Nová Univerzitná nemocnica svätého Martina s kapacitou 660 lôžok by mala stáť 375 miliónov eur a prví pacienti by ju mohli navštíviť do konca desaťročia. Je súčasťou projektov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v rámci plánu obnovy. Vo verejnom obstarávaní, do ktorého sa prihlásili traja uchádzači, zvíťazilo združenie štyroch dodávateľov s vedúcim členom Adifex.
Dodávateľ sa zaviazal hotové dielo odovzdať do 44 mesiacov od podpisu zmluvy, ku ktorému došlo na začiatku júna 2024. Hrubá stavba by mala byť hotová v polovici roka 2026. Bude mať nielen vlastnú ambulantnú, diagnostickú a terapeutickú časť, ale aj samostatný trakt pre detskú medicínu a urgentný príjem s traumacentrom prispôsobeným na zmiešanú prevádzku detí a dospelých.
Hoci budú nový špitál stavať z európskych peňazí, stačiť to nebude. Vysúťažená suma totiž prevyšuje o približne 120 miliónov eur vyčlenené európske prostriedky. Dodatočné zdroje sa zaviazala hľadať vláda Roberta Fica (Smer), ktorá kvôli tomu prijala uznesenie. Pôvodné verejné obstarávanie sa skončilo fiaskom, pretože žiaden uchádzač neprejavil o projekt záujem. O nemocnici v Turci sa hovorí už od roku 2018.
Čitateľ: Zeminu navážajú do mokradí
Na navážanie výkopovej zeminy z výstavby novej nemocnice do lokality na Bukovinách upozornil Pravdu čitateľ z Martina Robert Tomčík. Lesík, kam smerujú nákladné autá, dobre pozná. V mieste podľa neho žijú chránené obojživelníky ako ropucha bradavičnatá, rosnička zelená, kunka žltobruchá či mloky a nachádzajú sa tam aj mokrade. Pod navážkou pôdy, ktorú označil skôr za hlušinu, však prichádzajú podľa neho o život.
„Zasypávajú výkopovou zeminou a hlušinou les, kroviny, mokrade, zákonom chránené živočíchy. Zasypávajú to do výšky až desať metrov na ploche jedného hektára,“ upozornil čitateľ redakciu. Obojživelníky, ktoré žili na Bukovinách podľa neho vidno v Turci už málokde.
„Čo ma tiež prekvapilo je, že v lokalite zavážajú stromy aj s hniezdami vtákov do výšky desať metrov. Zasypali celé stromy aj kroviny. Vôbec ich netrápi, že tam hniezdia vtáky,“ priblížil neskôr. Tomčík hovorí, že na martinskej prírode mu veľmi záleží, a preto ho šokovalo, že v mieste vývozu našiel aj gumené rukavice kontaminované naftou. „Ani vo sne by mi nenapadlo, že tam niekto bude robiť takéto navážky,“ hovorí.
S podozrením na nezákonnú činnosť sa Tomčík obrátil medzičasom na strážcov zákona. Zatiaľ bez výsledku. Najskôr kontaktoval štátnu políciu v Martine, ktorá poslala na Bukoviny hliadku. Tá Tomčíkovi povedala, že informáciou o vývoze disponuje a, že je to „ošetrené“, z čoho mu vyplynulo, že firma Adifex, ktorá vyhrala zákazku na výstavbu novej nemocnice, povolenie dostala. Keď k zastaveniu navážania pôdy nedošlo, Martinčan sa obrátil začiatkom augusta na Oddelenie enviropolície Žilina, ktorej podnet nahlásil ústne. Podľa informácií, ktoré Tomčíkovi poskytla, vývoz prešetrovala a zistila, že firme na vývoz súhlas chýba. „Ozval sa mi kriminalista z Martina, žiadal som ho, či môžu vývoz zastaviť. Povedal mi, že nemôže, pretože čakajú na posudky z národného parku a z odboru životného prostredia v Martine, čo môže trvať aj mesiac,“ dodal čitateľ.
