Existuje len málo vecí, ktoré by vedeli zvýšiť krivku pôrodnosti na Slovensku, hovorí Jozef Záhumenský. Hoci máme špičkových odborníkov v oblasti pôrodníckej starostlivosti, iba zriedka sa dajú udržať doma, lebo v zahraničí majú lepšie pracovné podmienky. Zo Slovenska tiež čoraz častejšie odchádzajú mladí ľudia. Kým klesá počet matiek, nemusíme očakávať nárast novorodencov, vysvetľuje jednoduchú matematiku odborník.
V rozhovore sa dozviete:
- Prečo mladé Slovenky nechcú mať deti
- Čo treba zlepšiť v systéme pôrodníckej starostlivosti
- Či interrupcie môžu za pokles pôrodnosti
- Prečo pôrod môže žene spôsobiť traumu
- Aký vplyv na ženské zdravie majú kontraceptíva
Máte dlhoročné skúsenosti v oblasti pôrodníctva. Povedzte, ako sa situácia mení. Naozaj na Slovensku ženy rodia menej?
Áno, je to tak. Pokles pôrodov však nie je neočakávaný jav, a proces sa začal ešte minulý rok. Priemerný vek rodičky u nás je okolo 31 rokov, takže teraz by mali privádzať na svet svoje deti ženy, ktoré sa narodili po roku 1990. Ale v divokých deväťdesiatych rokoch u nás došlo k prudkému poklesu pôrodnosti, a preto je dnes vo veku okolo 30 rokov relatívne málo žien. Nič iné za tým netreba hľadať. Ženy narodené v 80. rokoch ešte sporadicky privádzajú na svet svoje tretie deti, ale prvorodičiek máme málo.
Na chvíľu pôrodnosť mierne zvýšili ukrajinské rodičky, ale väčšina z nich vidí výrazne lepšie podmienky na život v Česku alebo Poľsku než v našej krajine, a preto sa nemôžeme spoliehať ani na imigráciu. Naopak, mnoho mladých ľudí zo Slovenska zvyšuje pôrodnosť v Českej republike, kde si zakladajú rodiny práve kvôli výrazne vyššej kvalite štátu a jeho inštitúcií.
Čiže dôvodom sú len zlé podmienky? Alebo sú za tým vážnejšie veci?
Pôrodnosť závisí od dvoch faktorov – od počtu žien v plodnom období a od počtu narodených detí na jednu ženu – tzv. fertility rate (intenzita plodnosti – poznámka redakcie). Počet žien možno čiastočne ovplyvniť podporou imigrácie, ale počet detí na ženu je ovplyvniteľný len veľmi zložito. Jednoduché helikoptérové peniaze rozhadzované plošne všetkým rodinám nie sú efektívne, pretože faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie mať viac detí, je mnoho. Pôrodnosť je predovšetkým závislá od kvality štátu a od fungovania štátnych inštitúcií, nemocníc, predškolských zariadení, škôl, úradov, ale aj od kvality rodičovskej a sexuálnej výchovy.
Foto: Ivan Majerský
Málo sa hovorí aj o kvalite pôrodníctva, ktoré dokáže výrazne ovplyvniť rozhodnutie ženy absolvovať ďalší pôrod. Vieme, že prvý pôrod ukončený cisárskym rezom zvyšuje až o 40 percent pravdepodobnosť, že žena si už nepríde po ďalšie dieťa. Rovnako traumatický zážitok pri pôrode môže viesť k rozhodnutiu viac nerodiť.
Prečo je to tak?
Na Slovensku trocha chýba medziodborový dialóg na tému skvalitnenia pôrodníckej starostlivosti. Preto sme sa rozhodli zorganizovať na túto tému odbornú konferenciu, ktorú sme nazvali Pôrod na Slovensku. Radi by sme sa na slovenské pôrodníctvo pozreli zo všetkých možných hľadísk – z pohľadu pôrodníkov, pôrodných asistentiek, fyzioterapeutov, psychológov, ale aj právnikov a súdnych znalcov. Radi by sme pomenovali najväčšie problémy a spoločne sa pokúsili hľadať riešenia. Pozvanie prijali aj pôrodníci zo susedného Česka a o svoje skúsenosti sa podelia aj Slováci pracujúci v zahraničí.
Od politikov často počujeme, že za klesajúcou pôrodnosťou sú interrupcie. Viete to ako skúsený odborník v tejto sfére potvrdiť alebo vyvrátiť?
V západných krajinách nikdy nebola dokázaná závislosť medzi dostupnosťou umelých potratov alebo antikoncepcie a počtom pôrodov. Naopak, Malta má zákaz potratov a dlhodobo najnižšiu intenzitu plodnosti, podobne na tom bolo aj Poľsko. Zákaz potratov vedie buď k potratovej turistike, alebo k získavaniu medikamentov pomocou telemedicíny. Dôsledkom obmedzenia interrupcií je len to, že potraty prebiehajú úplne bez evidencie a kontroly štátu, pričom pôrodnosť tým nijako nerastie.
Čítajte viac Predpoveď demografa: menej detí, viac úmrtí. Populácia smeruje k piatim miliónom ľudí
Podľa štatistík sa postupne zvyšuje vek, v ktorom ženy rodia prvé dieťa. Ako tento vývoj hodnotíte, je to skôr pozitívne alebo negatívne?
