Preferencie najmenšej koaličnej strany po voľbách klesajú a voliči odchádzajú najmä k Smeru a hnutiu Republika. Získa si tak SNS voličov na svoju stranu? Presadí plánované zmeny zákonov?
SNS predkladá na septembrovú schôdzu do parlamentu viac ako desať zákonov. Medzi zákonmi je napríklad oslobodenie 13. a 14. platov od daní a odvodov, tringelty bez daní, príspevok na šport detí zamestnancov, daňové úľavy pre športových trénerov do výšky 500 eur mesačne. Meniť chcú aj právnu úpravu sezónnej práce, ďalej chcú každú budovu, ktorá je vo vlastníctve štátu, označiť štátnou vlajkou a zakázať vyvesiť na ne iné ako štátne symboly – teda žiadne dúhové vlajky, ktorých zákaz Danko avizoval aj vo videu na sociálnej sieti.
Čítajte viac Danko ide proti Tomášovi už aj v parlamente. Chce zvyšovať najnižšie dôchodky o desiatky eur, pýta milióny, ktoré chce koalícia ušetriťPre niektoré zákony SNS sú spory
Jedným z návrhov zákonov je aj novela zákona o ochrane prírody, ktorou sa posilňujú práva vlastníkov nehnuteľností v chránených územiach a samotná ochrana prírody sa fakticky oslabí. Ak táto zmena prejde, februárová jazda štátneho tajomníka envirorezortu Filipa Kuffu (SNS) štvorkolkou v Národnom parku Poloniny bude legálna. Aktuálne je takáto jazda bez oprávnenia trestným činom. Minister životného prostredia Tomáša Taraba (nom. SNS) Kuffovu cestu ospravedlňoval tým, že chodí do národných parkov pracovne, čo doteraz v legislatíve nebolo. Po novom sa jazda povoľuje a špeciálne sa menia podmienky vjazdu a státia vozidiel v druhom a treťom stupni ochrany pre „zamestnancov orgánu ochrany prírody, ktorí majú v pôsobnosti ochranu prírody a krajiny“. Rezort životného prostredia doteraz nevysvetlil účel Kuffovej cesty a jasné nie je ani to, či mal udelenú výnimku. Sobášenie párov poslancami zatiaľ medzi návrhmi chýba.
S dvoma návrhmi sa však SNS dostala do sporu s koaličnými partnermi. V prvom prípade siaha spor niekoľko týždňov dozadu. Koncom júna, keď bolo jasné, že dohoda na šéfovi parlamentu sa bude rodiť dlho, spustil podľa Danka konflikt minister práce Erik Tomáš (Hlas), keď vyhlásil, že SNS v rozpore s programovým vyhlásením vlády (PVV) blokuje zvyšovanie minimálnej mzdy. Už vtedy Danko ako podmienku podpory uviedol zavedenie zvyšovania minimálnych dôchodkov. Tomáš začiatkom júla povedal, že si chce tému so SNS odborne vydiskutovať za zatvorenými dverami. „Nedávajme si verejné podmienky,“ odkázal. Prešlo niekoľko týždňov, dohoda nevznikla a Danko dal svoju podmienku do návrhu. Zvyšovanie minimálnych dôchodkov priamo naviazal na zvyšovanie minimálnej mzdy.
Ružové to nie je ani medzi SNS a ministrom školstva za Hlas Tomášom Druckerom. Národniari prišli so zmenou školského zákona, ktorou chcú vymedziť pojem „netradičná sexuálna orientácia“ a zaviesť prísny zákaz akejkoľvek propagácie „myšlienok a názorov týkajúcich sa netradičných sexuálnych orientácií a rodových identít v prostredí škôl a školských zariadení“, čím naviazali na víziu zákazu šírenia LGBTI+ ideológie. Za porušenie zákona môže dostať zriaďovateľ školy pokutu až do výšky 30-tisíc eur.
Hlasu sa však návrh nepáči. Drucker zopakoval, že školstvo patrí do ich kompetencie a každá strana by sa mala starať o svoje rezorty. Po kontrolnom dni premiéra Fica na rezorte školstva Drucker oznámil vlastnú iniciatívu, ktorá je podľa neho odpoveďou na všetky obavy, čo by sa mohlo v škole diať „zľava doprava, z juhu na sever“. „Kým budem ministrom ja, o veciach v školstve budú rozhodovať odborníci. Náš návrh je univerzálny,“ reagoval minister.