Tomčík vkladal nádej aj do Národného parku Veľká Fatra a podnet podal aj na Okresný úrad Martin Životné prostredie. „Na úrade mi povedali, že povolenie na navážky zatiaľ nemajú, ale že sa to vybavuje,“ priblížil. Mailom oslovil aj firmu, ktorá nemocnicu stavia. Na otázku, kam budú pôdu navážať, firma podľa Tomčíka odpísala neurčito.
Mesto vydalo povolenie obratom
Vývozu zeminy požehnala radnica ešte v júli. „Spoločnosť Adifex a.s. požiadala dňa 25.7.2024 mesto Martin o písomný súhlas. Mesto Martin jej tento súhlas v snahe maximálnej súčinnosti so strategickou investíciou financovanou z Plánu obnovy a odolnosti, ešte v ten istý deň udelilo. Súčasťou súhlasu boli prísne podmienky, v rámci ktorých boli všetky povinnosti v oblasti ochrany životného prostredia prenesené na spoločnosť Adifex, a. s.,“ uviedla pre Pravdu samospráva a potvrdila, že zemina sa vyváža na mestské pozemky, s tým, že výkopová zemina sa vyváža ako vedľajší produkt, a teda nie ako odpad.
Podľa martinskej radnice sa tam dnes nachádzajú len náletové dreviny a trávy, a v katastri nehnuteľností sú pozemky evidované ako zastavaná plocha a nádvorie respektíve ako pozemky, na ktorých sú postavené inžinierske stavby a ich súčasti. Žiadnu ďalšiu výstavbu mesto v lokalite nateraz neplánuje.
Pozemky kedysi slúžili ako vojenský priestor, ktorý mesto postupne od roku 2011 získavalo do svojho vlastníctva od ministerstva obrany. „Ide konkrétne o pozemky s funkciou osobitného určenia (armádne pozemky), ktoré sú v zmysle platného Územného plánu sídelného útvaru Martin v znení zmien a doplnkov určené ako nelesná vegetácia a špecifické plochy súvisiace s výrobou. V súčasnosti sú dotknuté pozemky evidované v katastri nehnuteľností ako druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,“ priblížilo mesto.
Komunikovať sa pokúsil Tomčík aj priamo s pracovníkmi, ktorí zeminu vozia na Bukoviny. „Oni mi povedali, že tam idú vysádzať dubovo-hrabový les s bukmi. Myslím si, že majú iný zámer. Takisto hovorili, že v blízkosti bude miesto pre festival, ale aký, nepovedali,“ spomína si Tomčík. Jeden z pracovníkov mu mal tiež povedať, že navezená pôda bude dobrá aj pre mokrade. „Nikdy som nevidel, aby sa takto pomáhalo mokradiam. Sú tam prirodzené mokrade, netreba ich vôbec zavážať takýmto materiálom,“ pokračoval v opise.
V národnom parku zase podľa jeho informácií o ničom nevedeli. Tomčík podotkol, že podmienkou Európskej komisie bolo, aby sa pri výstavbe novej martinskej nemocnice nenarušilo životné prostredie. „Nikto to akosi nevie zastaviť. Nikto,“ dodal.
Pravda oslovila rovnako aj spoločnosť Adifex, ktorá nás odkázala na Univerzitnú nemocnicu Martin. „V nadväznosti na vzájomnú Zmluvu o dielo uzatvorenú s objednávateľom, podčlánku 1.12 „Dôverné podrobnosti“ Zhotoviteľ nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom komunikovať s laickou ani odbornou verejnosťou, s médiami a tretími osobami o predmete Diela, toto právo si výlučne vyhradzuje Objednávateľ,“ uviedla firma v odpovedi. Stanovisko martinskej nemocnice sa nám do uzávierky získať nepodarilo. Článok preto budeme aktualizovať.
Park dáta o chránených druhoch nemá
Lokalita na Bukovinách patrí do kompetenčného územia Správy Národného parku (NP) Veľká Fatra a platí tam prvý stupeň ochrany prírody, teda najnižší z piatich. Údaje o chránených druhoch v lokalite, o ktorých hovorí Tomčík, park nemá. „Lokalita nie je súčasťou sústavy chránených území národného ani európskeho významu. Správa NP Veľká Fatra nemá k dispozícií výskytové dáta o chránených druhoch z danej lokality, v lokalite nebolo realizované cielené mapovanie ani monitoring,“ uviedla pre Pravdu PR manažérka národného parku Veronika Šimková.
