviedol, že okrúhly stôl by sa mohol konať začiatkom septembra.
Zatiaľ je však z okrúhleho stola len séria stretnutí s jednotlivcami. Okrem Žigu a Fica prídu do paláca postupne lídri všetkých parlamentných strán a „reagujúc na aktuálnu situáciu aj príslušní ministri, pri ktorých to uzná za vhodné“. Pellegrini zdôraznil, že bez ohľadu na akékoľvek politické súboje opozície a koalície musia pomery v NR SR v hrubých rysoch rešpektovať výsledok parlamentných volieb. „Na druhej strane však platí, že žiadna funkcia, či v parlamente, vo vláde a v iných orgánoch, nie je viazaná na konkrétne meno, ale apeloval som na pána povereného predsedu, aby sme dodržiavali minimálne rozloženie síl a nejaké parciálne a proporčné zastúpenie jednotlivých politických strán v orgánoch,“ priblížil prezident.