Rodičia budú podľa ministra musieť podpisovať deťom na akcie v školách informované súhlasy. Bude to potrebné v prípade akcie, ktorá bude „nad rámec“ vzdelávacích osnov a inovácií v katalógu. „Škola nie je jedinou studnicou vedomostí, ani učebnice nie sú len z rezortu školstva. Práve tam v prípade vzdelávacích programov a ich rozširovania môže zmenu schváliť aj školská rada,“ uviedol. LGBTI+ podľa neho nie je témou ani problémom slovenského školstva. „Nie je to realitou tak, ako na to chcú niektorí poukázať. Realitou a problémom sú zlé výsledky,“ skonštatoval minister.
SNS to však nepovažuje za dostatočné. „My sme neprišli do vládnej koalície, aby sme sa báli povedať, že náš program je aj o tom, aby ani teoreticky nebolo otvorené okno na to, aby bez vedomia rodičov ktokoľvek – od LGBTI+ agendy až po akúkoľvek agendu, ktorá nie je v oficiálne schválených osnovách – mohol behať po školách,“ reagoval Taraba s tým, že sa o návrhu budú rozprávať. Dodal, že sa budú snažiť znenie vylepšiť tak, aby to neznamenalo zásah do školstva. Nevidí dôvod na to, aby sa nezhodli.
Drucker mal už v minulosti problém aj so zákazom mimovládok na školách, ktorý by sa mal takisto riešiť v septembri. Tarabovi sa zas v rámci koaličných návrhov nepozdávala doživotná renta pre prokurátorov, vrátane šéfa Generálnej prokuratúry SR Maroša Žilinku, ktorú navrhol Daniel Karas zo Smeru. V SNS o návrhu vedomosť nemali. Danko nesúhlasí ani s vládnym zákonom o výbere mýta, o čom už informoval Fica.
Hlas sa postavil na zadné, ale aj Danko…
Nielen zákony z dielne SNS, ktoré v časoch nutného šetrenia potenciálne zaťažia štátny rozpočet, budú predmetom rokovania na koaličnej rade. Vyriešiť sa má najmä veľký balíček opatrení v rámci šetrenia. Po minulotýždňovej koaličnej rade však nie sú lídri o nič bližšie k riešeniu. Rokovania sa zasekli na pôvodnom a zatiaľ najväčšom koaličnom spore o post šéfa parlamentu.
Čítajte viac Dohoda na šéfovi NR SR nie je, spor v koalícii trvá. Aké sú scenáre? Ak sa otvorí koaličná zmluva, na stole je všetkoKoaličná rada mala byť práve preto búrlivá. Hlas stále trvá na svojej požiadavke a nemieni ustúpiť. „Naďalej platí naše stanovisko, že post predsedu NR SR patrí strane Hlas – sociálna demokracia,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa strany Karolína Ducká. Smer ani SNS na otázky nereagovali. Ak by bez šéfa parlamentu vláda odvolala aj podpredsedu NR SR Michala Šimečku (PS), schôdzu by riadili len traja ľudia.
Taraba po oslavách SNP potvrdil, že Danko stále ašpiruje na post šéfa parlamentu. „Tak to je,“ povedal. „Nemyslím si, že sme v pozícii, aby sme tu šli handlovať o tom, či si niekto za niečo zaslúži nejakú pozíciu,“ reagoval v piatok líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok. „Všetci si pamätáte, čo sa dialo v kampani, a kto sa ako vyjadroval pred prvým kolom,“ dodal na margo Dankovej rétoriky spred prvého kola prezidentských volieb. Kandidát Hlasu na šéfa parlamentu a minister investícií Richard Raši tento týždeň uviedol, že Danko spochybňuje základný akt koaličnej zmluvy, keď si na post nárokuje. Podpredseda parlamentu Peter Žiga hovoril o otváraní koaličnej zmluvy, ak sa nárok Hlasu poruší.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) však poprel, že by Danko odišiel z koaličnej rady naštvaný. „Neinterpretoval by som to tak,“ povedal v Sobotných dialógoch s tým, že odišiel až počas neformálnej debaty. Faktom však je, že sa neobjavil po boku koaličných lídrov počas osláv SNP, ktoré sa konali deň po koaličnej rade, aj keď v Banskej Bystrici bol. Fico ho naposledy verejne podporil 23. augusta na tlačovke, kde hovoril, že je to pre vládnu koalíciu dobré riešenie a vyriešiť by sa to mohlo dodatkom. O pár dní sa však stretol s prezidentom Pellegrinim.