Ekológ a samostatný vedecký pracovník Ján Topercer vysvetlil, že v mieste hniezdili chránené druhy ako strakoš obyčajný, penica čiernohlavá, penica slávikovitá či trsteniarik obyčajný, o čom má aj záznamy. Z biotopov sa tam podľa neho okrem bežnejších typov krovín nachádzali aj malé plôšky slatinných jelšových lesíkov a zvyšky vlhkých bezkolencových lúk. „Už je to pod navezenou zeminou,“ skonštatoval. „Zúčastnil som sa na územnom i stavebnom konaní. Pri vydávaní stavebného povolenia tieto otázky neboli posudzované, ani pri posudku EIA,“ pokračoval ekológ. Aj on sa na mieste stretol s vyšetrovateľom enviropolície, ktorý ho mal vypočuť, čo sa však podľa Topercera nestalo.
Foto: Archív R. Tomčíka
Foto: Archív R. Tomčíka
Šimková z národného parku nevylúčila, že na Bukovinách sa môže vyskytovať aj chránené vtáctvo. „Porasty drevín a krovín môžu využívať ako hniezdny, alebo potravný biotop najskôr menšie druhy vtákov – najmä spevavce, napr. sýkorka veľká (Parus major), sýkorka belasá (Cyanistes caeruleus), pinka obyčajná (Fringilla coelebs), strnádka obyčajná (Emberiza citrinella), drozd čierny (Turdus merula), drozd plavý (Turdus philomelos), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla) a ďalšie, ale nejde o výsledky prieskumu lokality, ale o bežne sa vyskytujúce druhy v podobných typoch biotopov,“ spresnila.
„Priamo pod ukladanou zeminou sme typy vegetácie (ani typy biotopov) neidentifikovali, v našich odborných databázových a mapových zdrojoch nemáme takéto podklady z lokality,“ doplnila Šimková. V bezprostrednom okolí výkopovej zeminy medzi 7. až 15. augustom správa parku neidentifikovala žiadne rastlinné druhy so statusom chránenosti.
Mokrade, teda územia nasiaknuté alebo zaplavované vodou, ktoré sú mimoriadne dôležitým prvkom v krajine, sa však podľa národného parku na Bukovinách nachádzajú. Ako ozrejmila Šimková, pravdepodobne vznikajú, keď sa v dolných častiach svahu Malej Fatry pod vplyvom málo priepustného podložia sezónne hromadí povrchová voda. „Z hľadiska tzv. stavu biotopov ide o zlý stav mokraďového biotopu, nakoľko sú to fragmenty mokrade zmiešané s ruderálnymi a inváznymi druhmi rastlín, s množstvom stavebného a iného odpadu, s odvodňovacím kanálom,“ uviedla.
Topercer podotkol, že pôda vyvážaná zo stavby pod budúcou nemocnicou patrí medzi dva najúrodnejšie typy v okrese. „Je nerozumné, že sa takto naváža na skládku a nakladá sa s ňou ako s odpadom. Je to veľká a nevratná strata kvalitnej pôdy,“ podotkol. Topercer si nemyslí, že ak by sa z lokality na Bukovinách masa pôdy vyviezla, prostredie sa vráti do pôvodného stavu.
Keď Tomčík nepochodil v národnom parku ani na úrade, skúšal to ďalej a obrátil sa na inšpekciu. „Slovenskej inšpekcii životného prostredia (SIŽP, poz. red.) bol v danej veci doručený podnet, ktorý poukazuje na porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj na porušenia zákona o odpadoch. V tomto prípade prebieha štátny dozor, ktorý ku dnešnému dňu nie je ukončený. Keďže by mohlo dôjsť k sťaženiu či mareniu výkonu štátneho dozoru, bližšie informácie nemôžeme poskytnúť,“ potvrdila Pravde v stanovisku SIŽP.