Nárast veku rodičiek je všeobecný trend v celom západnom svete. Z biologického hľadiska je ideálny vek na prvé dieťa okolo 22 rokov. Ale náš život už dávno nie je iba „biológia“, žijeme v určitých sociálnych podmienkach a rôznych životných situáciách. Vie sa, že staršie ženy sú na tehotenstvo a pôrod často lepšie pripravené, viac „konzumujú“ zdravotnícke služby a majú vyššiu adherenciu k odporúčaniam odborníkov. Menej konzumujú alkohol počas tehotenstva a majú zdravší životný štýl. Toto môže čiastočne kompenzovať prirodzené biologické faktory spojené s vyšším vekom.
Ako by ste všeobecne zhodnotili reprodukčné zdravie žien na Slovensku? Ktoré problémy evidujete najčastejšie?
U nás sa vo všeobecnosti o reprodukčnej medicíne a reprodukčnom zdraví hovorí veľmi málo. Pritom si musíme uvedomiť, že reprodukčná medicína, zahrňujúca starostlivosť o zdravie tehotných a rodiacich žien, je veľmi dôležitý odbor, pretože ovplyvňuje veľkosť aj zdravotný stav nasledujúcich generácií. Plánovanie tehotenstva a predtehotenská príprava je dôležitá časť pôrodníckej starostlivosti, a u nás sa jej venuje iba minimálna pozornosť.
Okrem toho sa o antikoncepcii šíria nepravdy a nezmysly cielene. Málokto vie, že užívanie hormonálnej antikoncepcie znižuje riziko smrti ženy o 13 percent, predovšetkým z dôvodu poklesu viacerých druhov rakoviny. Rovnako sa nevie, že užívateľky antikoncepcie po otehotnení majú až o 30 percent nižšie riziko samovoľného potratu v nasledujúcej gravidite. Zodpovedné plánovanie otehotnenia znižuje riziko aj výskytu mnohých iných komplikácií.
Starostlivosť o tehotné ženy je často nejednotná a vedená neštandardne. V záchytnosti vývojových chýb srdca sme na poslednom mieste v Európe, pred pôrodom sa zistí iba 13 percent z nich, pričom priemer v európskych krajinách je 50 percent a sú regióny, kde je záchytnosť viac ako 80 percent.
Kde sa ten problém začína? Znovu ide o zlý stav celého zdravotníctva?
Príčina je aj v samotných odborníkoch. Odborné spoločnosti často vedú starci bez adekvátnej odbornej aktivity, ktorí už absolútne nerozumejú novým trendom a poznatkom. Mnoho odborníkov odišlo do zahraničia, a ak ostávajú, často sa venujú viac komerčným aktivitám než serióznemu výskumu alebo štúdiu najnovších poznatkov. V tomto výrazne zaostávame za Českom, ktoré má v popredí odborných spoločností aktívnych a vo svete uznávaných profesorov, ktorí sú špičkou v danom segmente.
U nás mnoho „vedúcich“ pracovníkov padá z miest profesorov do nižších kategórií, až na úroveň lektora, len preto, že nič nepublikujú a nemajú ani aktívnych doktorandov. Odbor perinatológie u nás garantuje lektor, ktorý o pôrodníctve nemá žiadnu vlastnú publikáciu. Na prvú slovenskú učebnicu pôrodníctva, ktorú sme vydali na našom pracovisku, sa čakalo od revolúcie v roku 1989 až do roku 2022. A na porovnanie, v Česku ich vyšlo viac ako päť v opakovaných vydaniach.
Čítajte viac Nemocnice sa topia v dlhoch, zvýšené platy lekárov prehlbujú krízu. Podľa NKÚ je zdravotníctvo pred kolapsom
Mal by podľa vás štát zasiahnuť a zastaviť pokles pôrodnosti nejakými opatreniami?
Ako som spomínal, štát má iba obmedzené možnosti na zvyšovanie pôrodnosti. V prvom rade by mal zabrániť masívnemu úniku mladých ľudí do zahraničia. Naši mladí ľudia majú obrovskú výhodu v tom, že môžu v susednej Českej republike študovať na výrazne kvalitnejších školách bezplatne a dokonca sa tam akceptujú odpovede a diplomové práce v slovenčine. Nikde na svete zrejme neexistuje takáto možnosť, aby človek študoval v zahraničí a nemusel dokonale ovládať cudzí jazyk.
A je jasné, že ak sa dostane mladý človek z Trstenej, Bardejova alebo Vranova do Prahy alebo Brna, už netúži vrátiť sa do podmienok, v ktorých sa v jeho rodisku žije. A nemusíme ísť do extrému hlavného mesta – ak navštívite menšie české mestá, všade vidíte rozvoj a prosperitu. Vďaka štrukturálnym fondom EÚ majú obnovené úrady, cesty a školy. U nás sa hlavne kradne, a krajina aj tak vyzerá. Stav a vybavenie našich štátnych nemocníc sú na zaplakanie.
Čítajte viac Slovenské matky vyhľadávajú pôrody u susedov: Rodiť do Česka by sme išli aj pešo, hovoria