Agenda podľa neho nie je pripravená na to, aby sa o tom hlasovalo. Stretnutie prišlo deň po vymenovaní Pavla Gašpara za šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS), čo má zrejme v koalícii vplyv aj na to, na koho strane Smer v boji o post šéfa NR SR nakoniec bude. Ak však Smer podporí v spore Hlas, SNS nemusí v parlamente podporiť Richarda Rašiho a Hlas na oplátku nebude podporovať Dankove návrhy, pokiaľ priamo nevyplývajú z PVV. Či teda SNS prejdú všetky zákony, nie je vôbec isté.
Danko však v nedeľu v relácii O 5 minút 12 svoju rétoriku zjemnil, keď povedal, že pre neho nie je podstatné, či bude predsedom parlamentu. „V koaličnej zmluve je veľa nejasností, ktoré si musíme upraviť,“ povedal. „Parlament funguje, nič sa nedeje,“ doplnil líder SNS. Problémom na koaličnej rade podľa neho neboli funkcie, ale otázka zdanenia bánk, ktorú chce presadiť. Tvrdí, že pokiaľ by sa zdanili, prinieslo by to do rozpočtu 500 miliónov eur. Na viaceré otázky spojené s postom šéfa NR SR však neodpovedal.
Podobné hádky v koalícii robia podľa politológa z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslava Řádeka vrásky najmä Ficovi, keďže do istej miery ohrozujú stabilitu vládnej koalície. „A Andrej Danko si to veľmi užíva, pretože si osvojil ‚rebelovanieʻ ako politický štýl. Ide o racionálny kalkul predsedu SNS,“ uviedol. Koalíciu to však bude limitovať práve pri presadzovaní PVV. Řádek predpokladá, že SNS bude situáciu ďalej hrotiť dovtedy, kým jej niekde koaliční partneri neustúpia. Tu by však mohlo úlohu zohrať KDH, ak by podporilo Rašiho. Hlasy SNS by tak neboli potrebné. „KDH si už v týchto situáciách našlo svoju politickú pozíciu – šarmantne odmietne oba návrhy a príde s vlastným, ktorý odprezentuje ako najlepší,“ hovorí.
Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča sa napätie medzi Hlasom a zvyškom koalície najvýraznejšie prejavuje práve v neschopnosti zvoliť šéfa NR SR. „A tiež v takýchto „partizánčinách“ v rámci legislatívneho procesu. A čo sa týka KDH? V záujme Hlasu by malo byť nájsť spôsob, ako v spolupráci s KDH zbaviť vládnu koalíciu prítomnosti SNS,“ myslí si politológ.
Čítajte viac SNS chce zvýhodnenie 13. a 14. platov, pripravuje zmenu v dôchodkoch a množstvo ďalších zmien. Koľko budú stáť, nehovoríAko hodnotia samotné návrhy zákonov SNS? Podľa Řádeka sa týkajú viacerých ‚horúcich oblastíʻ. „Všetky majú spoločnú ideologickú bázu – vychádzajú prevažne z konzervatívneho a nacionálneho populizmu. SNS hľadá kvázi radikálne a zjednodušujúce riešenia na citlivé otázky v zmysle, keď sa mi niečo nepáči, zakážem to zákonom a ono to zmizne. V iných oblastiach ponúka riešenia, pri ktorých aj laik môže tušiť, že nebudú fungovať,“ hovorí s tým, že napríklad pri oslobodení tringeltov od daní je problém v tom, že v praxi k žiadnemu priznávaniu prepitného nedochádza a ani nebude.
„Slovami klasika by sme sa mohli spýtať: a nie je to málo, Anton Pavlovič? SNS sa snaží zaujať, aby prežila,“ hodnotí Lenč, podľa ktorého ide zväčša o agendu mimo rezortov SNS. „Je vidieť, že sú to témy, ktoré zaujmú médiá a potenciálne oslabia pozíciu Hlasu v koalícii. Všetko v záujme politiky Roberta Fica. Politiky, ktorú realizuje prežívajúca SNS,“ uviedol.
SNS zápasí o prežitie. Znova.
V parlamentných voľbách sa SNS dostala cez päťpercentnú hranicu len tesne, v eurovoľbách nezískala ani dve percentá a to napriek silnými menami nabitou kandidátkou. Od volieb jej preferencie klesajú a aktuálne sa nachádzajú pod hranicou zvoliteľnosti. Podpora SNS momentálne osciluje medzi tromi až štyrmi percentami. „Na tejto úrovni sa drží približne pol roka,“ uviedol pre Pravdu analytik z agentúry NMS Market Research Mikuláš Hanes. Podľa šéfa Focusu Martina Slosiarika je to tým, že o voliča bojuje SNS primárne so Smerom a Republikou. „Pričom v prípade oboch týchto strán sme od volieb zaznamenali nárast preferencií,“ uviedol.
