„Žiadam koalíciu, premiéra, ale aj prezidenta, ktorý má stále významné slovo v strane Hlas-SD, aby sa zachovali štátnicky a priniesli meno predsedu národnej rady. NR SR to potrebuje, pretože vidíme, že sa neotvárajú schôdze. NR SR – poslanci odmietajú, aby fungoval parlament a demokracia, a ľudí tlačia do ulíc a protestov," vyhlásil Karas s tým, že takto sa to nemá robiť, a ak sa chcú vyhnúť protestom, tak sa musí viesť vecná diskusia v parlamente.

„Aby sa poslanci mohli prejaviť, aby mohli povedať, čo vyčítajú napríklad ministrovi. A nie sa smiať, že my máme väčšinu, tak my vám to neotvoríme a choďte si na ulicu, a keď ste na ulici, tak vy ste tí, čo spôsobujú protesty, hnev, útočia a spôsobujú vraždy a útoky. Takto to nie je," dodal Karas s tým, že parlament musí fungovať a musí mať svoju hlavu. Dôležité je podľa neho si uvedomiť, že boj sa musí zvádzať v parlamente, nie na uliciach.
Podpredseda vláda a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) je však opačného názoru, a aktuálna situácia sa podľa neho nedá nazvať koaličnou krízou. „Myslím si, že diskusia prebiehala celé leto a alternatívy sú na stole. Je dôležité, aby Slovenská národná strana (SNS) a Hla-SsD spolu ďalej diskutovali a dopilovali návrhy do konca," priblížil Kaliňák s tým, že nie vždy majú všetci rovnaké názory a upozornil, že koaliční partneri nie sú jedna strana.

Aj napriek tomu, že parlament nemá svojho predsedu už päť mesiacov, nie je to podľa ministra obrany súťaž na čas. Je tu podľa neho priestor na pevnú dohodu. Kaliňák súčasne v relácii poprel aj medializované informácie o tom, že predseda SNS Andrej Danko odišiel nahnevaný z koaličnej rady.

Diskutujúci sa v relácii dotkli aj témy povinnej vojenskej prípravy, ktorú niektoré štáty zaviedli. Slovenská vláda podľa Kaliňáka nechce ísť touto cestou. „Všetko, čo je povinné a nanútené, má potom veľké problémy pri realizácii. Neviete sa na takéto zoskupenie vždy úplne spoľahnúť," skonštatoval. Minister tvrdí, že prerábajú aktívne zálohy a záujemcov chcú motivovať napríklad aj príspevkami na hypotéky.

Karas reagoval, že KDH je otvorené rôznym riešeniam v armáde. Uvedomuje si úskalia povinnej vojenskej služby, je vysoko nákladná a je otázna aj jej efektívnosť. Slovensko podľa Karasa potrebuje mať armádu pripravenú tak personálne, ako aj technicky. „Je nevyhnutné prísť s riešením na posilnenie bezpečnostných kapacít SR," podotkol.
Kaliňák v relácii takisto povedal, že vidí podporu pre poslanecký návrh zákona o výsluhových dôchodkoch pre prokurátorov a generálneho prokurátora. Chcel, aby sa zaviedli výsluhové dôchodky pre celý civilný sektor. Rovnako súhlasí s tým, aby sa zmenil aj systém dôchodkov u sudcov.

Karas považuje za absurdné, že takýto návrh predkladá poslanec a nie vláda. Je to podľa neho taký zásadný zákon, že to bude mať vplyv na bezpečnosť štátu. Poukázal na to, že zavedením výsluhových dôchodkov môže veľa prokurátorov odísť. Taktiež si myslí, že tieto veci treba riešiť systémovo so všetkými justičnými povolaniami.
Kaliňák: Na stole máme 30 opatrení, deficit má klesnúť pod 5 %
Deficit verejných financií by mal budúci rok klesnúť pod 5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo si vyžaduje opatrenia za viac ako 1,5 miliardy eur. Vládna koalícia má v súčasnosti na stole približne 30 opatrení, z ktorých po dohode vyberie tie, ktoré sa zrealizujú, uviedol Kaliňák.

Koaličná rada o konsolidácii rokovala tento týždeň, zatiaľ bez konkrétneho výsledku. „Momentálne sme dali na stôl, čo všetko je možné urobiť, aby sme mohli skonsolidovať verejné financie a Slovensko neskrachovalo… Tie opatrenia budú razantné. Na druhej strane, Smer vždy tvrdil, že sa nemôžeme dotknúť sociálneho štandardu,“ zdôraznil Kaliňák.

Konsolidačný balík bude preto kombináciou zmien v daniach, ale aj v iných oblastiach. Podpredseda vlády potvrdil, že sa hovorí o nejakej forme dane na finančné transakcie. Dôležité však budú podľa Kaliňáka napríklad aj opatrenia cielené na ceny potravín.
Karas v diskusii zdôraznil, že je potrebné hovoriť ľuďom pravdu o konsolidácii a nezavádzať ich. „Počkáme si na predstavenie konsolidačných opatrení. Mňa mrzí, že dodnes neboli predstavené. Ak by vláda konsolidácii venovala rovnakú energiu ako Trestnému zákonu, tak by sme boli s opatreniami niekde úplne inde,“ vyhlásil.


Pre KDH je podľa neho kľúčové, aby prijímané opatrenia nebrzdili ekonomiku. „Desíme sa, ak by malo dôjsť k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty (DPH), zvýšeniu zdanenia práce. Ľudia majú už dnes obrovské bremeno na pleciach,“ upozornil. Ekonomika by sa podľa neho mala naopak podporovať, čo potom prinesie aj vyššie príjmy štátu.
Pri konsolidácii je podľa Karasa potrebné sústrediť sa na lepší výber daní či adresnejšie poskytovanie sociálnej pomoci. V rámci nej je nevyhnutné chrániť nízkopríjmové domácnosti, nie však plošne „sypať“ peniaze. „Všetkým treba pravdivo hovoriť, že si musíme utiahnuť opasky, pretože potrebujeme niekde nájsť 2,5 miliardy eur,“ doplnil podpredseda KDH.