Zatiaľ čo po septembrových voľbách mala SNS podľa Hanesa rozloženú podporu medzi voličmi naprieč vekovými skupinami a regiónmi, v súčasnosti ju podporuje vo väčšej miere typ voličov, ktorých mala ešte pred predstavením kandidátky pre voľby 2023. „Medzi súčasnými podporovateľmi SNS nájdeme vo väčšej miere mužov vo veku 55 a viac zo stredného a východného Slovenska,“ uviedol analytik NMS. Na rozdiel od Republiky, ktorá podľa Slosiarika oslovuje častejšie voličov do 40 rokov, má SNS na vo svojom elektoráte najmä ľudí po štyridsiatke.
Práve Republika a Smer v súčasnosti podľa Hanesa blokujú časť potenciálu SNS. „V augustovom volebnom modeli NMS Market Research mala SNS 3,2 percenta, a to je hranica, ktorú by momentálne nemala podliezť,“ konštatuje. Podľa Lenča bola SNS pred predčasnými voľbami prežívajúcou stranou. „Po voľbách sa z SNS stala prežívajúca strana s reálne iba jedným poslancom a súručenstvom postavičiek zo sociálnych sietí, ktorým chýba uveriteľná identita, vízia pre Slovensko a program, ktorý by oslovil voličov. Ich jedinou agendou je slúžiť v tejto vláde Robertovi Fico a prežiť,“ zhodnotil.
„Pred viac ako rokom sa SNS sústredila na spájanie časti tzv. národných síl na slovenskej politickej mape,“ uviedol Řádek s tým, že práve vtedy sa zamerala práve na subjekty a ich reprezentantov, ktorí mali na sociálnych sieťach desaťtisícové divácke publiká. „Vďaka nim sa SNS dostala po parlamentnej prestávke späť do NR SR,“ hovorí.
Aká budúcnosť SNS čaká a či sa poučili z účasti v tretej Ficovej vláde v rokoch 2016 – 2020, je zatiaľ otázne. Podľa Řádeka sa však Danko z tohto obdobia poučil a rozhodol sa v koalícii partnerom vzdorovať. „Je to spôsob ako chce zo súčasného vládnutia získať čo najviac,“ povedal. „Dnes je predseda SNS ofenzívnejší, otvorenejší voči opozícii, ale aj voči koaličným partnerom. V predchádzajúcom vládnom období SNS nemala tak vďačný cieľ útokov ako ho má dnes v predstaviteľoch Hlasu,“ uviedol s tým, že vtedajšie koaličné vzťahy boli uhladenejšie, kým dnes Danko k svojej vzdorovitosti pridáva aj veľkú mieru arogancie.
Podľa Lenča je budúcnosť SNS závislá na Smere. Oproti minulému obdobiu je SNS ešte viac závislá na tom, čo od nej Smer chce a čo s ňou zamýšľa. „Ak sa nezmení jej vedenie – správnym smerom – a ak strana nenájde svoju vlastnú identitu, určite skončí opäť mimo parlamentu,“ dodal Lenč. Parlamentné voľby sú však o tri roky a v tak dynamickej oblasti, akou politika je, je to veľmi dlhý čas na akékoľvek odhady. Napriek tomu ani Řádek zatiaľ nečaká, že SNS bude opäť v parlamente. „SNS totiž minulý rok získala časť protestných voličov, ktorých je veľmi náročné si udržať. Už európske voľby s ‚národniarskymi hviezdami internetuʻ ukázali, že svojich voličov stráca,“ dodáva Řádek s tým, že svojím protestným apelom môže týchto voličov osloviť Republika.
Podľa Hanesa je však dôležité poznamenať, že SNS mala viac ako pol roka pred voľbami podobnú podporu ako dnes. „Cez hranicu piatich percent sa jej podarilo dostať vďaka spojeniu s osobnosťami z národoveckej a alternatívnej scény, ktoré priviedla na svoju kandidátku. Vďaka ich šikovnej kampani dokázali na rozdiel do Republiky odolať Smeru, ktorý tesne pred voľbami prebral väčšinu národoveckých voličov,“ konštatuje Hanes. Slosiarik dodáva, že SNS je podľa júnového prieskumu Focusu prijateľná z hľadiska voľby pre takmer štvrtinu voličov. „Väčšina týchto voličov však dnes volí Smer, Hlas a Republiku. Takže na to, aby získala voličov, sa potrebuje primárne vyhraniť voči svojim koaličným partnerom,“ dodal.